Kašeľ sprevádzaný horúčkami, slabosťou, bolesťami na hrudníku či vykašliavaním postihuje každý rok desiatky tisíc Slovákov. A asi dvetisíc pacientov mu každoročne podľahne.
Zápal pľúc sa v Janinej rodine len za uplynulé tri roky vyskytol až dvakrát. „Najskôr s týmto ochorením bojovala stará mama. Spočiatku sa zdalo, že ide o bežné prechladnutie, ktoré prerástlo do zápalu priedušiek. Jej stav sa však stále zhoršoval, dýchanie bolo čoraz ťažšie, až ju napokon do nemocnice previezla záchranka. Tam sa zistilo, že ide o zápal pľúc,“ opisuje Jana priebeh ochorenia.
„Keďže išlo o staršieho človeka, navyše s cukrovkou a s ďalšími ťažkosťami, nechali ju v nemocnici niekoľko týždňov. Po prepustení sa jej stav po pár dňoch opäť zhoršil a záchranka prišla zas. Zápal sa vrátil v plnej sile, navyše sa skomplikoval a po ďalších dvoch týždňoch stará mama ochoreniu podľahla,“ spomína Jana, ktorá vtedy netušila, že sa s chorobou už čoskoro stretne opäť.
„Asi o pol roka neskôr začal mať problémy môj syn. Mal dva a pol roka a trápil ho neutíchajúci dusivý kašeľ, bez horúčok, vykašliavania či slabosti. Nepomohli ani antibiotiká od pediatričky, kašeľ neutíchal, hoci podľa lekárok mal dýchanie čisté. Po takmer dvoch mesiacoch sme sa napokon dostali až na röntgen, ktorý ukázal, že ide o zápal pľúc s netypickým priebehom. Našťastie, v tomto prípade už ďalšie antibiotiká pomohli aj bez pobytu v nemocnici a po pár týždňoch bol syn opäť zdravý,“ uzatvára svoje skúsenosti Jana.
Zápal pľúc a jeho príčiny
Pneumónia, teda zápal pľúc, je zápalové ochorenie, ktoré postihuje pľúcne tkanivo. Spôsobujú ho mikroorganizmy, ktoré sa do pľúc dostávajú z vonkajšieho, menej často i z vnútorného prostredia.
„Môžu to byt baktérie, vtedy ide o klasický, teda bakteriálny zápal pľúc. Potom sú to aj takzvané atypické baktérie alebo atypickí vyvolávatelia, ktorí majú tú zvláštnosť, že sa dokážu rozmnožovať v bunkách a nie sú celkom prítomní tam, kde ich antibiotiká dokážu ľahko dostihnúť. Pôvodcom môžu byť aj vírusy a menej často sú zápaly pľúc vyvolané aj plesňami a kvasinkami, a to najmä u ľudí, ktorí majú veľmi oslabenú imunitu,“ uvádza primár oddelenia funkčnej diagnostiky dýchania a obehu Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor MUDr. Bohumil Matula.
Okrem toho však ochorenie môže spôsobiť aj vdýchnutie cudzieho telesa, reflux a vdýchnutie obsahu žalúdka, ale aj chemických či iných látok. V týchto prípadoch ide o neinfekčné zápaly, ktorými sa nemožno nakaziť od iného človeka, a ktoré sa v porovnaní s infekčnými zápalmi pľúc vyskytujú pomerne zriedkavo.
Kašeľ, slabosť a ťažké dýchanie
Prejavov zápalu pľúc je niekoľko. „V drvivej väčšine prípadov je prítomný kašeľ. Ten môže byť spočiatku suchý, ale obvykle, najmä pri typickom zápale pľúc, je kašeľ produktívny a vykašliava sa hnisavé a hrdzavo zafarbené spútum. Zápal pľúc je tiež obvykle spojený s vysokými horúčkami, s bolesťami hlavy, kostí, kĺbov a svalov, pri horúčkach môže byť triaška, človek má pocit, že je skutočne veľmi chorý. Môžu byť prítomné aj bolesti na hrudníku, zvlášť vtedy, ak je podráždená pohrudnica. Obvykle sa ľuďom aj ťažšie dýcha,“ uvádza MUDr. Bohumil Matula, podľa ktorého však ide o nešpecifické príznaky, ktoré sa okrem zápalu pľúc vyskytujú aj pri iných chorobách.
