Považuje sa za ne nákaza, ktorá sa prejaví po určitom časovom pobyte, aspoň 72 hodín v nemocnici, ale aj po ukončení hospitalizácie. Infekcia, prítomná v čase prijatia do zariadenia môže byť tiež považovaná za nozokomiálnu nákazu, avšak musí existovať epidemiologické prepojenie s predchádzajúcou hospitalizáciou.
Pôvodcami týchto nákaz sú predovšetkým baktérie, vrátane ricketsií a chlamýdií, ale môžu to byť aj vírusy, prvoky a huby. Môžu sa z tela chorého človeka vylučovať telesnými sekrétmi a exkrétmi. Rozhodujúce je porušenie celistvosti povrchu brány vstupu.
Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú dobu hospitalizácie pacienta a tým zvyšujú aj finančné náklady na jeho liečenie.
Úrad verejného zdravotníctva SR sa zaoberá a spolupracuje na tvorbe analýz epidemiologickej situácie u nás. Býva v nich časť, venovaná aj nozokomiálnym nákazám s uvedenými hodnotami nahlásených nákaz každým z 84 zdravotníckych zariadení.
„Kvalita nemocníc sa však nedá objektívne posudzovať podľa toho, ktoré nemocnice majú najviac a najmenej nákaz. Zdravotnícke zariadenie, ktoré poctivo hlási každú nákazu a snaží sa prijať príslušné opatrenia na odstránenie nedostatkov, by bolo v ,rebríčku‘ paradoxne nižšie ako zariadenie, ktoré hlási iba niektoré prípady alebo nákazy nehlási,“ vysvetľuje ÚVZ SR.
Nákazy a slovenské nemocnice
V minulosti sa u nás nozokomiálne nákazy nehlásili alebo sa hlásili minimálne. Nemocnice sa snažia situáciu zvládnuť a „dobehnúť“ zahraničné zariadenia v hláseniach.
„Táto téma sa rieši veľmi dlho a bez výraznejšieho efektu. Riešenie je nákladné a spočíva v izolácii pacienta, vyčlenenie zdravotníckeho personálu, zabezpečenie jednorazových pomôcok a materiálu pri ošetrovaní, bariérové ošetrovanie, dôkladná dezinfekcia a náročná, nákladná ATB liečba,“ vysvetlila hovorkyňa siete nemocníc AGEL SK Marta Csergeová.
„Dôležitosť nákaz si plne uvedomujeme a znižovanie ich výskytu patrí dlhodobo medzi naše priority. V hodnotení regionálneho úradu verejného zdravotníctva sme najlepšou nemocnicou v rámci ich identifikácie a hlásenia,“ povedala hovorkyňa banskobystricke fakultnej nemocnice Ružena Maťašeje.
„Detská fakultná nemocnica prijala viaceré opatrenia s cieľom zvýšiť sledovanie a prevenciu nozokomiálnych nákaz,“ reagovala hovorkyňa DFNsP Bratislava Dana Kamenická.
V roku 2016 bolo úradom verejného zdravotníctva nahlásených spolu 10 091 nozokomiálnych nákaz, incidencia nákaz 1,02 percenta.
„Prvýkrát sa na Slovensku prekročila hranica jednopercentnej incidencie. Nie sme spokojní ani s hláseniami v našich nemocniciach Svet zdravia. Sme prvou spoločnosťou na Slovensku, ktorá v roku 2016 vykonala prevalenčnú bodovú štúdiu vo svojich nemocniciach a zhodnotila skutočný výskyt týchto nákaz, ktorý je 7,35 percenta,“ hovorí viceprezident ANS a hlavný epidemiológ Svet zdravia MUDr. Igor Pramuk. MPH., MHA.
Výskyt nákaz napríklad za rok 2012 Slovensko hlásilo 0,5 percenta a vyspelý svet 5 až 10 percent. Problémom pri porovnávaní môže byť, že pri zisťovaní výskytu nákaz sa mohli použiť rôzne metodiky.
„Najčastejšie sa výskyt nozokomiálnych nákaz zaznamenáva na základe hlásenia z jednotlivých zdravotníckych zariadení. Tento systém je na získanie celkového počtu nákaz málo výťažný a hodnoty u nás takto získané dosahujú rozpätie 0,5 – 1 percenta. Je nesprávne, ak sa počty nákaz, pochádzajúcich z takéhoto hlásenia porovnávajú s počtami získané aktívnym vyhľadávaním nákaz v špeciálne na tento účel zameraných sledovaniach alebo štúdiách vykonávaných odborníkmi prichádzajúcimi priamo na klinické pracovisko,“ vysvetlila vedúca odboru epidemiológie RÚVZ Trenčín doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH.
„Situácia sa na Slovensku zlepšila, ale stále sú také zdravotnícke zariadenia, ktoré nákazy nehlásia,“ konštatovala vedúca lekárka oddelenia nemocničnej hygieny Univerzitnej nemocnice Martin MUDr. Adriana Kompaníková.
„Hlásenie nákaz sa skvalitnilo. Od apríla 2013 je táto agenda v univerzitnej nemocnici riešená veľmi objektívne a komplexne v súčinnosti s mikrobiologickými laboratóriami a bratislavským regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Aj z tohto dôvodu počet zistených a následne hlásených nákaz oficiálne vzrástol a zreálnil sa,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Petra Maťašovská.
Ako komentoval verejný zdravotník z Nemocničnej hygienickej služby Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košica Mgr. Ladislav Tomčo, „nazdávame sa, že sa postupne realizujú potrebné kroky na zlepšenie systému hlásení nozokomiálnych nákaz nákaz na Slovensku".
Potrebné zmeny
Situácia s hláseniami nákaz, samozrejme, ešte nie je úplne ideálna. Odborníci sa zhodli vo viacerých riešeniach, ako ju zlepšiť. Problémom je, že zdravotníckym zariadeniam chýbajú odborníci na nozokomiálne nákazy. A ešte stále existuje mylná domnienka, že hlásenie je negatívnou reklamou zariadenia.
„Podľa nášho názoru by zlepšeniu situácie pomohla zmena legislatívy – povinný skríning pacientov s multirezidentnými kmeňmi a zvýšená platba od zdravotných poisťovní, obmedzenie reštrikčných opatrení,“ hovorí M. Csergeová.
„Slovenská legislatíva upravuje túto problematiku len okrajovo. A prax, ako ukazujú výsledky hlásení, je iná. Súvisí to s tradíciami, možno mentalitou slovenského zdravotníka, svedomím, ale hlavne profesionálnym správaním, ktoré v podmienkach nášho zdravotníctva zlyháva,“ dodáva I. Pramuk.
„Za rozhodujúce považujem, že vykonávame bodové prevalenčné sledovania nákaz. Nemenej dôležité je, že postupne sa v nemocniciach objavujú nemocniční epidemiológovia, odborníci na danú problematiku. Touto cestou ide celý vyspelý svet,“ hodnotí M. Štefkovičová.
A dodáva, že „ak chceme pomôcť predchádzaniu nákaz, treba, aby boli legislatívne prijaté minimálne štandardy na počet odborníkov a na počet jednolôžkových izieb. Dôležitá je aj edukácia.“
„Prínosom by bolo dať nemocniciam legislatívnu povinnosť zamestnávať odborníkov na nozokomiálne nákazy, podľa požiadaviek Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a v potrebnom množstve, ako odporúča ECDC - 250 lôžok/1 úväzok. Dôležité je tiež vytvoriť „bezpečnú klímu“, v ktorej nebudú obavy nákazy nahlasovať,“ povedala A. Kompaníková.
