Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) ukončil druhú etapu komplexnej prierezovej kontroly slovenského zdravotníctva. Úrad sa v 13 vybraných zdravotníckych zariadeniach zameral na ich hospodárenie, stav a vývoj pohľadávok a záväzkov, investovanie do stavieb a zdravotníckej techniky.
Išlo o 3 príspevkové organizácie zriadené Ministerstvom zdravotníctva SR, 5 samosprávnych nemocníc a 5 transformovaných zdravotníckych zariadení, zakladateľom ktorých je MZ SR.
Kontrolná akcia bola do plánu kontrolnej činnosti NKÚ zaradená po vyhodnotení rizík v zdravotníctve, súvisiacich so stratovým hospodárením zdravotníckych zariadení, nehospodárnosťou pri zabezpečovaní tovarov a služieb, ako aj plnením povinností pri správe majetku štátu. NKÚ sa zameral na kontrolu obdobia rokov 2011 až 2015.
Zistenia kontroly
Výsledky dvoch etáp zatiaľ uskutočnenej kontroly nemocníc sú vo veľkej miere identické pre všetky kontrolované príspevkové organizácie. Vzhľadom na podiel kontrolovaných zariadení z celkového počtu príspevkových organizácií, 12 z 33 organizácií tohto typu, údaj z roku 2015, a s prihliadnutím na objem nakladania s verejnými financiami a majetkom možno predpokladať, že podobné problémy sa objavujú aj v ďalších príspevkových organizáciách spadajúcich pod ministerstvo zdravotníctva.
Všeobecne sa dá vyjadriť aj stav rozpočtov príspevkových a samosprávnych nemocníc. Rozpočty oboch skupín sú v rozhodujúcej miere schodkové, kumulovaná strata kontrolovaných nemocníc MZ SR dosiahla za kontrolované obdobie výšku takmer 87 miliónov eur, v samosprávnych organizáciách 17 miliónov eur. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov a ostatných parametrov hospodárenia väčšiny kontrolovaných subjektov.
Jedným z poznatkov kontroly je zistenie, že zodpovednosť za neplnenie rozpočtu a za celý systém hospodárenia sa líšila podľa zariadení. Príkladom môže byť vývoj mzdových nákladov. Kým niektoré nemocnice ich vývoj držali v miere zákonných nárokov, iné ich prekračovali bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky a zadlženosť.
Hospodárenie zariadení
Osobné náklady rástli najviac v košickej detskej fakultnej nemocnici – o 42,57 percenta, čo je absolútne najvyšší nárast osobných nákladov zo všetkých kontrolovaných nemocníc. Na druhej strane najmenej rástli v Bratislave – o 30,32 percenta. Celkový najnižší nárast osobných nákladov bol dosiahnutý v košickej univerzitnej nemocnici, a to o 13,03 percenta. Za rastom týchto nákladov sú najmä zákonné nároky priznané lekárom a sestrám.
Zistili sa aj rozdiely vo vývoji nákladov na lieky a materiál. Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa následne prenáša do celého systému zdravotníctva.
Úrad preto ministerstvu, a aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky. Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje aj pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj zastaranosťou zdravotnej techniky.
Nehovoriac o tom, že minimálna výstavba, rekonštrukcia či nákup novej techniky neboli v súlade s plánom investícií.
Ako sa uvádza v správe NKÚ, problémom nemocníc je, že výška nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť vysoko prekračuje hodnotu jej úhrad zo zdravotných poisťovní. Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti v príspevkových organizáciách predstavovali sumu 133,50 eura, v samosprávach 111,28 eura.
Znamená to, že hlavná činnosť nemocníc dosahuje náklady, ktoré nie sú v plnej miere hradené. Výnimku tvoria srdcovo-cievne ústavy, ktorých priemerné náklady na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavovali 99,18 eura, čiže na každých 100 eur poskytnutej starostlivosti bol dosiahnutý zisk v sume 0,82 eura.
Verejné obstarávanie
Pri kontrole verejného obstarávania tovarov a služieb sa zistili viaceré znaky nedodržania princípov a zásad verejného obstarávania. Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky kontrolóri identifikovali vo viacerých prípadoch.
Napríklad pri nákupe operačných stolov v košickej detskej fakultnej nemocnici o takmer 125 percent, pri mobilnom RTG prístroji v nemocnici v Považskej Bystrici o viac ako 80 percent, pri parnom sterilizátore nitrianskej nemocnici, čo bolo o 71 percent viac, ako za podobný prístroj zaplatila kysucká nemocnica v Čadci, pri uroskope Omnia v popradskej nemocnici o takmer 41 percent, pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v srdcovo-cievnom ústave v Banskej Bystrici o takmer 83 percent a pri mimotelovom obehu PERFORMER o viac ako 77 percent.
