Nekoordinované jednotlivé výkony nesú riziko ohrozenia bezpečnosti pacienta

Čo je ošetrovateľstvo? Je to starostlivosť o človeka v zdraví aj chorobe. Prax sestry pozostáva z výkonov, ktoré vykonáva na základe ordinácie lekára, v spolupráci s lekárom a výkonov vykonávaných samostatne. Aby boli tieto výkony vykonávané optimálne, je potrebné dodržať optimálne podmienky, ku ktorým patrí aj počet a kvalita ich poskytovateľov.

K stabilizácii sestier pred rokmi neprispeli ani upravené minimálne personálne normatívy v zmysle zvýšenia počtu pacientov, o ktorých sa má sestra starať. K tomuto kroku sa pristúpilo s predpokladom, že sa „zachránia“ oddelenia, kde bol nedostatok sestier a iného ošetrujúceho personálu. Nevyriešil sa problém nedostatku sestier, ale nastalo ešte väčšie preťaženie personálu, čo prispelo k ďalšiemu odchodu pracovníkov. Nie všetky ošetrovateľské výkony musí realizovať sestra. Mnohé môže delegovať na zdravotníckeho asistenta, sanitára.

Títo pracovníci však jednotlivé výkony nemôžu vykonávať nekoordinovane, bez aktuálneho posúdenia zdravotného stavu pacienta, bez sledovania pacienta po podaní lieku, bez pripravenosti zvládnuť nežiaduce účinky, komplikácie, bez zosúladenia všetkých výkonov a pod. Nekoordinované jednotlivé výkony nesú riziko ohrozenia bezpečnosti pacienta, právne lapsusy. Koordinovanie ošetrovateľských výkonov je ošetrovateľský manažment, ktorý vykonáva každá sestra vo svojej praxi a nie je totožný s manažmentom v ošetrovateľstve.

Veľký ošetrovateľský problém

Pacienti, pacientske organizácie, odborné a stavovské organizácie upozorňujú na to, že nemá kto dať pacientom jesť, podať pohár vody, polohovať, vykonať hygienu. Je to veľký ošetrovateľský problém, ktorý sa nevyrieši zvýšením kompetencií zdravotníckym asistentom, napríklad na odber krvi. Problémom je nedostatok personálu na uvedené obslužné úkony, a nie odbery krvi.

V ambulantnej sfére časť výkonov (administratívnych, odberových) môže vykonať zdravotnícky asistent. Všade deklarujeme, že prevencia je účinnejšia ako liečba, ale chceme edukáciu (nie polminútové poučenie) aj do ambulancie? Edukácia pacienta je doménou sestier. Kompetencie sestier – zdravotníckych pracovníkov, ktorí študovali ošetrovateľstvo, je potrebné upraviť na viac úrovní – podľa vzdelania i praxe.

Od registrovanej sestry cez sestru špecialistku až po sestru s pokročilou praxou. Profesor MUDr. Skarvan z Bazileja vo Švajčiarsku ohľadne kompetencií uvádza, že v ich nemocnici napr. dosiahli stav, keď viac ako polovicu anestézií vykonávajú sestry pod supervíziou lekára. Podobne je to v iných krajinách Európy i USA. Prax ukazuje, že je potrebné vykonať úpravu kompetencií všetkých zdravotníckych pracovníkov, zlegalizovať mnohé výkony, nielen zavádzanie kanýl do periférnych žíl, zjednodušenie podávania liekov do žily, ktoré už takmer výlučne vykonávajú sestry.

Nevyhnutný krok

Dokumentovanie je ďalší problém. Aj keď odborné usmernenie o vedení zdravotnej dokumentácie nevyžaduje zapisovanie údaja duplicitne, triplicitne... stále pretrvávajú zaužívané zvyky „pre istotu“, teda zbytočne, ale pre istotu.

Starnúca populácia, nové liečebné postupy, zvyšovanie kvality života prinášajú nárast zdravotnej starostlivosti, ktorej súčasťou je aj ošetrovateľská starostlivosť. Pacient neprichádza do zdravotníckeho zariadenia za lekárom, sestrou alebo iným zdravotníckym pracovníkom. Prichádza s cieľom zlepšenia alebo udržania zdravotného stavu.

Spolupráca všetkých pracovníkov má priniesť uvedené. Vybudovanie domov ošetrovateľskej starostlivosti, domácej ošetrovateľskej starostlivosti považujem za nevyhnutný krok v kontexte so starnúcou populáciou. Každý sme odborníkom v tom, čo sme študovali, kde máme skúsenosti. Niekto v medicíne, iný v biznise, ďalší v ošetrovateľstve. Ja mám tú česť i povinnosť vyjadrovať sa k smerovaniu ošetrovateľstva. Uvítam každú odbornú konštruktívnu diskusiu.