Miestodržitelia alebo aj gubernátori

Je zostavená z tých istých ľudí, ktorí boli predtým námestníci pre jednotlivé nemocnice. Namiesto námestníka je člen Rady riaditeľov. Vznikla tak trochu paródia na kolektívne vedenie firmy, ale nech sa páči.

Z hľadiska reálnej moci sú naozaj v postavení miestodržiteľov, na svojom území môžu rozhodnúť o kadečom. Neviem, ako je to v Petržalke či na Kramároch, ale viem ako funguje miestodržiteľstvo v Starom Meste. Postupne tu odumiera špecializovaná ambulantná činnosť. Namiesto troch urologických ambulancií je tam iba trištvrte, po jednej krčnej, pľúcnej a očnej, a to je všetko. Pán gubernátor  tvrdí, že špecializované ambulancie sú stratové.

Ani ho nenapadne, že už viac ako 20 rokov sú špecializované ambulancie odštátnené, teda že v nich sú súkromní lekári a ako hovoria naši socialisti, „súkromník“ by mohol byť stratový, veď by skrachoval... Pritom v Starom Meste vzhľadom na demografiu je najväčšia klientela pri najmenšom počte špecializovaných ambulancií, a tak sa čaká a čaká. Pritom pri prebytku lekárov a najmä priestorov na Mickiewiczovej nemôže byť žiadny problém zriadiť polikliniku pre obyvateľov, so všetkými možnými aj nemožnými ambulanciami – ľudia by sa iba hrnuli. To by však pán miestodržiteľ musel mať niečo ako rozum.

I keď na druhej strane, keď tam skončila prenajatá verejná lekáreň, namiesto toho, aby ju začali sami prevádzkovať, priestory opäť prenajali. Vraj výhodne. Asi pre nájomníka, veď určite vytvára napriek nákladom na nájom zisk, inak by tam nebol. Zisk, ktorý mohla mať nemocnica. Nakoniec, keďže aj Bratislava je malá, zistíte, že kvalifikáciou miestodržiteľa je kamarátstvo s významným ministrom, ktorého iný kamoš je zase špecialista na DPH vratky.

Nemocnice sa pre neúnosné dlhy budú oddlžovať, zisk z lekární a ambulancií však nechcú. Otázkou je, koľko takýchto kvalifikovaných gubernátorov a miestodržiteľov je na Slovensku, ale v štátnom sektore asi veľa. Veď dlhy sú naozaj veľké.

Autor je bývalý minister zdravotníctva