Nehospodárnosť kontrola zistila aj v prípade USG prístroja v cene takmer 100-tisíc eur v nemocnici v Považskej Bystrici, ktorý bol využitý iba čiastočne a funkcionality tohto prístroja v hodnote takmer 30-tisíc eur sa nevyužívali vôbec.
Kontrolou sa preukázalo, že formálne sa zákon o verejnom obstarávaní vo väčšine prípadov dodržiava, ale je predovšetkým na manažmente nemocníc, či sa naplní aj zámer obstarania.
Manažmenty viacerých kontrolovaných zariadení pristúpili k zmene poskytovateľa stravovacích služieb. Ide fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici, a fakultné nemocnice v Trnave a Trenčíne. Znamená to, že plnením koncesionárskych zmlúv sa zabezpečuje stravovanie pacientov a zamestnancov. Tento typ zmluvy na zabezpečenie služieb nevyužila žiadna z detských fakultných nemocníc.
Pri prvej kontrole NKÚ upozorňoval na problémy a riziká spojené s využívaním koncesionárskych zmlúv. Okrem iného, vo všetkých kontrolovaných zariadeniach, ktoré uzatvorili koncesionárske zmluvy, došlo k výraznému rastu nákladov na služby. Napríklad v trnavskej fakultnej nemocnici a vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici približne o 60 percent. NKÚ zdôrazňuje, že posudzovaniu vhodnosti a výhodnosti uzatvárania koncesionárskych zmlúv je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.
Neuhradené záväzky
Typickým znakom hospodárenia všetkých kontrolovaných nemocníc bola vysoká hodnota neuhradených záväzkov voči dodávateľom, často už po lehote splatnosti, a v mnohých prípadoch aj voči Sociálnej poisťovni. V roku 2015 bola hodnota záväzkov o štvrtinu vyššia ako hodnota majetku. Dokonca v prípade žilinskej fakultnej nemocnice až 174-percentné prekročenie hodnoty majetku.
Výrazné rozdiely sú aj v prípade detskej banskobystrickej fakultnej nemocnice, v ktorej ide o 71-percentné prekročenie, a v bratislavskej detskej fakultnej nemocnici ide o 152-percentné prekročenie. Záväzky troch nemocníc bratislavskej univerzitnej nemocnice, košickej univerzitnej nemocnice a prešovskej fakultnej nemocnice tvorili v roku 2015 až 60 percent záväzkov všetkých kontrolovaných príspevkových organizácií.
Medzi nemocnicami existujú výrazne rozdielne výsledky hospodárenia. V minulosti sa napriek týmto rozdielom prijalo v princípe plošné oddlžovanie, ktoré neprinieslo očakávaný efekt.
Preto NKÚ ministerstvu odporučil, aby bol prípadný program oddlžovania pre jednotlivé nemocnice rozdielny v čase a v miere oddlženia, a zároveň ho podmienil dosahovaním cieľov, ktoré zabezpečia zastavenie zadlžovania nemocníc.
Kontrolóri v súčasnosti realizujú už tretiu etapu kontroly, v rámci ktorej preverujú zdravotnícke zariadenia s rôznymi formami hospodárenia a nakladania s majetkom. Po ukončení tejto etapy plánujú zamerať sa na samotný rezort zdravotníctva a všetky tri zdravotné poisťovne.
Reakcia ministerstva
Aj rezort zdravotníctva identifikovalo podobné problémové oblasti a prijalo opatrenia, ktoré postupne realizuje.
„Prijali sme program zmien, ktorý pozostáva z 26 projektov pre lepšie zdravotníctvo. Pred viac ako rokom (k 15. 6. 2016) vznikol na ministerstve zdravotníctva Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého poslaním je efektívne a koordinované riadenie podriadených organizácií s cieľom dosahovať úspory tam, kde to je možné, ako aj porovnávanie aktivít v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania nemocníc, eliminácia neefektívnych nákupov a nevýhodných zmlúv vrátane vyhodnocovania parametrov dodávateľských zmlúv na služby, dôraz na efektívne zmluvy. Zámerom je dostať nemocnice postupne do vyrovnaného hospodárenia,“ reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Ďalej dodala, že do nákupov ministerstvo zavádza efektívnosť a transparentnosť. „Zrealizovali sme centrálne verejné obstarávanie na CT prístroje a pripravujeme ďalšie na ťažkú techniku a postele,“ doplnila Z. Eliášová.
