Vo filme Sedem životov Will Smith, aby odčinil smrť milovanej manželky, ktorú zapríčinil autonehodou, zachráni život siedmim ľuďom - daruje im svoje orgány. Posledný orgán, srdce, daruje žene, do ktorej sa zamiluje a stojí ho to život.
Názov filmu dal meno kampani Sedem životov, ktorá štartovala na jar pod záštitou ministerstva zdravotníctva a má upozorniť na problematiku darcovstva. Slovenská transplantologická spoločnosť prišla s nápadom aj preto, lebo odborníci sa už niekoľko rokov sťažovali na alarmujúci nedostatok darcov a nezáujem vlády o riešenie problému.
„Reálne sa dá na transplantáciu použiť sedem orgánov - srdce, pľúca, pečeň, dve obličky, pankreas a črevo,“ uviedla prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti MUDr. Zuzana Žilinská, PhD., MHA.
Slabá motivácia minulosťou?
V Európe čaká na orgánové transplantácie vyše 70 000 pacientov, na Slovensku takmer 500. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najnižším počtom orgánových transplantácií v Európe. U nás je priemerný počet darcov orgánov 13,1 na milión obyvateľov, vo vyspelých krajinách EÚ je to 20,3.
V rokoch 2007 až 2010 napríklad kardiológovia spravili 21 až 26 transplantácií srdca ročne, teda v prepočte 4 až 5 zákrokov na milión obyvateľov, čo ešte zodpovedalo európskemu priemeru, potom nastal prepad. Pred dvoma rokmi dostalo nové srdce už len 14 a vlani 16 pacientov, teda necelé 3 operácie na milión obyvateľov.
Chorvátsko, ktoré má v tomto ukazovateli svetové prvenstvo, dokáže za rok urobiť až 14 transplantácií srdca na milión obyvateľov a Česko 10, Maďarsko pre nadbytok nestíha srdcia využiť a z každoročných odobraných 40 sŕdc polovicu v rámci Eurotransplantu posiela do cudziny.
Dôvody, prečo na Slovensku výrazne klesol počet transplantácií, boli odborníkom známe - predovšetkým nedostatok darcov a slabá motivácia tých, ktorí by ich mali vyhľadávať. Podľa zákona sa za posmrtného darcu orgánov síce pokladá každý človek okrem tých, čo ešte za života vyjadrili svoj nesúhlas a sú zaradení do tzv. registra nedarcov, ale v praxi to tak nefunguje, lekári bez súhlasu príbuzných orgány neodoberajú. V registri je dnes 900 ľudí.
„Téma darcovstva orgánov a orgánových transplantácií je veľmi aktuálna nielen u nás, ale aj v celej Európe. Na kontinente každý deň zomiera 12 pacientov, ktorí sa transplantácie už nedožijú. Veľký nepomer je aj v porovnaní počtu čakateľov na transplantáciu k počtu transplantovaných pacientov. V minulom roku bolo v Európe 31 165 transplantácií, pričom na čakaciu listinu bolo zaradených až 70 000 pacientov,“ vysvetlila Z. Žilinská.
„Darovanie a transplantácia orgánov je službou životu, ktorá predstavuje vysokú morálnu hodnotu. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že transplantácie orgánov zachraňujú ľudské životy a dávajú šancu žiť tým, pre ktorých je transplantácia jedinou nádejou na život,“ dodala Z. Žilinská.
„Sme presvedčení, že edukácia odbornej i laickej verejnosti má zmysel a vidíme, že prináša prvé pozitívne výsledky. Za všetko hovoria aktuálne štatistiky počtu odberov a transplantácií na Slovensku, keď sme v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenali rast o 40 percent. Preto budeme v aktivitách pokračovať ďalej,“ vysvetlil riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie MUDr. Daniel Kuba, PhD. O 33 percent zvýšil sa aj počet darcov orgánov.
Nasledujeme zahraničie
Ministerstvo zdravotníctva chce situáciu zmeniť novým Národným transplantačným programom, ktorý minulý týždeň schválila vláda. Jeho cieľom je okrem iného zaviesť odmeny za prácu, ktorá predchádza samotnej transplantácii orgánov.
„Zvýšením počtu transplantácií orgánov by došlo k zníženiu nákladov na liečbu terminálneho zlyhávania orgánov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Pripomína, že rast počtu transplantácií závisí od odberových aktivít orgánov od darcov, s čím súvisí aj financovanie odberov orgánov.
Ministerstvo avizuje aj podporu zavedeniu nových terapeutických výkonov v transplantológii - napríklad transplantáciu pečene u detských pacientov či rozvoj transplantačnej liečby diabetes mellitus formou transplantácie pankreasu.
Zmeniť treba motiváciu tzv. transplantačných koordinátorov. Ako konštatovala riaditeľka odboru zdravotného a revízneho VšZP MUDr. Beáta Havelková, MPH., „život je príliš vzácny dar na to, aby sme nevyužili príležitosť darovať ho ďalej“.
Štátna poisťovňa ako prvá podporila odbery orgánov aj finančnou motiváciou, pridala sa aj Dôvera a finišuje Union. Ako B. Havelková povedala, VšZP bude na tento účel dávať 1 500 eur. „Hľadali sme spôsob, ako na to a inšpirovali sme sa zahraničím,“ vysvetlila.
V praxi by to malo fungovať tak, že poisťovňa Národnej transplantačnej organizácii vyplatí 1 500 eur a tá zabezpečí, aby sa peniaze dostali nemocnici, ktorá darcu našla. Prvé financie na to uvoľnila VšZP v septembri. „Je to transparentný systém. Vieme to celé skontrolovať,“ dodala ubezpečila B. Havelková.
Národná transplantačná organizácia si ponechá 150 eur ako manipulačný poplatok, 650 eur pôjde transplantačnému centru na regionálnej úrovni a 700 eur konkrétnemu pracovisku v nemocnici, ktoré našlo darcu na transplantáciu.
S peniazmi nebude mať právo narábať riaditeľ nemocnice, ale iba primár oddelenia, od ktorého bude závisieť, či odmení aj transplantačného koordinátora.
Ako uviedol regionálny koordinátor Transplantačného centra Bratislava MUDr. Martin Chrastina, PhD., keď človek dospeje do štádia mozgovej smrti, spustí sa celý proces.
„Aspoň šiesti lekári nezávisle od seba musia potvrdiť mozgovú smrť, komunikujeme s príbuznými, čo je nesmierne náročné pre všetkých, v urgentnom režime sa darca vyšetruje na prenosné infekčné aj nádorové choroby, robí sa množstvo vyšetrení, trvá to minimálne dvanásť hodín“. Sumu 1 500 eur považuje za dostatočne vysokú, len na entuziazmus sa spoliehať nedá.
Na Slovensku je šesť pracovísk, v ktorých sa vykonávajú transplantácie orgánov - tri v Bratislave a po jednom v Banskej Bystrici, Košiciach a v Martine. Transplantácie pľúc sa u indikovaných pacientov zo Slovenska vykonávajú v AKH vo Viedni.
