Tridsať rokov svojej činnosti si pripomenulo Detské diabetologické centrum (DDC SR) v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) Bratislava. Za ten čas prešli rukami lekárov a sestier tisícky detí s diabetom od novorodencov až do dospelosti.
,,Ak sa pozrieme na liečbu a možnosti detí s diabetom späť do minulosti a porovnáme ich s dnešnými možnosťami, uvedomíme si, ako veľa sa zmenilo. Striekačky vývojovo vystriedali sofistikované inzulínové pumpy, naše deti majú vynikajúce podmienky na liečbu vrátane samostatných lôžok vyhradených len pre pacientov s diabetom, ale na druhej strane nás znepokojuje vývoj, akým ochorenie pribúda. Detí s diabetom je stále viac a ochorenie sa posúva do nižších vekových kategórií. Kým v minulosti sme mali ročne jedno dieťa do troch rokov, dnes ich máme 20 vo veku do dvoch rokov,“ povedal doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., riaditeľ nemocnice a zároveň ocenil a poďakoval lekárom a sestrám za obrovský kus práce a za to, že aj vďaka nim dnes máme najväčšie diacentrum v strednej Európe.
S myšlienkou založiť centrálne pracovisko pre deti s diabetom prišla pred viac ako 30 rokmi prof. MUDr. Dagmar Michalková, Dr.Sc. a už v roku 1985 bolo zriadené prvé Detské diabetologické centrum na Slovensku s pôsobnosťou pri I. detskej klinike LF UK a DFNsP Bratislava.
,,V roku 2002 sme dostali vyčlenené postele a do dnešného dňa sú to jediné detské lôžka na Slovensku priamo určené pre deti s diabetom. V roku 2006 bolo diacentrum zriadené ako samostatné diabetologické oddelenie s primariátom ako súčasť I. DK,“ zaspomínal si MUDr. Ľubomír Barák, CSc., primár Detského diabetologického centra. Dnes má toto pracovisko jedenásť lôžok, pracuje v ňom päť lekárov, päť sestier, asistent a psychológ.
,,Po otvorení nového ambulantného traktu sme splnili podmienky stanovené WHO pre získanie štatútu spolupracujúceho centra. Máme ambulancie pre deti aj dospelých, kde sa pacienti kontinuálne liečia. Súčasťou ambulantného traktu je aj samostatná edukačnú miestnosť, kde sa im venuje edukačná sestra,“ hovorí doktor Ľubomír Barák.
Mysleli si, že sa pomýlili v laboratóriu
V diacentre ročne pribudne cca 100 nových pacientov, celkovo má v starostlivosti 700 detí a je tak najväčším diacentrom v strednej Európe. Najmladší pacient v diacentre bol diagnostikovaný vo veku dvoch týždňov a že niečo nie je v poriadku, si všimli samotní rodičia dieťaťa, ktorí už mali doma staršie dieťa s diabetom.
,,Kontaktovali nás, dieťa sme okamžite prijali a odvtedy sa u nás lieči, darí sa mu dobre a dokonca sa intenzívne venuje športu. Zaujímavá je aj najvyššia glykémia, ktorú sme namerali,“ spomína si doktor Barák a ďalej dodáva: ,,Bola 121, 6 mmol/l, taký údaj sme nenašli ani v literatúre a mysleli sme si, že sa v laboratóriu pomýlili o desatinnú čiarku, ale nebol to omyl. Aj tento pacient sa má dobre a študuje na vysokej škole.“
Pri otázke, kedy zaznamenali posledné úmrtie, pán primár pohotovo odpovedá, že pred 13 rokmi a to len preto, že rodičia uverili šarlatánovi a prestali spolupracovať s lekármi. ,,Prišli, až keď už 12 ročné dieťa malo parametre nezlučiteľné so životom.“ Aj nedávno lekári hospitalizovali dieťa v bezvedomí, u ktorého je podozrenie, že mu rodičia nedávali inzulín.
Potrebné centrá
Od ustanovenia diacentra sa súčasne rozbehla realizácia celoplošného registra detí s diabetom, čím Slovensko zaujalo jedno z prvých miest na svete, pretože registre síce existovali, ale nie celopopulačné. Zahraniční kolegovia to veľmi ocenili a vďaka takto získaným komplexným informáciám sa toto pracovisko stalo súčasťou celosvetových epidemiologických výskumných tímov.
Neskôr úsilím DDC SR vznikli dve regionálne detské diabetologické centrá v Martine a Košiciach. Význam diacentier je ďaleko širší ako len komplexná starostlivosť na najvyššej úrovni, dôležitá je aj edukačná činnosť a plná starostlivosť psychológa. V kolektíve rovnako postihnutých detí diabetes dieťa nevníma ako záťaž a psychický problém.
,,Psychika je enormne dôležitá a je jedným z rozhodujúcich faktorov liečby. Už na začiatku dieťa uistíme, že sa so svojím ochorením nebude trápiť samo. Kým boli tieto deti hospitalizované na bežných oddeleniach s ostatnými deťmi, cítili sa iné a osamotené. Dnes keď ich sestrička zavolá na glykémiu, všetky sa rozbehnú a ani to nevnímajú ako súčasť ochorenia. Pomáha im vidieť, že nie sú sami a žiadne dieťa si nepripadá iné. V tom je najväčšia výhoda diacentier,“ povedal doktor Barák.
Princíp liečby zostal rovnaký
A to aj napriek tomu, že odborníci hovoria o tom, že v diabetológii nastal jeden z najväčších vývojov v terapeutickom prístupe. ,,Kedysi boli inzulíny slabo čistené, dnes sú absolútne čisté a dokonca ich molekula je úplne zhodná s molekulou inzulínu, ktorý sa stratil z tela dieťaťa. Striekačky vývojovo vystriedali inzulínové perá, ktoré sú stále dokonalejšie, dnes máme perá, ktoré nám ukazujú až 4 hodiny, koľko inzulínu a v akej dávke bolo dieťaťu podaného. Je to vynikajúca vec pre rodičov najmä malých detí, ktoré ešte nevedia spolupracovať. Ďalším krokom vo vývoji sú inzulínové pumpy. Môžeme povedať, že celkovo - materiálovo aj technicky je o naše deti postarané veľmi dobre,“ zhodnotil doktor Ľ. Barák.
V súčasnosti používané inzulínové pumpy sú sofistikované a samé sledujú trend poklesu cukru v krvi aby, nenastala nebezpečná situácia - hypoglykémia – strata vedomia a prípadne aj ukončenie života s tým súvisiace. V takomto prípade dokáže pumpa zastaviť prívod inzulínu, sleduje glykémiu a keď sa dostane do požadovanej úrovne, opäť obnoví dodávanie inzulínu.
Ochorení je viac a presúvajú sa do nižších vekových kategórií
,,Príčinu, prečo je to tak, nepoznáme a nepoznajú ju ani zahraniční kolegovia a to aj napriek množstvu celosvetových výskumov, ktoré boli a neustále sú v tejto oblasti realizované. Skúmali sa rôzne faktory, životná úroveň, kvalita vody, ovzdušia, pôdy, genetické faktory, pôrodná hmotnosť, dĺžka dojčenia a mnohé iné,“ hovorí doktor Barák a ďalej pokračuje: ,,Dlhodobo sledujeme stúpajúcu tendenciu, aj keď v kútiku duše tento rok očakávame drobný útlm. Každý rok sledujeme zhruba o 10 – 15 % vyšší nárast oproti predchádzajúcemu roku. Pred 30 rokmi bola incidencia diabetu u detí na Slovensku 2, 8 na 100 000 detí, dnes je 20, 6, čo je takmer 10 násobný nárast.“
V rámci Európskej únie je najvyšší výskyt diabetu vo Fínsku, odborníci hovoria o tzv. severojužnom ťahu - na severe je najviac, najmenej je v krajinách južnej Európy. Najnižšiu incidenciu hlási Macedóndsko, hoci aj tu platia výnimky, napríklad Sardínia nasleduje hneď po Fínsku, ktoré má jeden z najvyšších výskytov aj v celosvetovom meradle.
,,Obrovské rozdiely v incidencii sledujeme aj v rámci Slovenska, najviac diabetu je v Bratislavskom kraji (incidencia 24), najmenšiu (7) má Žilinský kraj,“ doplnil doktor Barák. Pred 30 rokmi bol najvyšší výskyt diabetu v 15. roku života, dnes je to v 10. A zmenilo sa aj to, že dnes už v detskom veku nemáme jednofarebný diabetes, teda diabetes 1. typu, ale pribúdajú aj prípady diabetu 2. typu, máme tiež takzvaný MODY diabetes, čo je dominantne dedičné ochorenie, kedy lekári zistia taký istý typ aj u rodiča a viaceré sekundárne diabety, ktoré boli v minulosti výnimočné.