„Dôraz treba klásť na hodnotenie funkčného systému sledovania výskytu infekcií v zdravotníckom zariadení, zamestnávanie erudovaných odborných pracovníkov na nákazy, funkčné komisie pre sledovanie a analýzu nákaz v zdravotníckych zariadeniach a pod.,“ hovorí L. Tomčo.
Na problematiku nákaz reaguje aj ministerstvo zdravotníctva. Workshop, zameraný na túto tému je plánovaný koncom júna. Plán na usporiadanie tejto akcie vznikol z iniciatívy mnisterstva a ÚVZ SR aj v súvislosti bodovým prevalenčným sledovaním nákaz u ústavných poskytovateľov.
„Je to potrebné aj z pohľadu ďalšieho plánovania obnovy zdravotníckych zariadení v gescii rezortu a zároveň v rámci diskusií o prevencii potenciálne odvrátiteľných úmrtí. Cieľom je riešiť problematiku komplexne, analyzovať súčasný stav, ešte viac upriamiť pozornosť na tieto nákazy a zlepšenie hlásnej služby o výskyte. V tejto fáze sa na workshope sa zúčastnia odborníci, ktorí sa venujú problematike nozokomiálnych nákaz, epidemiológovia, ako aj zástupcovia manažmentov nemocníc,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Hlásenia a nemocnice
Uvedené zariadenia sa vyjadrovali o nedostatkoch s hlásením infekcií vo viacerých zariadeniach. Prebieha však sledovanie a hlásenie nákaz u komentujúcich tak, akoby malo?
„Nozokomiálne nákazy sú problémom aj ostatných krajín, v zdravotníckych zariadeniach vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku či Rakúsku uvádzajú incidenciu nákaz od 4 do 8 percent. Aj pri špičkovej starostlivosti sa však minimálne 5 percent pacientov nakazí. Samozrejme, na oddeleniach, kde ležia pacienti s otvorenými ranami, zavedenými kanylami, či na umelej ventilácii, to býva viac, až do 20 percent. Slovensko sa zapojilo do riešenia nákaz pomocou prevalenčných a incidenčných sledovaní, vykonávaných jednotnou metodikou v celej Európe. Prevalenčné sledovanie sme vykonali v roku 2012, zaznamenaná bola vyššia prevalencia nákaz, ako bolo doteraz publikované a to 3,5 percenta,“ komentuje hlásenia ÚVZ SR.
„Robíme štatistiky výskytu, nie úmrtnosť. Všetky naše čísla sú odovzdávané do NCZI a príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva,“ povedala M. Csergeová.
Ako uviedla D. Kamenická, „v minulom roku sme zaznamenali incidenciu za celú nemocnicu takmer 1 percento. Od roku 2015 má naša nemocnica v nemocničnom informačnom systéme zavedený flexibilný formulár na hlásenie nákaz ako jedno z troch zdravotníckych zariadení na Slovensku".
Podľa A. Kompaníkovej „štatistiku robíme raz ročne. V roku 2015 sme mali vyšší počet nákaz, spôsobený epidémiou hnačkových ochorení, ktorá postihla 96 pacientov. Takže incidencia sa pohybuje okolo 2 percentá. Dôležité pre nás je, že oddelenia s predpokladaným vyšším výskytom nákaz a taktiež s výskytom závažnejších nákaz majú hlásnu službu na úrovni 7 – 12 percent a to už dosahuje svetové parametre".
L. Tomčo dodal, že „UNLP Košice má štatistiky výskytu nákaz, hlásenia nákaz reportuje RÚVZ Košice, má ustanovenú komisiu pre sledovanie a analýzu nákaz".
„V našom nemocničnom zariadení na každom oddelení je stanovený lekár, ktorý sa venuje problematike a v spolupráci s vedúcim oddelenia hlási nozokomiálnu nákazu. Výskyt nákaz sa u nás pohybuje od 0,5 percenta do 1 percenta. V minulom roku sme zaznamenali 141 prípadov na 14 459 hospitalizovaných," povedal MUDr. Ladislav Ninis námestník riaditeľa LPS z Dolnooravskej NsP.