Ďalším opatrením bolo, že ministerstvo zriadilo v zdravotníckych zariadeniach vo svojej pôsobnosti napríklad dozorné orgány či rady riaditeľov so zámerom vytvorenia kontrolných a riadiacich mechanizmov s cieľom maximálnej transparentnosti. Tieto kroky posilňujú zodpovednosť, prinášajú vyššiu mieru kontroly, a teda aj lepšie hospodárenie v nemocniciach.
„Prinášanie transparentných a efektívnych opatrení je pre nás základnou podmienkou ďalšieho kvalitatívneho fungovania v rezorte tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníckych pracovníkov,“ dodala Z. Eliášová.
Zoznam kontrolovaných 13 zdravotníckych zariadení:
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
Detská fakultná nemocnica Košice
Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégého Dolný Kubín
Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc., Zlaté Moravce
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
Nemocnica Alexandra Wintera, n. o., Piešťany
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica
Nemocnica s poliklinikou Prievidza
Nemocnica Poprad, a. s.
Nemocnice s poliklinikami Nitra – prevádzky v Topoľčanoch a Leviciach
Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Košice
Vybrané ukazovatele príspevkových organizácií zriadených MZ SR k 31. 12. 2015 (hodnoty v tis. eur)
Majetok Náklady Výnosy Objem poskytnutej ZS Platby od ZP Priemer. prep. počet zamestnancov
UN BA 142 353 212 617 170 108 161 571 156 602 5 859,60
FNsP BB 55 221 82 766 78 835 64 964 63 839 2 038,76
UN KE 77 878 110 795 97 207 82 728 80 921 3 300,50
FN NR 54 542 40 407 43 252 40 222 39 431 1 190,00
FNsP NZ 22 524 35 003 34 065 32 913 32 059 1 195,96
FNsP ZA 20 078 48 557 44 840 41 051 40 362 1 532,78
FN TT 32 572 38 154 35 514 31 483 30 993 1 056,42
FN TN 22 567 47 006 42 405 41 505 39 647 1 336,28
FNsP PO 49 734 74 318 61 380 60 437 56 427 2 174,38
DFNsP BB 10 530 10 665 10 676 10 300 9 512 298,64
DFNsP BA 29 554 44 951 39 784 36 126 35 668 1 146,90
DFN KE 19 487 15 128 15 250 11 556 12 996 581,24
Spolu 537 040 760 367 673 316 614 856 598 457 21 711,46
Zdroj: NKÚ SR
Išlo o 3 príspevkové organizácie zriadené Ministerstvom zdravotníctva SR, 5 samosprávnych nemocníc a 5 transformovaných zdravotníckych zariadení, zakladateľom ktorých je MZ SR.
Kontrolná akcia bola do plánu kontrolnej činnosti NKÚ zaradená po vyhodnotení rizík v zdravotníctve, súvisiacich so stratovým hospodárením zdravotníckych zariadení, nehospodárnosťou pri zabezpečovaní tovarov a služieb, ako aj plnením povinností pri správe majetku štátu. NKÚ sa zameral na kontrolu obdobia rokov 2011 až 2015.
Zistenia kontroly
Výsledky dvoch etáp zatiaľ uskutočnenej kontroly nemocníc sú vo veľkej miere identické pre všetky kontrolované príspevkové organizácie. Vzhľadom na podiel kontrolovaných zariadení z celkového počtu príspevkových organizácií, 12 z 33 organizácií tohto typu, údaj z roku 2015, a s prihliadnutím na objem nakladania s verejnými financiami a majetkom možno predpokladať, že podobné problémy sa objavujú aj v ďalších príspevkových organizáciách spadajúcich pod ministerstvo zdravotníctva.
Všeobecne sa dá vyjadriť aj stav rozpočtov príspevkových a samosprávnych nemocníc. Rozpočty oboch skupín sú v rozhodujúcej miere schodkové, kumulovaná strata kontrolovaných nemocníc MZ SR dosiahla za kontrolované obdobie výšku takmer 87 miliónov eur, v samosprávnych organizáciách 17 miliónov eur. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov a ostatných parametrov hospodárenia väčšiny kontrolovaných subjektov.
Jedným z poznatkov kontroly je zistenie, že zodpovednosť za neplnenie rozpočtu a za celý systém hospodárenia sa líšila podľa zariadení. Príkladom môže byť vývoj mzdových nákladov. Kým niektoré nemocnice ich vývoj držali v miere zákonných nárokov, iné ich prekračovali bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky a zadlženosť.
