​Výživové poradenstvo v slovenských podmienkach

Mentalita dnes nastupujúcej pracujúcej generácie vykazuje vysoké nároky na platové ohodnotenie, časovú flexibilitu a naopak, veľmi nízku úroveň sebareflexie a chuti vzdelávať sa. Pod vplyvom vyššie menovaných faktorov sa v generácii, ktorej zástupcom som aj ja, vyselektovala skupina podnikavcov, ktorí sa tvária ako odborníci na výživu.

Najväčší výkričník
    
Iste, obezita a tzv. western-style diet sú problémami celého vyspelého sveta. Otázne však je, či jedinci s prinajlepšom týždňovým kurzom výživového poradenstva sú schopní erudovane edukovať našu populáciu v otázkach zdravej racionálnej výživy. Celá problematika rozmachu pôsobenia výživových poradcov u nás, ako aj v okolitých krajinách, je zvýraznená niekoľkými faktormi. Prvým je už spomínaná nevzdelanosť v samotnom odbore výživy. Druhým je silná previazanosť problematiky výživy a medicíny.

U týchto podnikavcov sa často stretávame s odporúčaním extrémnych výživových smerov (vitariánstvo, vegánstvo, fruitariánstvo, nízkosacharidová diéta atď.) práve u ľudí s rôznymi ochoreniami. Najväčším výkričníkom je v tomto prípade odhováranie od liečby lekármi a snaha zastupovať miesto evidence-based terapie použitím neoverených diétnych smerov. Výsledkom tejto snahy samozvaných odborníkov je zasahovanie do kompetencií lekárov, avšak bez akejkoľvek zodpovednosti za klienta, alebo v tomto prípade už skôr pacienta.
    
Aktuálne sa na Slovensku teda stretávame so situáciou, v ktorej môže byť tzv. výživovým poradcom prakticky ktokoľvek, kto si založí príslušnú živnosť. Vzdelanie na vykonávanie výživového poradenstva nepotrebuje, radiť môže klientom bez zodpovednosti a najmä bez jasnej hranice medzi výživovým poradenstvom a medicínskym zásahom.

Len akreditovaní

V súčasnosti jediným dostupným akreditovaným vysokoškolským štúdiom v diskutovanom odbore je na Slovensku „Výživa ľudí“ na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a v susednom Česku je na Masarykovej Univerzite v Brne možné študovať odbor „Nutriční terapeut“. Práve štúdium v akreditovanom študijnom programe je jedinou zárukou toho, že budúci výživoví odborníci budú disponovať dostatočnými vedomosťami na to, aby boli schopní odlíšiť vážne stavy a upozorniť svojich klientov na potrebný zásah lekára. 
    
K spôsobom poškodenia klientov výživovými poradcami neradíme iba ovplyvňovanie ich názoru odhováraním od návštevy lekára a démonizovaním tzv. evidence-based medicíny s následným zanedbaním odbornej starostlivosti, ale aj priame poškodenie zásahom nutričného „terapeuta“. Dobrý, dych berúci marketing je, pochopiteľne, neodmysliteľnou súčasťou každého výživového poradcu, a tým sa otvárajú dvere k čoraz kontroverznejším „100% účinným diétam“.

Trendom posledných rokov sú tzv. low-carb diets, teda nízkosacharidové diéty, ktoré sú nebezpečné napríklad navodením imunosupresie. Iným nebezpečným hitom je propagovanie bezgluténovej diéty u neceliatikov, pričom je známe, že konzumácia bezlepkových potravín má negatívny vplyv na lipidový profil konzumentov. Neschopnosť sebareflexie niektorých vegánov skutočne nepozná hranice a vegánsku stravu považujú za prirodzenú aj napriek tomu, že si injekčne suplementujú vitamín B12...

Na záver nemôžem nespomenúť, že minulý rok k našim odborníkom na výživu dorazil zo zahraničia nový hit, ktorým je káva s fakt veľkým množstvom masla a kokosového tuku ako odporúčanie ideálneho jedla či nápoja na raňajky.     

Záverom je teda nutné skonštatovať, že lekári v našich podmienkach by mali byť s týmito nástrahami extrémnych výživových rád oboznámení a schopní pacientom vysvetliť, prečo sú pre nich nielen neprínosné, ale často aj úplne nevhodné a škodlivé.