Aká je reakcia poisťovní?
„Za posledné tri roky nám takéto infekcie nahlásilo len 28 zariadení a ich počet je prevažne rovnaký - vyskytujú sa len u približne 0,12 percenta hospitalizovaných pacientov. V porovnaní s medzinárodnou štatistikou, kde je výskyt 8 – 12 percent, je ich výskyt veľmi nízky až ojedinelý. Preto je nevhodný na využitie ako hodnotiace alebo odmeňovacie kritérium,“ vysvetlila hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
„Výskyt nákaz nám zdravotnícke zariadenia vykazujú. Vykazovanie však má nedostatky a preto nemá veľkú výpovednú hodnotu. Z rovnakého dôvodu údaje o výskyte nákaz nezohľadňujeme ani pri uzatváraní zmlúv, pretože by na to doplatili tí, ktorí ich vykazujú poctivo,“ povedal za poisťovňu Dôvera Matej Štepianský.
„Vlani nemocnice nahlásili poisťovni celkom 1 053 nozokomiálnych nákaz. Nie každá nemocnica však vykazuje výskyt korektne. Podľa našich analýz nie je dôslednosť v nahlasovaní nákaz a paradoxne práve ten poskytovateľ, ktorý má najviac nahlásených prípadov, môže byť ten, ktorý danú situáciu rieši. Aj z tohto dôvodu sa VšZP v rámci pravidelných revíznych kontrol zameriava aj na sledovanie nákaz, ich prevenciu a skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti,“ reagovala hovorkyňa štátnej poisťovne Petra Balážová.
Nozokomiálne infekcie
Rok Nahlásené NN Hospitalizovaní pacienti Incidencia NN Počet úmrtí
2016 10091 959 178 1,02 % 57
2015 9094 1 141 827 0,80 % 41
2014 8457 1 141 773 0,74 % 71
2013 7792 1 157 009 0,67 % 56
2012 6126 1 130 272 0,54 % 30
Pôvodcami týchto nákaz sú predovšetkým baktérie, vrátane ricketsií a chlamýdií, ale môžu to byť aj vírusy, prvoky a huby. Môžu sa z tela chorého človeka vylučovať telesnými sekrétmi a exkrétmi. Rozhodujúce je porušenie celistvosti povrchu brány vstupu.
Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú dobu hospitalizácie pacienta a tým zvyšujú aj finančné náklady na jeho liečenie.
Úrad verejného zdravotníctva SR sa zaoberá a spolupracuje na tvorbe analýz epidemiologickej situácie u nás. Býva v nich časť, venovaná aj nozokomiálnym nákazám s uvedenými hodnotami nahlásených nákaz každým z 84 zdravotníckych zariadení.
„Kvalita nemocníc sa však nedá objektívne posudzovať podľa toho, ktoré nemocnice majú najviac a najmenej nákaz. Zdravotnícke zariadenie, ktoré poctivo hlási každú nákazu a snaží sa prijať príslušné opatrenia na odstránenie nedostatkov, by bolo v ,rebríčku‘ paradoxne nižšie ako zariadenie, ktoré hlási iba niektoré prípady alebo nákazy nehlási,“ vysvetľuje ÚVZ SR.
Nákazy a slovenské nemocnice
V minulosti sa u nás nozokomiálne nákazy nehlásili alebo sa hlásili minimálne. Nemocnice sa snažia situáciu zvládnuť a „dobehnúť“ zahraničné zariadenia v hláseniach.
