Počet ľudí s duševnými poruchami narastá, rovnako ako užívateľov liekov na psychiku či návštev u psychiatra. „Rast sa začína vo veku 31 až 40 rokov, no najviac problémov tohto typu majú ľudia od 51 do 60 rokov,“ povedal generálny riaditeľ Dôvery Ing. Martin Kultan.
Kým v roku 2011 mali 139 000 poistencov, ktorí trpeli duševným ochorením, vlani ich počet stúpol na 146 000. Psychiatri poistencom Dôvery ročne predpíšu asi milión balení liekov, pričom spotreba rastie. V roku 2011 predpísali psychiatri takmer 989 000 balení liekov, vlani to bolo už viac ako milión.
Státisíce balení liekov
Aj z údajov Union a VšZP vidno, že počet poistencov s diagnózou duševných ochorení mierne stúpa. „Union za rok 2012 eviduje viac ako 56 000 poistencov, ktorým bola poskytnutá starostlivosť v súvislosti s duševným ochorením, čo je 13,7 percenta našich poistencov. Za rok 2013 evidujeme 13,8 percenta poistencov, vlani sme mali mierny rast, keď z poistencov je s touto diagnózou 14,2 percenta,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Judita Smatanová.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Union uhradila vlani viac ako 585 000 balení liekov na psychiku za 3 440 608 eur. Za prvý polrok tohto roka to bolo viac ako 291 000 balení za 1 749 011 eur. VšZP v roku 2013 zaznamenala 164 006 poistencov s duševnými poruchami, ktorí sa liečili na oddeleniach psychiatrie, gerontopsychiatrie a detskej psychiatrie.
V roku 2014 to bolo 168 982. „Za osem mesiacov tohto roku sme mali 146 872 poistencov,“ povedala hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Medzi najčastejšie psychiatrické diagnózy vykázané VšZP patrili rôzne depresívne poruchy a stavy, schizoidné syndrómy a rôzne druhy závislostí. Len za prvý polrok štátna poisťovňa zaplatila lieky za vyše 32 mil. eur.
Ako zvládame stres
Dôvera si dala vypracovať prieskum, ako zvládame stres. Zapojilo sa doň 1 011 respondentov, 728 žien a 283 mužov. Výsledky ukázali, že stres trápi 7 z desiatich ľudí. Viac ako tretina sa nedokáže so stresovou situáciou vyrovnať.
Ako informoval vedúci psychológ Inštitútu stresu Mgr. Karol Kováč, PhD., stresové skóre je u dospelého človeka na úrovni 50 bodov. Zvýšená hodnota predstavuje už nerovnovážny stav. Prieskum ukázal, že priemerná hodnota stresového skóre bola 56,26 bodu.
„Zvýšená miera stresu nad 50 bodov bola u 66,6 percenta populačného výberu. Z nich až 7,7 percenta vykázalo extrémne vysoké skóre nad úrovňou 80 bodov,“ vysvetlil K. Kováč.
Ako dodal, ideálny stav stresového skóre zistili iba u tretiny vyšetrených. Najhoršie výsledky dosiahli ľudia vo vekovej kategórii tesne pred dôchodkom, teda 50- až 64-roční. „Vystavení sú najväčšiemu stresu a tiež ich schopnosť zvládať stresové situácie je najslabšia. V prieskume dopadli dokonca horšie, ako najstaršia veková kategória 65+,“ ozrejmil K. Kováč.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Najčastejšie afektívne poruchy
Podľa krajského odborníka na psychiatriu a primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote MUDr. Petra Korcsoga je skutočnosť horšia, ako ukázal prieskum. „Reálne je rast oveľa výraznejší, až sa čudujem, že sa to neprejavilo´na číslach. Najmä výskyt úzkostných porúch a závislostí, ktoré vyžadujú liečbu, je niekoľkonásobný,“ dodal.
Neprekvapil ho ani vysoký výskyt duševných problémov medzi 51- až 60-ročnými. Podľa neho nezamestnanosť, sťažené uplatnenie na trhu práce a častejšie telesné ochorenia robia túto skupinu veľmi zraniteľnou.
Z najnovších údajov NCZI vyplýva, že v psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo vlani vyšetrených viac ako 380 000 pacientov, čo je rast oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 percenta. Psychická porucha bola po prvý raz diagnostikovaná u viac ako 64 000 osôb, čo je o takmer 9 percent viac ako v roku 2013.
„Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy,“ vysvetlil Peter Bubla z NCZI.
Duševnými poruchami trpí asi 450 mil. ľudí
Zo štatistík NCZI vyplýva, že počet hospitalizácií v psychiatrických ústavných zariadeniach stúpa. Oproti roku 2013 ich bolo o 405 viac.
Vlani sa ich počet vyšplhal až na 44 010. Hlavným dôvodom na prijatie do ústavnej psychiatrickej liečby bola porucha zdravia a správania zapríčinená užitím alkoholu.
„Pacienti liečení na schizofréniu, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi sa podieľali 20 percentami na hospitalizáciách a tvorili tak druhú najčastejšiu príčinu prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby,“ uviedol P. Bubla.