Pneumóniu od nich lekári zväčša môžu rozpoznať pri vyšetrení stetoskopom, ktoré pri počúvaní dýchania vo väčšine prípadov odhalí nález na jednej alebo vo vážnych prípadoch aj na oboch stranách pľúc.
Vyskytujú sa však aj prípady, v ktorých stetoskop ochorenie neodhalí. „Zápal pľúc sa nedá absolútne vylúčiť, ak ho lekár nepočuje. Buď je nález veľmi diskrétny alebo takmer nepočuteľný, niektoré ochorenia aj prebiehajú pod obrazom „tichého“ zápalu, ktorý nepočuť.
Najčastejšie sú to zápaly spôsobené vírusmi alebo netypickými vyvolávateľmi, ako sú mykoplazmy, chlamýdie a podobne. Zápal pľúc sa potom diagnostikuje až röntgenovou snímkou,“ uvádza pneumológ, podľa ktorého je röntgen vhodný na potvrdenie ochorenia aj pri typických príznakoch.
Pre koho je nebezpečný?
Zápal pľúc postihuje ročne tisícky ľudí všetkých vekových kategórií. Keďže ide o infekčné ochorenie, ohrození sú najmä tí, ktorí prichádzajú do styku s veľkým množstvom ľudí, od ktorých sa môžu nakaziť, ako napríklad lekári, učitelia i predavači.
Rizikovou skupinou sú aj ľudia s oslabeným organizmom, ktorý sa prípadnému ochoreniu nevie brániť. Pre nich môže byť zápal pľúc nebezpečný, ba dokonca aj život ohrozujúci.
„Sú to starší ľudia nad 65 rokov, tiež malé deti a aj ľudia, ktorí majú nejaké chronické ochorenie, najčastejšie srdca, priedušiek, pľúc, pečene, obličiek a krvotvorných orgánov, alebo aj ľudia, ktorí sú pod vplyvom liekov, oslabujúcich ich imunitu. Napríklad pri niektorých reumatologických ochoreniach sa užívajú lieky, ktoré znižujú imunitu, a tým je väčšia šanca, že organizmus nedokáže včas zareagovať na mikroorganizmus a ten potom môže spôsobiť zápal pľúc,“ vysvetľuje MUDr. Bohumil Matula.
Pri pneumónii navyše podľa neho treba vždy rozlišovať aj to, kde sa človek nakazil. „Rozlišujeme zápal pľúc získaný v komunite – to je bežný zápal pľúc, ktorý človek získa vonku, v domácom prostredí. Potom je takzvaný nozokomiálny, teda nemocničný zápal pľúc, ktorý vzniká pri pobyte v zdravotníckom zariadení alebo napríklad v domove sociálnych služieb, kde je naraz veľa ľudí, zdravotnícky personál a bežne sa tam podávajú antibiotiká. To sú už horšie prípady, pretože väčšinou sú tam takzvané nemocničné kmene, ktoré sú často necitlivé na podávané antibiotiká a na to, aby sme ich zvládli, sú potrebné už vyššie rady antibiotík,“ vysvetľuje pneumológ, podľa ktorého práve v takýchto prípadoch liečba trvá dlhšie a môže sa aj skomplikovať.
Antibiotiká či antivirotiká?
Liečba zápalu pľúc závisí od jeho príčin i od závažnosti. Väčšinu ochorení spôsobujú baktérie, v domácom prostredí najmä pneumokoky, proti ktorým sa podávajú antibiotiká. Ak je pôvodcom vírus, takáto liečba nezaberá a potrebné sú antivirotiká.