„Táto téma sa rieši veľmi dlho a bez výraznejšieho efektu. Riešenie je nákladné a spočíva v izolácii pacienta, vyčlenenie zdravotníckeho personálu, zabezpečenie jednorazových pomôcok a materiálu pri ošetrovaní, bariérové ošetrovanie, dôkladná dezinfekcia a náročná, nákladná ATB liečba,“ vysvetlila hovorkyňa siete nemocníc AGEL SK Marta Csergeová.
„Dôležitosť nákaz si plne uvedomujeme a znižovanie ich výskytu patrí dlhodobo medzi naše priority. V hodnotení regionálneho úradu verejného zdravotníctva sme najlepšou nemocnicou v rámci ich identifikácie a hlásenia,“ povedala hovorkyňa banskobystricke fakultnej nemocnice Ružena Maťašeje.
„Detská fakultná nemocnica prijala viaceré opatrenia s cieľom zvýšiť sledovanie a prevenciu nozokomiálnych nákaz,“ reagovala hovorkyňa DFNsP Bratislava Dana Kamenická.
V roku 2016 bolo úradom verejného zdravotníctva nahlásených spolu 10 091 nozokomiálnych nákaz, incidencia nákaz 1,02 percenta.
„Prvýkrát sa na Slovensku prekročila hranica jednopercentnej incidencie. Nie sme spokojní ani s hláseniami v našich nemocniciach Svet zdravia. Sme prvou spoločnosťou na Slovensku, ktorá v roku 2016 vykonala prevalenčnú bodovú štúdiu vo svojich nemocniciach a zhodnotila skutočný výskyt týchto nákaz, ktorý je 7,35 percenta,“ hovorí viceprezident ANS a hlavný epidemiológ Svet zdravia MUDr. Igor Pramuk. MPH., MHA.
Výskyt nákaz napríklad za rok 2012 Slovensko hlásilo 0,5 percenta a vyspelý svet 5 až 10 percent. Problémom pri porovnávaní môže byť, že pri zisťovaní výskytu nákaz sa mohli použiť rôzne metodiky.
„Najčastejšie sa výskyt nozokomiálnych nákaz zaznamenáva na základe hlásenia z jednotlivých zdravotníckych zariadení. Tento systém je na získanie celkového počtu nákaz málo výťažný a hodnoty u nás takto získané dosahujú rozpätie 0,5 – 1 percenta. Je nesprávne, ak sa počty nákaz, pochádzajúcich z takéhoto hlásenia porovnávajú s počtami získané aktívnym vyhľadávaním nákaz v špeciálne na tento účel zameraných sledovaniach alebo štúdiách vykonávaných odborníkmi prichádzajúcimi priamo na klinické pracovisko,“ vysvetlila vedúca odboru epidemiológie RÚVZ Trenčín doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH.
„Situácia sa na Slovensku zlepšila, ale stále sú také zdravotnícke zariadenia, ktoré nákazy nehlásia,“ konštatovala vedúca lekárka oddelenia nemocničnej hygieny Univerzitnej nemocnice Martin MUDr. Adriana Kompaníková.
„Hlásenie nákaz sa skvalitnilo. Od apríla 2013 je táto agenda v univerzitnej nemocnici riešená veľmi objektívne a komplexne v súčinnosti s mikrobiologickými laboratóriami a bratislavským regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Aj z tohto dôvodu počet zistených a následne hlásených nákaz oficiálne vzrástol a zreálnil sa,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Petra Maťašovská.
Ako komentoval verejný zdravotník z Nemocničnej hygienickej služby Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košica Mgr. Ladislav Tomčo, „nazdávame sa, že sa postupne realizujú potrebné kroky na zlepšenie systému hlásení nozokomiálnych nákaz nákaz na Slovensku".
Potrebné zmeny
Situácia s hláseniami nákaz, samozrejme, ešte nie je úplne ideálna. Odborníci sa zhodli vo viacerých riešeniach, ako ju zlepšiť. Problémom je, že zdravotníckym zariadeniam chýbajú odborníci na nozokomiálne nákazy. A ešte stále existuje mylná domnienka, že hlásenie je negatívnou reklamou zariadenia.