Hospodárenie zariadení
Osobné náklady rástli najviac v košickej detskej fakultnej nemocnici – o 42,57 percenta, čo je absolútne najvyšší nárast osobných nákladov zo všetkých kontrolovaných nemocníc. Na druhej strane najmenej rástli v Bratislave – o 30,32 percenta. Celkový najnižší nárast osobných nákladov bol dosiahnutý v košickej univerzitnej nemocnici, a to o 13,03 percenta. Za rastom týchto nákladov sú najmä zákonné nároky priznané lekárom a sestrám.
Zistili sa aj rozdiely vo vývoji nákladov na lieky a materiál. Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa následne prenáša do celého systému zdravotníctva.
Úrad preto ministerstvu, a aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky. Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje aj pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj zastaranosťou zdravotnej techniky.
Nehovoriac o tom, že minimálna výstavba, rekonštrukcia či nákup novej techniky neboli v súlade s plánom investícií.
Ako sa uvádza v správe NKÚ, problémom nemocníc je, že výška nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť vysoko prekračuje hodnotu jej úhrad zo zdravotných poisťovní. Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti v príspevkových organizáciách predstavovali sumu 133,50 eura, v samosprávach 111,28 eura.
Znamená to, že hlavná činnosť nemocníc dosahuje náklady, ktoré nie sú v plnej miere hradené. Výnimku tvoria srdcovo-cievne ústavy, ktorých priemerné náklady na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavovali 99,18 eura, čiže na každých 100 eur poskytnutej starostlivosti bol dosiahnutý zisk v sume 0,82 eura.
Verejné obstarávanie
Pri kontrole verejného obstarávania tovarov a služieb sa zistili viaceré znaky nedodržania princípov a zásad verejného obstarávania. Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky kontrolóri identifikovali vo viacerých prípadoch.
Napríklad pri nákupe operačných stolov v košickej detskej fakultnej nemocnici o takmer 125 percent, pri mobilnom RTG prístroji v nemocnici v Považskej Bystrici o viac ako 80 percent, pri parnom sterilizátore nitrianskej nemocnici, čo bolo o 71 percent viac, ako za podobný prístroj zaplatila kysucká nemocnica v Čadci, pri uroskope Omnia v popradskej nemocnici o takmer 41 percent, pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v srdcovo-cievnom ústave v Banskej Bystrici o takmer 83 percent a pri mimotelovom obehu PERFORMER o viac ako 77 percent.
Nehospodárnosť kontrola zistila aj v prípade USG prístroja v cene takmer 100-tisíc eur v nemocnici v Považskej Bystrici, ktorý bol využitý iba čiastočne a funkcionality tohto prístroja v hodnote takmer 30-tisíc eur sa nevyužívali vôbec.
Kontrolou sa preukázalo, že formálne sa zákon o verejnom obstarávaní vo väčšine prípadov dodržiava, ale je predovšetkým na manažmente nemocníc, či sa naplní aj zámer obstarania.
Manažmenty viacerých kontrolovaných zariadení pristúpili k zmene poskytovateľa stravovacích služieb. Ide fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici, a fakultné nemocnice v Trnave a Trenčíne. Znamená to, že plnením koncesionárskych zmlúv sa zabezpečuje stravovanie pacientov a zamestnancov. Tento typ zmluvy na zabezpečenie služieb nevyužila žiadna z detských fakultných nemocníc.
Pri prvej kontrole NKÚ upozorňoval na problémy a riziká spojené s využívaním koncesionárskych zmlúv. Okrem iného, vo všetkých kontrolovaných zariadeniach, ktoré uzatvorili koncesionárske zmluvy, došlo k výraznému rastu nákladov na služby. Napríklad v trnavskej fakultnej nemocnici a vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici približne o 60 percent. NKÚ zdôrazňuje, že posudzovaniu vhodnosti a výhodnosti uzatvárania koncesionárskych zmlúv je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.
Neuhradené záväzky
Typickým znakom hospodárenia všetkých kontrolovaných nemocníc bola vysoká hodnota neuhradených záväzkov voči dodávateľom, často už po lehote splatnosti, a v mnohých prípadoch aj voči Sociálnej poisťovni. V roku 2015 bola hodnota záväzkov o štvrtinu vyššia ako hodnota majetku. Dokonca v prípade žilinskej fakultnej nemocnice až 174-percentné prekročenie hodnoty majetku.
Výrazné rozdiely sú aj v prípade detskej banskobystrickej fakultnej nemocnice, v ktorej ide o 71-percentné prekročenie, a v bratislavskej detskej fakultnej nemocnici ide o 152-percentné prekročenie. Záväzky troch nemocníc bratislavskej univerzitnej nemocnice, košickej univerzitnej nemocnice a prešovskej fakultnej nemocnice tvorili v roku 2015 až 60 percent záväzkov všetkých kontrolovaných príspevkových organizácií.
Medzi nemocnicami existujú výrazne rozdielne výsledky hospodárenia. V minulosti sa napriek týmto rozdielom prijalo v princípe plošné oddlžovanie, ktoré neprinieslo očakávaný efekt.
Preto NKÚ ministerstvu odporučil, aby bol prípadný program oddlžovania pre jednotlivé nemocnice rozdielny v čase a v miere oddlženia, a zároveň ho podmienil dosahovaním cieľov, ktoré zabezpečia zastavenie zadlžovania nemocníc.
Kontrolóri v súčasnosti realizujú už tretiu etapu kontroly, v rámci ktorej preverujú zdravotnícke zariadenia s rôznymi formami hospodárenia a nakladania s majetkom. Po ukončení tejto etapy plánujú zamerať sa na samotný rezort zdravotníctva a všetky tri zdravotné poisťovne.
Reakcia ministerstva
Aj rezort zdravotníctva identifikovalo podobné problémové oblasti a prijalo opatrenia, ktoré postupne realizuje.
„Prijali sme program zmien, ktorý pozostáva z 26 projektov pre lepšie zdravotníctvo. Pred viac ako rokom (k 15. 6. 2016) vznikol na ministerstve zdravotníctva Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého poslaním je efektívne a koordinované riadenie podriadených organizácií s cieľom dosahovať úspory tam, kde to je možné, ako aj porovnávanie aktivít v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania nemocníc, eliminácia neefektívnych nákupov a nevýhodných zmlúv vrátane vyhodnocovania parametrov dodávateľských zmlúv na služby, dôraz na efektívne zmluvy. Zámerom je dostať nemocnice postupne do vyrovnaného hospodárenia,“ reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Ďalej dodala, že do nákupov ministerstvo zavádza efektívnosť a transparentnosť. „Zrealizovali sme centrálne verejné obstarávanie na CT prístroje a pripravujeme ďalšie na ťažkú techniku a postele,“ doplnila Z. Eliášová.
Ďalším opatrením bolo, že ministerstvo zriadilo v zdravotníckych zariadeniach vo svojej pôsobnosti napríklad dozorné orgány či rady riaditeľov so zámerom vytvorenia kontrolných a riadiacich mechanizmov s cieľom maximálnej transparentnosti. Tieto kroky posilňujú zodpovednosť, prinášajú vyššiu mieru kontroly, a teda aj lepšie hospodárenie v nemocniciach.
„Prinášanie transparentných a efektívnych opatrení je pre nás základnou podmienkou ďalšieho kvalitatívneho fungovania v rezorte tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníckych pracovníkov,“ dodala Z. Eliášová.
Zoznam kontrolovaných 13 zdravotníckych zariadení:
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
Detská fakultná nemocnica Košice
Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégého Dolný Kubín
Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc., Zlaté Moravce
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
Nemocnica Alexandra Wintera, n. o., Piešťany
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica
Nemocnica s poliklinikou Prievidza
Nemocnica Poprad, a. s.
Nemocnice s poliklinikami Nitra – prevádzky v Topoľčanoch a Leviciach
Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Košice
Vybrané ukazovatele príspevkových organizácií zriadených MZ SR k 31. 12. 2015 (hodnoty v tis. eur)
Majetok Náklady Výnosy Objem poskytnutej ZS Platby od ZP Priemer. prep. počet zamestnancov
UN BA 142 353 212 617 170 108 161 571 156 602 5 859,60
FNsP BB 55 221 82 766 78 835 64 964 63 839 2 038,76
UN KE 77 878 110 795 97 207 82 728 80 921 3 300,50
FN NR 54 542 40 407 43 252 40 222 39 431 1 190,00
FNsP NZ 22 524 35 003 34 065 32 913 32 059 1 195,96
FNsP ZA 20 078 48 557 44 840 41 051 40 362 1 532,78
FN TT 32 572 38 154 35 514 31 483 30 993 1 056,42
FN TN 22 567 47 006 42 405 41 505 39 647 1 336,28
FNsP PO 49 734 74 318 61 380 60 437 56 427 2 174,38
DFNsP BB 10 530 10 665 10 676 10 300 9 512 298,64
DFNsP BA 29 554 44 951 39 784 36 126 35 668 1 146,90
DFN KE 19 487 15 128 15 250 11 556 12 996 581,24
Spolu 537 040 760 367 673 316 614 856 598 457 21 711,46
Zdroj: NKÚ SR
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny