Plávanie je zrejme také staré ako ľudstvo samo. Stopy tejto športovej činnosti možno v našej minulosti nájsť už okolo šiesteho až štvrtého tisícročia pred naším letopočtom – či už v Mezopotámii, Egypte, u Feničanov, Asýrčanov či na Ďalekom východe. Vo všetkých kútoch vtedy známeho sveta sa zachovali dôkazy o tom, že ľudia vodu používali nielen na pitie, varenie či očistu tela, ale boli schopní aj sa pohybovať vo vodnom prostredí.
V mnohých oblastiach sa zachovali zmienky o výcviku bojovníkov v plaveckom umení. Starovekí Rimania plávanie premenili na zábavné kúpanie v prepychových kúpeľoch a po celej krajine stavali kúpeľné domy. Stredovek síce priniesol dogmy v starostlivosti a očiste vlastného tela, tie sa však neskôr postupne vyvracali a na konci prvého milénia už v každom väčšom európskom meste stáli aj verejné kúpele.
Kúpeľníctvo neustále prekvitalo, hoci plávanie ako také sa stále sústreďovalo skôr na armádu a jej zložky. Zmena však nastala počas renesancie, keď sa ľudstvo opäť začalo vracať k myšlienke zdravého životného štýlu. Plávanie sa stalo aj súťažnou disciplínou a ňou je aj dodnes. V súčasnosti sa teší čoraz väčšiemu záujmu ľudí všetkých vekových kategórií.
V čom sú pozitíva?
Jednoznačným a prvoradým pozitívom plávania je už len to, že ide o šport, a teda pohybovú aktivitu, ktorej v dnešnej dobe čoraz viac ubúda. Pohyb však nie je jedinou prednosťou plávania.
„Plávanie má oproti iným športom obrovskú zvláštnosť – a tou je to, že aj na vysokej úrovni sa robí po ležiačky. Je to horizontálna poloha, kde kardiovaskulárny systém pracuje tak, že tlačí krv vodorovne, a nie proti zemskej príťažlivosti. To znamená, že kardiovaskulárny systém má podstatne ľahšiu robotu ako pri behu, chôdzi a mnohých iných športových aktivitách,“ vysvetľuje dlhoročný plavecký tréner a prezident Združenia športových klubov Slávia SPU Nitra PhDr. PaedDr. Ivan Janko, PhD.
Ani pri tom sa však výhody plávania nekončia. „Ďalším veľkým pozitívom je, že kĺby sú pri plávaní niekoľkonásobne menej zaťažované, ako je to napríklad pri behu, chôdzi aj pri bicyklovaní. Takže mnohí lekári predpisujú plávanie aj ako regeneračný prostriedok, napríklad po úrazoch,“ dopĺňa odborník, podľa ktorého je preto plávanie vhodné aj pri rôznych diagnózach a v každom veku.
„Samozrejme, aj plávanie má svoje negatíva, a to najmä na sliznicu. Závisí to aj od toho, aký chlór sa v bazéne používa, pretože práve chlór môže byť u niektorých ľudí príčinou vytvorenia alergie, a to môže byť pre človeka – plavca, chúlostivé,“ dopĺňa dlhoročný tréner plávania.
Deti a plávanie
Väčšina z nás sa zrejme učila plávať ešte v detskom veku – či na plaveckých kurzoch v škôlke a škole, alebo v jazere s rodičmi či na dovolenke pri mori. Detský vek je pre tento šport ako stvorený – podľa odborníkov dokonca od narodenia.
„Existujú viaceré výskumy hovoriace o tom, že dieťa, ako každý cicavec, sa rodí s tým, že vie plávať. Keď sa s takým malým dieťaťom dostanete do vody a položíte ho pupkom na vodu – čo urobí? Klasický prsiarsky záber oboma nohami, a taký ukážkový, že potom neskôr sa to len ťažko tak naučí. Keď sa dieťa postaví do horizontálnej polohy na dve nohy, tento reflex mizne,“ vysvetľuje Ivan Janko, podľa ktorého sú práve na týchto reflexoch postavené kurzy plávania pre najmenšie bábätká.
To, samozrejme, neznamená, že treba dieťa učiť plávať hneď od narodenia. Mnoho závisí aj od preferencií a zvykov v rodine, ideálny vek je však okolo piatich až šiestich rokov života. Dôležité však pri tom je, aby dieťa dočiahlo v bazéne nohami na dno, cítilo sa bezpečne a nemalo z vody a utopenia strach.
Ako začať?
Staré známe „hoďme ho do vody, veď on sa naučí“ síce vyvoláva úsmev a u niekoho možno aj veselé spomienky, u mnohých ľudí, ktorí takýto šok zažili, bol však práve tento zážitok prvým a posledným v ich plaveckej kariére. Práve takáto „terapia šokom“ môže vybudovať odpor a strach z vody, a teda aj averziu voči plávaniu. Správny postup je presne opačný – postupné oboznamovanie sa s vodou a vlastnými schopnosťami v nej.