„Vírusový zápal pľúc je ťažšie diagnostikovateľný. Vzniká najčastejšie pri pandemickej chrípke a aj príznaky sú veľmi podobné, navyše vírusový zápal pľúc často ani nepočuť, a preto môže uniknúť pozornosti. Človek leží doma a je možné, že to zvládne aj sám. Ak však ide o zmutovaný vírus, pacienti sú vážne ohrození bez ohľadu na vek. Závisí od toho, akú dávku vírusu dostali, ako sa u nich množí, ako postihuje pľúca. Ich stav sa nelepší, ale zhoršuje, zhoršuje sa aj dýchanie a až následne pri röntgene sa zistí, že ide o zápal pľúc. Týchto ľudí treba liečiť v nemocnici v špeciálnom režime,“ uvádza MUDr. Bohumil Matula, podľa ktorého aj niektoré komplikované bakteriálne, najmä nozokomiálne pneumónie potrebujú hospitalizáciu.
Podľa zahraničných štatistík sa práve v týchto prípadoch častejšie ochorenie končí smrťou – pri hospitalizovaných pacientoch asi v desiatich percentách, pri pacientoch na jednotkách intenzívnej starostlivosti asi v tridsiatich percentách, pričom zväčša ide o rizikové skupiny pacientov. Na Slovensku pneumónii každoročne podľahne asi dvetisíc ľudí, vlani to bolo 2144 pacientov.
Ako zápalu pľúc predísť?
Keďže pneumóniu môžu spôsobiť rôzne mikroorganizmy, základom prevencie je najmä dobrá imunita. K tej prispieva zdravý životný štýl, vhodné stravovanie, otužovanie i nefajčenie, keďže práve tento zlozvyk ničí prvú ochrannú bariéru pľúc a tie sú následne viac ohrozené infekciami.
Dôležité je tiež vyvarovať sa styku s chorými, dodržiavať hygienické pravidlá a dbať na hygienu rúk, a to najmä počas epidémií či pandémii. Riziko ochorenia pomáha znížiť aj očkovanie.
„Očkovanie sa odporúča najmä rizikovým skupinám – proti pneumokokom ako najčastejšiemu vyvolávateľovi pneumónie a aj proti chrípke, ktorá môže mať práve u oslabených ľudí oveľa vážnejší priebeh,“ uzatvára MUDr. Bohumil Matula zo Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor.
Zápal pľúc sa v Janinej rodine len za uplynulé tri roky vyskytol až dvakrát. „Najskôr s týmto ochorením bojovala stará mama. Spočiatku sa zdalo, že ide o bežné prechladnutie, ktoré prerástlo do zápalu priedušiek. Jej stav sa však stále zhoršoval, dýchanie bolo čoraz ťažšie, až ju napokon do nemocnice previezla záchranka. Tam sa zistilo, že ide o zápal pľúc,“ opisuje Jana priebeh ochorenia.
„Keďže išlo o staršieho človeka, navyše s cukrovkou a s ďalšími ťažkosťami, nechali ju v nemocnici niekoľko týždňov. Po prepustení sa jej stav po pár dňoch opäť zhoršil a záchranka prišla zas. Zápal sa vrátil v plnej sile, navyše sa skomplikoval a po ďalších dvoch týždňoch stará mama ochoreniu podľahla,“ spomína Jana, ktorá vtedy netušila, že sa s chorobou už čoskoro stretne opäť.
„Asi o pol roka neskôr začal mať problémy môj syn. Mal dva a pol roka a trápil ho neutíchajúci dusivý kašeľ, bez horúčok, vykašliavania či slabosti. Nepomohli ani antibiotiká od pediatričky, kašeľ neutíchal, hoci podľa lekárok mal dýchanie čisté. Po takmer dvoch mesiacoch sme sa napokon dostali až na röntgen, ktorý ukázal, že ide o zápal pľúc s netypickým priebehom. Našťastie, v tomto prípade už ďalšie antibiotiká pomohli aj bez pobytu v nemocnici a po pár týždňoch bol syn opäť zdravý,“ uzatvára svoje skúsenosti Jana.
Zápal pľúc a jeho príčiny
Pneumónia, teda zápal pľúc, je zápalové ochorenie, ktoré postihuje pľúcne tkanivo. Spôsobujú ho mikroorganizmy, ktoré sa do pľúc dostávajú z vonkajšieho, menej často i z vnútorného prostredia.
