Pomôžu zistenia NKÚ nemocniciam?

V rámci kontroly bola vykonaná analýza hospodárenia, stavu a vývoja pohľadávok a záväzkov, investovania do stavieb a zdravotníckej techniky v období rokov 2011 –2015. NKÚ skontroloval 3 detské fakultné nemocnice – štátne príspevkové organizácie, 5 nemocníc (Dolný Kubín, Považská Bystrica, Prievidza, Zlaté Moravce, Topoľčany – Levice) v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv a 5 transformovaných zdravotníckych zariadení – tri kardiocentrá, nemocnice Poprad a Piešťany, ktorých zakladateľom je MZ SR.

Keďže v prvej etape kontroly zdravotníckych zariadení ukončenej v októbri 2016 bola kontrola uskutočnená v 7 fakultných a 2 univerzitných nemocniciach a v druhej etape v ďalších 3 detských fakultných nemocniciach, kontrolou boli preverené rôzne stránky hospodárenia a nakladania s majetkom v 12 štátnych príspevkových nemocniciach, ktoré predstavujú 75 percent celkového obratu 33 príspevkových nemocníc zriadených MZ SR. Výsledkom sú teda zistenia, ktoré je možné zovšeobecniť pre všetky štátne príspevkové nemocnice.

V oblasti rozpočtu sú takmer rovnaké zistenia v štátnych príspevkových a samosprávnych nemocniciach. Rozpočty v oboch skupinách nemocníc sú v rozhodujúcej miere schodkové. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov.

Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu a rastúcu zadlženosť je minimálna a NKÚ to považuje za jeden z hlavných problémov týchto nemocníc, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva. NKÚ preto odporúča MZ SR, ale aj jednotlivým samosprávam posilniť zodpovednosť manažmentov za dosahované výsledky.

Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti boli v štátnych príspevkových nemocniciach vo výške 133,50 eura a v samosprávnych nemocniciach 111,28 eura. Ministerstvo zdravotníctva aj samosprávy by mali venovať tomuto ukazovateľu mimoriadnu pozornosť, analyzovať objektívne (štruktúra zdravotníckych služieb) a subjektívne príčiny (neefektívny manažment) tohto stavu.

Charakteristickým znakom hospodárenia všetkých kontrolovaných nemocníc bola vysoká hodnota neuhradených záväzkov voči dodávateľom. V roku 2015 bola hodnota záväzkov priemerne o 1/4 vyššia ako hodnota majetku nemocníc. Medzi nemocnicami však existujú vo výške záväzkov výrazne rozdiely.

V minulosti sa napriek tomu prijalo v princípe plošné oddlžovanie, ktoré neprinieslo očakávané efekty. NKÚ preto odporúča, aby prípadný program oddlžovania bol pre jednotlivé nemocnice diferencovaný a bol podmienený dosahovaním  cieľov, ktoré proces zadlžovania zastavia.

Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj vekovou štruktúrou zdravotníckej techniky. Plán investícií nemocníc sa pritom javí ako formálny a nedodržiava sa. Naopak, výstavba, rekonštrukcia a nákup novej techniky neboli v súlade s plánom investícií.

Kontrola verejného obstarávania tovarov a služieb v nemocniciach indikovala viaceré podozrenia z predraženia nákupov. Podmienky verejného obstarávania boli často diskriminačné a viaceré indície viedli k podozreniam z konania v zhode.

Tieto postupy znamenali riziko možného zvýšenia ceny zákazky. NKÚ zistil podozrenia z predraženia pri nákupoch zdravotníckej techniky od 40 percent až do 124 percent. Oblasť obstarávania teda predstavuje veľký priestor na efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov, napr. formou centrálnych nákupov alebo formou lízingu.

Iný prístup k hospodáreniu, plánovaniu nákladov a výnosov preukázala kontrola v transformovaných nemocniciach – štátnych akciových spoločnostiach, ktoré väčšinu kontrolovaného obdobia dosahovali zisk. Úroveň riadenia rozpočtu akciových spoločností dosahovala vyššiu kvalitu a mala rozhodujúci vplyv na dosahované výsledky hospodárenia.

NKÚ preto odporúča, aby dobrú prax v riadení a kontrole štátnych akciových spoločností v rámci zákonných možností využíval aj manažment príspevkových organizácií. Zároveň kontrola ukázala, že aj v týchto nemocniciach sú obdobné problémy v oblasti investičnej činnosti, modernizačného dlhu alebo obstarávania a sú tak všeobecným problémom verejného zdravotníctva.

Či tieto nedávno zverejnené zistenia NKÚ po skončení druhej etapy kontroly nemocniciam aj skutočne pomôžu, ukáže už najbližšie obdobie a hlavne prístup ministerstva zdravotníctva k riadeniu štátnych nemocníc pred plánovaným oddlžením a po ňom.