„Prvým krokom je zoznámenie sa s vodným prostredím, učenie sa hrať sa vo vode prostredníctvom rôznych hier a zvládnutie dýchania do vody. Ak dieťa podchytíte a obľúbi si takto vodné prostredie, tak ho máte chytené už navždy,“ myslí si dlhoročný plavecký tréner. Vzťah k vode možno budovať najrôznejšími hrami, čľapkaním sa, preťahovaním sa vo vode...
Ak sa však má dieťa pri týchto hrách naučiť plávať, musí sa podľa odborníka dodržať jedna základná vec: „Tvár dieťaťa sa pri týchto hrách musí dostať pod vodu, a tým postupne donútite dieťa vydýchnuť do vody a nadýchnuť sa nad vodou. Možno do tej vody nevydýchne na prvýkrát, ale postupne sa to stane,“ odporúča Ivan Janko.
Rodič alebo tréner?
To je otázka, ktorú zrejme riešia mnohí rodičia, ktorí chcú svoje dieťa naučiť plávať. Odborník pri nej odporúča odborný prístup. „Deti sa od rodičov chcú učiť plávať, a nie dýchať do vody, nie splývať, nie zoznamovať sa s vodným prostredím,“ hovorí plavecký tréner, podľa ktorého sú práve tieto prvé kroky základom toho, aby dieťa plavecký štýl naozaj zvládlo dobre.
„Až potom, keď vie dieťa ležať na vode, vie vydýchnuť do vody, vie zdvihnúť hlavu a nadýchnuť sa, až potom sa učí plávať,“ dodáva odborník. Práve v tom je problémový prístup rodičov, ktorí prvé kroky zväčša preskočia a napokon sa čudujú, prečo dieťaťu plávanie nejde. Problém je však aj v tom, že väčšina z nás vlastne skutočne plávať nevie.
„Podľa kritérií plaveckej gramotnosti sa za plavcov pokladajú len tí, ktorí odplávajú viac ako 200 metrov. K tomu, aby sa pozitívne účinky plávania prejavili aj na organizme, je potrebné plávať aspoň 6 minút bez prerušenia, a to je práve 200 a viac metrov,“ uvádza plavecký tréner, podľa ktorého však takúto vzdialenosť väčšina ľudí nezvládne.
Ktorým štýlom začať?
Asi sa väčšina z nás zhode v tom, že najčastejším, a teda zrejme aj najjednoduchším plaveckým štýlom sú prsia. Pláva ich väčšina z nás či už v mori, ale aj na kúpaliskách či plavárňach. V rebríčku plaveckej postupnosti by však vôbec nemali byť na popredných miestach.
„Väčšina rodičov a amatérov učí dieťa plávať prsia, čo je vlastne najťažší plavecký spôsob. Naučiť dieťa správne prsiarske nohy, správny záber prsiami, správne dýchanie, správne vysplývanie po zábere, to je problém,“ myslí si odborník, podľa ktorého by sa malo začínať iným plaveckým štýlom.
„Najjednoduchší plavecký spôsob je kraul. Takzvané kraulové nohy pripomínajú chôdzu – hoci trochu čaptavú chôdzu, lebo treba špičky vytáčať dovnútra. Ale keď toto naučíte dieťa s doskou v rukách a popri tom správny nádych a výdych, máte tri štvrtiny roboty hotovej,“ dodáva Ivan Janko. Po zvládnutí kraula by ako druhý plavecký štýl mal nasledovať znak, ktorý je jeho obdobou s tým rozdielom, že sa pri ňom deti neučia správne dýchať do vody. Až po zvládnutí týchto štýlov by na rad mali prísť prsia.
Učíme sa pri mori?
V čase letných dovoleniek sa mnohí rodičia spoliehajú na to, že sa ich ratolesti naučia plávať pri mori. Podariť sa to môže – avšak nie celkom. Slaná voda totiž nadnáša a tak to, čo dieťa zvládne pri mori, sa zrejme v bežnom bazéne nepodarí.
„Je oveľa jednoduchšie naučiť sa plávať tu v bazéne a pri mori to budete vedieť. Lebo keď sa dieťa v mori niečo naučí, získa nejaké návyky, väčšinou nesprávne, neponorí napríklad hlavu, lebo je tam slaná voda a štípe, a potom príde domov do normálneho bazéna, tak nič nevie. Musí začať od začiatku a navyše je uňho treba väčšinou odstrániť aj zlú skúsenosť,“ uzatvára dlhoročný plavecký tréner a prezident Združenia športových klubov Slávia SPU Nitra PhDr. PaedDr. Ivan Janko, PhD.
Zásady plávania:
* Prvým krokom je zoznámenie sa s vodou, hry vo vode
* Dieťa sa najskôr musí naučiť vydýchnuť do vody a nadýchnuť sa nad vodou
* Pred samotným plávaním treba vedieť splývať
* Najjednoduchším štýlom je kraul, nasleduje znak
* Prsia je najlepšie učiť sa až po zvládnutí iných štýlov
* Učenie sa plávať v mori môže spôsobiť problémy v bežných bazénoch
* Pri učení plávania od samého začiatku nehovoriť o utopení!
* Za zvládnutie plávania sa považuje až preplávanie vzdialenosti 200 metrov bez prestávky