„Môžu to byt baktérie, vtedy ide o klasický, teda bakteriálny zápal pľúc. Potom sú to aj takzvané atypické baktérie alebo atypickí vyvolávatelia, ktorí majú tú zvláštnosť, že sa dokážu rozmnožovať v bunkách a nie sú celkom prítomní tam, kde ich antibiotiká dokážu ľahko dostihnúť. Pôvodcom môžu byť aj vírusy a menej často sú zápaly pľúc vyvolané aj plesňami a kvasinkami, a to najmä u ľudí, ktorí majú veľmi oslabenú imunitu,“ uvádza primár oddelenia funkčnej diagnostiky dýchania a obehu Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor MUDr. Bohumil Matula.
Okrem toho však ochorenie môže spôsobiť aj vdýchnutie cudzieho telesa, reflux a vdýchnutie obsahu žalúdka, ale aj chemických či iných látok. V týchto prípadoch ide o neinfekčné zápaly, ktorými sa nemožno nakaziť od iného človeka, a ktoré sa v porovnaní s infekčnými zápalmi pľúc vyskytujú pomerne zriedkavo.
Kašeľ, slabosť a ťažké dýchanie
Prejavov zápalu pľúc je niekoľko. „V drvivej väčšine prípadov je prítomný kašeľ. Ten môže byť spočiatku suchý, ale obvykle, najmä pri typickom zápale pľúc, je kašeľ produktívny a vykašliava sa hnisavé a hrdzavo zafarbené spútum. Zápal pľúc je tiež obvykle spojený s vysokými horúčkami, s bolesťami hlavy, kostí, kĺbov a svalov, pri horúčkach môže byť triaška, človek má pocit, že je skutočne veľmi chorý. Môžu byť prítomné aj bolesti na hrudníku, zvlášť vtedy, ak je podráždená pohrudnica. Obvykle sa ľuďom aj ťažšie dýcha,“ uvádza MUDr. Bohumil Matula, podľa ktorého však ide o nešpecifické príznaky, ktoré sa okrem zápalu pľúc vyskytujú aj pri iných chorobách.
Pneumóniu od nich lekári zväčša môžu rozpoznať pri vyšetrení stetoskopom, ktoré pri počúvaní dýchania vo väčšine prípadov odhalí nález na jednej alebo vo vážnych prípadoch aj na oboch stranách pľúc.
Vyskytujú sa však aj prípady, v ktorých stetoskop ochorenie neodhalí. „Zápal pľúc sa nedá absolútne vylúčiť, ak ho lekár nepočuje. Buď je nález veľmi diskrétny alebo takmer nepočuteľný, niektoré ochorenia aj prebiehajú pod obrazom „tichého“ zápalu, ktorý nepočuť.
Najčastejšie sú to zápaly spôsobené vírusmi alebo netypickými vyvolávateľmi, ako sú mykoplazmy, chlamýdie a podobne. Zápal pľúc sa potom diagnostikuje až röntgenovou snímkou,“ uvádza pneumológ, podľa ktorého je röntgen vhodný na potvrdenie ochorenia aj pri typických príznakoch.
Pre koho je nebezpečný?
Zápal pľúc postihuje ročne tisícky ľudí všetkých vekových kategórií. Keďže ide o infekčné ochorenie, ohrození sú najmä tí, ktorí prichádzajú do styku s veľkým množstvom ľudí, od ktorých sa môžu nakaziť, ako napríklad lekári, učitelia i predavači.
Rizikovou skupinou sú aj ľudia s oslabeným organizmom, ktorý sa prípadnému ochoreniu nevie brániť. Pre nich môže byť zápal pľúc nebezpečný, ba dokonca aj život ohrozujúci.
„Sú to starší ľudia nad 65 rokov, tiež malé deti a aj ľudia, ktorí majú nejaké chronické ochorenie, najčastejšie srdca, priedušiek, pľúc, pečene, obličiek a krvotvorných orgánov, alebo aj ľudia, ktorí sú pod vplyvom liekov, oslabujúcich ich imunitu. Napríklad pri niektorých reumatologických ochoreniach sa užívajú lieky, ktoré znižujú imunitu, a tým je väčšia šanca, že organizmus nedokáže včas zareagovať na mikroorganizmus a ten potom môže spôsobiť zápal pľúc,“ vysvetľuje MUDr. Bohumil Matula.
Pri pneumónii navyše podľa neho treba vždy rozlišovať aj to, kde sa človek nakazil. „Rozlišujeme zápal pľúc získaný v komunite – to je bežný zápal pľúc, ktorý človek získa vonku, v domácom prostredí. Potom je takzvaný nozokomiálny, teda nemocničný zápal pľúc, ktorý vzniká pri pobyte v zdravotníckom zariadení alebo napríklad v domove sociálnych služieb, kde je naraz veľa ľudí, zdravotnícky personál a bežne sa tam podávajú antibiotiká. To sú už horšie prípady, pretože väčšinou sú tam takzvané nemocničné kmene, ktoré sú často necitlivé na podávané antibiotiká a na to, aby sme ich zvládli, sú potrebné už vyššie rady antibiotík,“ vysvetľuje pneumológ, podľa ktorého práve v takýchto prípadoch liečba trvá dlhšie a môže sa aj skomplikovať.
Antibiotiká či antivirotiká?
Liečba zápalu pľúc závisí od jeho príčin i od závažnosti. Väčšinu ochorení spôsobujú baktérie, v domácom prostredí najmä pneumokoky, proti ktorým sa podávajú antibiotiká. Ak je pôvodcom vírus, takáto liečba nezaberá a potrebné sú antivirotiká.
„Vírusový zápal pľúc je ťažšie diagnostikovateľný. Vzniká najčastejšie pri pandemickej chrípke a aj príznaky sú veľmi podobné, navyše vírusový zápal pľúc často ani nepočuť, a preto môže uniknúť pozornosti. Človek leží doma a je možné, že to zvládne aj sám. Ak však ide o zmutovaný vírus, pacienti sú vážne ohrození bez ohľadu na vek. Závisí od toho, akú dávku vírusu dostali, ako sa u nich množí, ako postihuje pľúca. Ich stav sa nelepší, ale zhoršuje, zhoršuje sa aj dýchanie a až následne pri röntgene sa zistí, že ide o zápal pľúc. Týchto ľudí treba liečiť v nemocnici v špeciálnom režime,“ uvádza MUDr. Bohumil Matula, podľa ktorého aj niektoré komplikované bakteriálne, najmä nozokomiálne pneumónie potrebujú hospitalizáciu.
Podľa zahraničných štatistík sa práve v týchto prípadoch častejšie ochorenie končí smrťou – pri hospitalizovaných pacientoch asi v desiatich percentách, pri pacientoch na jednotkách intenzívnej starostlivosti asi v tridsiatich percentách, pričom zväčša ide o rizikové skupiny pacientov. Na Slovensku pneumónii každoročne podľahne asi dvetisíc ľudí, vlani to bolo 2144 pacientov.
Ako zápalu pľúc predísť?
Keďže pneumóniu môžu spôsobiť rôzne mikroorganizmy, základom prevencie je najmä dobrá imunita. K tej prispieva zdravý životný štýl, vhodné stravovanie, otužovanie i nefajčenie, keďže práve tento zlozvyk ničí prvú ochrannú bariéru pľúc a tie sú následne viac ohrozené infekciami.
Dôležité je tiež vyvarovať sa styku s chorými, dodržiavať hygienické pravidlá a dbať na hygienu rúk, a to najmä počas epidémií či pandémii. Riziko ochorenia pomáha znížiť aj očkovanie.
„Očkovanie sa odporúča najmä rizikovým skupinám – proti pneumokokom ako najčastejšiemu vyvolávateľovi pneumónie a aj proti chrípke, ktorá môže mať práve u oslabených ľudí oveľa vážnejší priebeh,“ uzatvára MUDr. Bohumil Matula zo Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor.
Foto: healthylifevision.com. Pneumónia, teda zápal pľúc, je zápalové ochorenie, ktoré postihuje pľúcne tkanivo
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín