Slovenky už roky zanedbávajú prevenciu. Ukázal to aj najnovší prieskum, ktorý realizovalo občianske združenie Amazonky a bol zameraný na pacientky v pokročilých štádiách rakoviny prsníka, teda v treťom a štvrtom štádiu.
Ukázal však aj to, že ženy s pokročilým štádiom rakoviny prsníka sa nevzdávajú a chcú bojovať s chorobou. Prieskum však poukázal aj na slabinu nášho systému, a to je chýbajúci skríning rakoviny prsníka. Navyše, lekári diagnostikujú karcinóm prsníka v čoraz mladších vekových kategóriách.
„Dokonca máme už aj dvadsaťročné pacientky,“ upozornila MUDr. Miroslava Malejčíková, klinická onkologička z Národného onkologického ústavu (NOÚ).
Prídu neskoro
Prieskum okrem iného ukázal, že až 47 percent pacientok je diagnostikovaných v pokročilých štádiách, teda v treťom a štvrtom, čo je podľa MUDr. Malejčíkovej alarmujúce.
„Veľké množstvo žien príde k lekárovi, keď je už neskoro. Pritom tretina pacientok, ktorým diagnostikovali III. a IV. štádium, bolo mladších ako 50 rokov,“ dodala lekárka.
V Masarykovom onkologickom ústave v Brne majú podľa tamojšej klinickej onkologičky MUDr. Kataríny Petrákovej, PhD., najmladšiu 17-ročnú pacientku. V Česku sa podľa nej za posledných 20 rokov zdvojnásobil počet pacientok s karcinómom prsníka.
„Je za tým jednak genetika, a jednak životný štýl, dokazuje to aj fakt, že výskyt tohto ochorenia je najmä vo vyspelých krajinách. Podľa K. Petrákovej je zlé, že na Slovensku nie je zavedený skríning karcinómu prsníka. V Česku funguje a aj vďaka tomu sa výrazne zvýšil počet novodiagnostikovaných prípadov v počiatočných štádiách, teda v I. a II. štádiu. M. Malejčíková zase chybu vidí v tom, že žena síce má nárok na pravidelné preventívne vyšetrenie ultrazvukom a po 40. roku veku života mamografom, ale je len na nej, či príde. „Na vyšetrenie nie je vyzvaná,“ dodala.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pozývanie na takéto vyšetrenia skvalitní projekt elektronizácie zdravotníctva.
„Jedným z prioritných zámerov rezortu je realizovanie Národného onkologického programu, jeho súčasťou bude vybudovanie metodického centra pre skríning najfrekventovanejších nádorových diagnóz. Rezort túto oblasť aktívne rieši a pracuje na podrobnostiach celoplošného skríningu,“ povedala pre TASR hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Mladé ženy vo svojich radoch má aj OZ Amazonky, ktoré združuje ženy s karcinóm prsníka. „Obrovské percento je takých, ktoré ešte nemajú 40 rokov, sú to často matky malých detí, školákov, čo je o to ťažšie, prípadne ešte ani nemajú založenú rodinu,“ uviedla Eva Bacigalová, predsedníčka OZ Amazonky.
Chvália lekárov
Za veľmi pozitívne považujú autori prieskumu to, že ženy sú vo veľkej miere spokojné s liečbou aj prístupom a profesionalitou personálu ambulancií a zdravotníckych zariadení.
Až 89 percent pacientok pozitívne vníma profesionalitu personálu, 85 percent sa cíti dostatočne informovaných o chorobe a možnostiach liečby.
Naopak, 30 percent pacientok uviedlo, že informácie o zdravotníckych pomôckach sú do istej miery nedostatočné. Pacientky by tiež privítali možnosť objednať sa na konkrétny čas.
„Musí to byť veľká satisfakcia pre lekárov, taká vysoká spokojnosť pacientok,“ uviedla Mgr. Mária Andrášiová, PhD., onkopsychologička z NOÚ.
Samotné ochorenie a jeho liečba bývajú pre pacientky pomerne náročné a až 53 percent žien v dotazníku uviedlo, že pociťujú výrazné obmedzenia v športových a iných namáhavejších aktivitách.
Na druhej strane väčšina nebadá žiadne alebo len mierne obmedzenia napríklad v starostlivosti o domácnosť (62 percent) alebo o deti (70 percent), a to aj napriek pokročilému štádiu ochorenia. Metastázy dokážu do veľkej miery ovplyvniť život pacientky, no ako ukázali výsledky prieskumu, aj ženy v pokročilom štádiu ochorenia môžu viesť normálny život.
Takéto pacientky podľa odborníčky prežívajú priemerne 2 až 4 roky, veľa ich však s touto chorobou žije oveľa dlhšie a je preto veľmi dôležité umožniť im prežiť tento čas naplno.
„Nie je ničím ojedinelým, že pacienti s onkologickým ochorením trpia psychickými ťažkosťami. Aj realizovaný prieskum potvrdil, že až 43 percent opýtaných má takéto problémy. Alarmujúci je však fakt, že menej ako štvrtina vyhľadá odborníka,“ upozornila M. Andrášiová.
Pritom viac ako polovica z tých, ktoré pomoc psychológa či psychiatra nakoniec vyhľadali, ju podľa jej slov hodnotí efektívne.
„Z toho jednoznačne vyplýva, že má význam pýtať sa pacientok na ich prežívanie a odporúčať im takúto pomoc,“ dodala.
Vyrovnať sa s takouto diagnózou totiž nebýva ľahké a môže to trvať týždeň, ale aj roky. Prieskum ukázal, že 59 percent pacientok sa cíti vyrovnane so svojím ochorením a po úvodných negatívnych emóciách sa v konečnom dôsledku väčšina rozhodne zabojovať a žiť.
Ukázal však aj to, že ženy s pokročilým štádiom rakoviny prsníka sa nevzdávajú a chcú bojovať s chorobou. Prieskum však poukázal aj na slabinu nášho systému, a to je chýbajúci skríning rakoviny prsníka. Navyše, lekári diagnostikujú karcinóm prsníka v čoraz mladších vekových kategóriách.
„Dokonca máme už aj dvadsaťročné pacientky,“ upozornila MUDr. Miroslava Malejčíková, klinická onkologička z Národného onkologického ústavu (NOÚ).
Prídu neskoro
Prieskum okrem iného ukázal, že až 47 percent pacientok je diagnostikovaných v pokročilých štádiách, teda v treťom a štvrtom, čo je podľa MUDr. Malejčíkovej alarmujúce.
„Veľké množstvo žien príde k lekárovi, keď je už neskoro. Pritom tretina pacientok, ktorým diagnostikovali III. a IV. štádium, bolo mladších ako 50 rokov,“ dodala lekárka.
V Masarykovom onkologickom ústave v Brne majú podľa tamojšej klinickej onkologičky MUDr. Kataríny Petrákovej, PhD., najmladšiu 17-ročnú pacientku. V Česku sa podľa nej za posledných 20 rokov zdvojnásobil počet pacientok s karcinómom prsníka.
„Je za tým jednak genetika, a jednak životný štýl, dokazuje to aj fakt, že výskyt tohto ochorenia je najmä vo vyspelých krajinách. Podľa K. Petrákovej je zlé, že na Slovensku nie je zavedený skríning karcinómu prsníka. V Česku funguje a aj vďaka tomu sa výrazne zvýšil počet novodiagnostikovaných prípadov v počiatočných štádiách, teda v I. a II. štádiu. M. Malejčíková zase chybu vidí v tom, že žena síce má nárok na pravidelné preventívne vyšetrenie ultrazvukom a po 40. roku veku života mamografom, ale je len na nej, či príde. „Na vyšetrenie nie je vyzvaná,“ dodala.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pozývanie na takéto vyšetrenia skvalitní projekt elektronizácie zdravotníctva.
„Jedným z prioritných zámerov rezortu je realizovanie Národného onkologického programu, jeho súčasťou bude vybudovanie metodického centra pre skríning najfrekventovanejších nádorových diagnóz. Rezort túto oblasť aktívne rieši a pracuje na podrobnostiach celoplošného skríningu,“ povedala pre TASR hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Mladé ženy vo svojich radoch má aj OZ Amazonky, ktoré združuje ženy s karcinóm prsníka. „Obrovské percento je takých, ktoré ešte nemajú 40 rokov, sú to často matky malých detí, školákov, čo je o to ťažšie, prípadne ešte ani nemajú založenú rodinu,“ uviedla Eva Bacigalová, predsedníčka OZ Amazonky.
Chvália lekárov
Za veľmi pozitívne považujú autori prieskumu to, že ženy sú vo veľkej miere spokojné s liečbou aj prístupom a profesionalitou personálu ambulancií a zdravotníckych zariadení.
Až 89 percent pacientok pozitívne vníma profesionalitu personálu, 85 percent sa cíti dostatočne informovaných o chorobe a možnostiach liečby.
Naopak, 30 percent pacientok uviedlo, že informácie o zdravotníckych pomôckach sú do istej miery nedostatočné. Pacientky by tiež privítali možnosť objednať sa na konkrétny čas.
„Musí to byť veľká satisfakcia pre lekárov, taká vysoká spokojnosť pacientok,“ uviedla Mgr. Mária Andrášiová, PhD., onkopsychologička z NOÚ.
Samotné ochorenie a jeho liečba bývajú pre pacientky pomerne náročné a až 53 percent žien v dotazníku uviedlo, že pociťujú výrazné obmedzenia v športových a iných namáhavejších aktivitách.
Na druhej strane väčšina nebadá žiadne alebo len mierne obmedzenia napríklad v starostlivosti o domácnosť (62 percent) alebo o deti (70 percent), a to aj napriek pokročilému štádiu ochorenia. Metastázy dokážu do veľkej miery ovplyvniť život pacientky, no ako ukázali výsledky prieskumu, aj ženy v pokročilom štádiu ochorenia môžu viesť normálny život.
Takéto pacientky podľa odborníčky prežívajú priemerne 2 až 4 roky, veľa ich však s touto chorobou žije oveľa dlhšie a je preto veľmi dôležité umožniť im prežiť tento čas naplno.
„Nie je ničím ojedinelým, že pacienti s onkologickým ochorením trpia psychickými ťažkosťami. Aj realizovaný prieskum potvrdil, že až 43 percent opýtaných má takéto problémy. Alarmujúci je však fakt, že menej ako štvrtina vyhľadá odborníka,“ upozornila M. Andrášiová.
Pritom viac ako polovica z tých, ktoré pomoc psychológa či psychiatra nakoniec vyhľadali, ju podľa jej slov hodnotí efektívne.
„Z toho jednoznačne vyplýva, že má význam pýtať sa pacientok na ich prežívanie a odporúčať im takúto pomoc,“ dodala.
Vyrovnať sa s takouto diagnózou totiž nebýva ľahké a môže to trvať týždeň, ale aj roky. Prieskum ukázal, že 59 percent pacientok sa cíti vyrovnane so svojím ochorením a po úvodných negatívnych emóciách sa v konečnom dôsledku väčšina rozhodne zabojovať a žiť.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN