Všetci starneme

Keď vám z nemocnice okolo obeda zavolajú, aby ste si zobrali príbuzného na druhý deň ráno, a vy s hrôzou zistíte, že u nás takmer vôbec neexistujú oddelenia, ktoré vedia prijať ležiaceho bezvládneho pacienta, ktorý potrebuje 24-hodinovú opateru. A tie, ktoré existujú, majú taký plný stav, že aj pri ich najväčšej snahe a ochote najbližší termín dostanete o týždne. 

O tom, že sa nadbytočné oddelenia či nemocnice začnú špecializovať na chronické lôžka a liečebne dlhodobo chorých, sa hovorí už dlho. Až príliš dlho. Realita? Riaditelia nemocníc či primári spoločne s primátormi najmä menších miest sa zubami-nechtami snažia udržať to svoje oddelenie ako akútne. Čo tam po tom, že obložnosť je príliš nízka alebo štatistiky nelichotivé. Hlavne, že prežijeme. 

Pritom vieme, že populácia už pekných pár rokov starne. Pribúda starých a, bohužiaľ, aj chorých ľudí. Zdravší už nebudú. Ani mladší. A starostlivosť pri zvyšujúcom sa počte pacientov s civilizačnými ochoreniami s trvalými následkami či Alzheimerovou chorobou bude čoraz častejšie hrať prím. 

Čo s tým? Riešenie je na prvý pohľad jednoduché. Len sa nebáť sa toho bolestivého kroku rušiť neefektívne oddelenia a urobiť z nich chronické lôžka. Pretože každý z nás starne...