„Podľa nášho názoru by zlepšeniu situácie pomohla zmena legislatívy – povinný skríning pacientov s multirezidentnými kmeňmi a zvýšená platba od zdravotných poisťovní, obmedzenie reštrikčných opatrení,“ hovorí M. Csergeová.
„Slovenská legislatíva upravuje túto problematiku len okrajovo. A prax, ako ukazujú výsledky hlásení, je iná. Súvisí to s tradíciami, možno mentalitou slovenského zdravotníka, svedomím, ale hlavne profesionálnym správaním, ktoré v podmienkach nášho zdravotníctva zlyháva,“ dodáva I. Pramuk.
„Za rozhodujúce považujem, že vykonávame bodové prevalenčné sledovania nákaz. Nemenej dôležité je, že postupne sa v nemocniciach objavujú nemocniční epidemiológovia, odborníci na danú problematiku. Touto cestou ide celý vyspelý svet,“ hodnotí M. Štefkovičová.
A dodáva, že „ak chceme pomôcť predchádzaniu nákaz, treba, aby boli legislatívne prijaté minimálne štandardy na počet odborníkov a na počet jednolôžkových izieb. Dôležitá je aj edukácia.“
„Prínosom by bolo dať nemocniciam legislatívnu povinnosť zamestnávať odborníkov na nozokomiálne nákazy, podľa požiadaviek Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a v potrebnom množstve, ako odporúča ECDC - 250 lôžok/1 úväzok. Dôležité je tiež vytvoriť „bezpečnú klímu“, v ktorej nebudú obavy nákazy nahlasovať,“ povedala A. Kompaníková.
„Dôraz treba klásť na hodnotenie funkčného systému sledovania výskytu infekcií v zdravotníckom zariadení, zamestnávanie erudovaných odborných pracovníkov na nákazy, funkčné komisie pre sledovanie a analýzu nákaz v zdravotníckych zariadeniach a pod.,“ hovorí L. Tomčo.
Na problematiku nákaz reaguje aj ministerstvo zdravotníctva. Workshop, zameraný na túto tému je plánovaný koncom júna. Plán na usporiadanie tejto akcie vznikol z iniciatívy mnisterstva a ÚVZ SR aj v súvislosti bodovým prevalenčným sledovaním nákaz u ústavných poskytovateľov.
„Je to potrebné aj z pohľadu ďalšieho plánovania obnovy zdravotníckych zariadení v gescii rezortu a zároveň v rámci diskusií o prevencii potenciálne odvrátiteľných úmrtí. Cieľom je riešiť problematiku komplexne, analyzovať súčasný stav, ešte viac upriamiť pozornosť na tieto nákazy a zlepšenie hlásnej služby o výskyte. V tejto fáze sa na workshope sa zúčastnia odborníci, ktorí sa venujú problematike nozokomiálnych nákaz, epidemiológovia, ako aj zástupcovia manažmentov nemocníc,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Hlásenia a nemocnice
Uvedené zariadenia sa vyjadrovali o nedostatkoch s hlásením infekcií vo viacerých zariadeniach. Prebieha však sledovanie a hlásenie nákaz u komentujúcich tak, akoby malo?
„Nozokomiálne nákazy sú problémom aj ostatných krajín, v zdravotníckych zariadeniach vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku či Rakúsku uvádzajú incidenciu nákaz od 4 do 8 percent. Aj pri špičkovej starostlivosti sa však minimálne 5 percent pacientov nakazí. Samozrejme, na oddeleniach, kde ležia pacienti s otvorenými ranami, zavedenými kanylami, či na umelej ventilácii, to býva viac, až do 20 percent. Slovensko sa zapojilo do riešenia nákaz pomocou prevalenčných a incidenčných sledovaní, vykonávaných jednotnou metodikou v celej Európe. Prevalenčné sledovanie sme vykonali v roku 2012, zaznamenaná bola vyššia prevalencia nákaz, ako bolo doteraz publikované a to 3,5 percenta,“ komentuje hlásenia ÚVZ SR.