Duševnými poruchami celosvetovo trpí asi 450 mil. ľudí. SZO predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode života. Táto nelichotivá štatistika tak globálne zaraďuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity.
Kým v roku 2011 mali 139 000 poistencov, ktorí trpeli duševným ochorením, vlani ich počet stúpol na 146 000. Psychiatri poistencom Dôvery ročne predpíšu asi milión balení liekov, pričom spotreba rastie. V roku 2011 predpísali psychiatri takmer 989 000 balení liekov, vlani to bolo už viac ako milión.
Státisíce balení liekov
Aj z údajov Union a VšZP vidno, že počet poistencov s diagnózou duševných ochorení mierne stúpa. „Union za rok 2012 eviduje viac ako 56 000 poistencov, ktorým bola poskytnutá starostlivosť v súvislosti s duševným ochorením, čo je 13,7 percenta našich poistencov. Za rok 2013 evidujeme 13,8 percenta poistencov, vlani sme mali mierny rast, keď z poistencov je s touto diagnózou 14,2 percenta,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Judita Smatanová.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Union uhradila vlani viac ako 585 000 balení liekov na psychiku za 3 440 608 eur. Za prvý polrok tohto roka to bolo viac ako 291 000 balení za 1 749 011 eur. VšZP v roku 2013 zaznamenala 164 006 poistencov s duševnými poruchami, ktorí sa liečili na oddeleniach psychiatrie, gerontopsychiatrie a detskej psychiatrie.
V roku 2014 to bolo 168 982. „Za osem mesiacov tohto roku sme mali 146 872 poistencov,“ povedala hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Medzi najčastejšie psychiatrické diagnózy vykázané VšZP patrili rôzne depresívne poruchy a stavy, schizoidné syndrómy a rôzne druhy závislostí. Len za prvý polrok štátna poisťovňa zaplatila lieky za vyše 32 mil. eur.
Ako zvládame stres
Dôvera si dala vypracovať prieskum, ako zvládame stres. Zapojilo sa doň 1 011 respondentov, 728 žien a 283 mužov. Výsledky ukázali, že stres trápi 7 z desiatich ľudí. Viac ako tretina sa nedokáže so stresovou situáciou vyrovnať.
Ako informoval vedúci psychológ Inštitútu stresu Mgr. Karol Kováč, PhD., stresové skóre je u dospelého človeka na úrovni 50 bodov. Zvýšená hodnota predstavuje už nerovnovážny stav. Prieskum ukázal, že priemerná hodnota stresového skóre bola 56,26 bodu.
„Zvýšená miera stresu nad 50 bodov bola u 66,6 percenta populačného výberu. Z nich až 7,7 percenta vykázalo extrémne vysoké skóre nad úrovňou 80 bodov,“ vysvetlil K. Kováč.
Ako dodal, ideálny stav stresového skóre zistili iba u tretiny vyšetrených. Najhoršie výsledky dosiahli ľudia vo vekovej kategórii tesne pred dôchodkom, teda 50- až 64-roční. „Vystavení sú najväčšiemu stresu a tiež ich schopnosť zvládať stresové situácie je najslabšia. V prieskume dopadli dokonca horšie, ako najstaršia veková kategória 65+,“ ozrejmil K. Kováč.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Najčastejšie afektívne poruchy
Podľa krajského odborníka na psychiatriu a primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote MUDr. Petra Korcsoga je skutočnosť horšia, ako ukázal prieskum. „Reálne je rast oveľa výraznejší, až sa čudujem, že sa to neprejavilo´na číslach. Najmä výskyt úzkostných porúch a závislostí, ktoré vyžadujú liečbu, je niekoľkonásobný,“ dodal.
Neprekvapil ho ani vysoký výskyt duševných problémov medzi 51- až 60-ročnými. Podľa neho nezamestnanosť, sťažené uplatnenie na trhu práce a častejšie telesné ochorenia robia túto skupinu veľmi zraniteľnou.
Z najnovších údajov NCZI vyplýva, že v psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo vlani vyšetrených viac ako 380 000 pacientov, čo je rast oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 percenta. Psychická porucha bola po prvý raz diagnostikovaná u viac ako 64 000 osôb, čo je o takmer 9 percent viac ako v roku 2013.
„Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy,“ vysvetlil Peter Bubla z NCZI.
Duševnými poruchami trpí asi 450 mil. ľudí
Zo štatistík NCZI vyplýva, že počet hospitalizácií v psychiatrických ústavných zariadeniach stúpa. Oproti roku 2013 ich bolo o 405 viac.
Vlani sa ich počet vyšplhal až na 44 010. Hlavným dôvodom na prijatie do ústavnej psychiatrickej liečby bola porucha zdravia a správania zapríčinená užitím alkoholu.
„Pacienti liečení na schizofréniu, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi sa podieľali 20 percentami na hospitalizáciách a tvorili tak druhú najčastejšiu príčinu prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby,“ uviedol P. Bubla.
Duševnými poruchami celosvetovo trpí asi 450 mil. ľudí. SZO predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode života. Táto nelichotivá štatistika tak globálne zaraďuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity.
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Foto: archív. Narastá počet ľudí s duševnými poruchami
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
ZdN
Obrázok, graf, tabulka...:
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