„Robíme štatistiky výskytu, nie úmrtnosť. Všetky naše čísla sú odovzdávané do NCZI a príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva,“ povedala M. Csergeová.
Ako uviedla D. Kamenická, „v minulom roku sme zaznamenali incidenciu za celú nemocnicu takmer 1 percento. Od roku 2015 má naša nemocnica v nemocničnom informačnom systéme zavedený flexibilný formulár na hlásenie nákaz ako jedno z troch zdravotníckych zariadení na Slovensku".
Podľa A. Kompaníkovej „štatistiku robíme raz ročne. V roku 2015 sme mali vyšší počet nákaz, spôsobený epidémiou hnačkových ochorení, ktorá postihla 96 pacientov. Takže incidencia sa pohybuje okolo 2 percentá. Dôležité pre nás je, že oddelenia s predpokladaným vyšším výskytom nákaz a taktiež s výskytom závažnejších nákaz majú hlásnu službu na úrovni 7 – 12 percent a to už dosahuje svetové parametre".
L. Tomčo dodal, že „UNLP Košice má štatistiky výskytu nákaz, hlásenia nákaz reportuje RÚVZ Košice, má ustanovenú komisiu pre sledovanie a analýzu nákaz".
„V našom nemocničnom zariadení na každom oddelení je stanovený lekár, ktorý sa venuje problematike a v spolupráci s vedúcim oddelenia hlási nozokomiálnu nákazu. Výskyt nákaz sa u nás pohybuje od 0,5 percenta do 1 percenta. V minulom roku sme zaznamenali 141 prípadov na 14 459 hospitalizovaných," povedal MUDr. Ladislav Ninis námestník riaditeľa LPS z Dolnooravskej NsP.
Aká je reakcia poisťovní?
„Za posledné tri roky nám takéto infekcie nahlásilo len 28 zariadení a ich počet je prevažne rovnaký - vyskytujú sa len u približne 0,12 percenta hospitalizovaných pacientov. V porovnaní s medzinárodnou štatistikou, kde je výskyt 8 – 12 percent, je ich výskyt veľmi nízky až ojedinelý. Preto je nevhodný na využitie ako hodnotiace alebo odmeňovacie kritérium,“ vysvetlila hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
„Výskyt nákaz nám zdravotnícke zariadenia vykazujú. Vykazovanie však má nedostatky a preto nemá veľkú výpovednú hodnotu. Z rovnakého dôvodu údaje o výskyte nákaz nezohľadňujeme ani pri uzatváraní zmlúv, pretože by na to doplatili tí, ktorí ich vykazujú poctivo,“ povedal za poisťovňu Dôvera Matej Štepianský.
„Vlani nemocnice nahlásili poisťovni celkom 1 053 nozokomiálnych nákaz. Nie každá nemocnica však vykazuje výskyt korektne. Podľa našich analýz nie je dôslednosť v nahlasovaní nákaz a paradoxne práve ten poskytovateľ, ktorý má najviac nahlásených prípadov, môže byť ten, ktorý danú situáciu rieši. Aj z tohto dôvodu sa VšZP v rámci pravidelných revíznych kontrol zameriava aj na sledovanie nákaz, ich prevenciu a skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti,“ reagovala hovorkyňa štátnej poisťovne Petra Balážová.
Nozokomiálne infekcie
Rok Nahlásené NN Hospitalizovaní pacienti Incidencia NN Počet úmrtí
2016 10091 959 178 1,02 % 57
2015 9094 1 141 827 0,80 % 41
2014 8457 1 141 773 0,74 % 71
2013 7792 1 157 009 0,67 % 56
2012 6126 1 130 272 0,54 % 30
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny