Cukry (alebo sacharidy) patria spolu s tukmi a bielkovinami k základným zložkám našej potravy, bez ktorých náš organizmus fungovať nevie. Vo všeobecnosti cukry rozdeľujeme na monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. Monosacharidy (jednoduché sacharidy) sa skladajú z jednej sacharidovej jednotky. Existuje ich veľké množstvo, ale najznámejšie sú glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor).
Oligosacharidy sú jednoduchšie cukry, ktoré sa skladajú z 2 až 10 sacharidových jednotiek. Najznámejšie sú disacharidy, ktoré majú 2 zložky cukru. Napr. sacharóza
(má 1 molekulu fruktózy a 1 molekulu glukózy) je najrozšírenejším typom cukru, ktorý sa vo svete používa. Nachádza sa v klasickom bielom a trstinovom cukre. Alebo maltóza –
sladový cukor (2 molekuly glukózy) či laktóza – mliečny cukor (glukóza a galatóza). Najzložitejším typom cukru sú polysacharidy, ktoré majú viac ako 10 sacharidových jednotiek. Patria sem škroby a vláknina.
Sú pre človeka nesmierne dôležité, ale majú neutrálnu chuť a už im nehovoríme cukry, pretože nemajú sladkú chuť. Jedným z najdôležitých faktorov pri výbere sladidla by mal byť aj spôsob spracovania. Podľa toho môžeme hovoriť o sladidle prírodnom alebo syntetickom (priemyselne upravenom).
Ako cukry fungujú v našom tele?
Pre fungovanie buniek ľudského tela je príjem cukrov (sacharidov) nevyhnutný. Spracovanie a trávenie sacharidov sa začína už v ústach a je omnoho rýchlejšie ako spracovanie bielkovín a tukov. Čím sú sacharidy zložitejšie, tým dlhšie trvá, kým sa v tenkom čreve rozložia, vstrebú do krvi a zvýšia hladinu krvného cukru. Po prijatí sacharidov naše telo vyšle signál slinivke brušnej, aby sa pripravilo na trávenie cukrov.
A keďže ľudské telo dokáže využiť iba najjednoduchšie cukry – monosacharidy (glukózu alebo fruktózu), je potrebné, aby zložité sacharidy rozložilo. Sacharidy z úst putujú cez žalúdok do tenkého čreva, kde dochádza k ich štiepeniu pomocou enzýmov na monosacharidy. Tie sa stenou tenkého čreva vstrebávajú do krvi. Ak sa do krvi vstrebe glukóza, slinivka brušná vyprodukuje inzulín, ktorý je zodpovedný za udržiavanie hladiny cukru v krvi, a ten glukózu „uprace“ do buniek.
V bunkách glukóza slúži ako okamžitý zdroj energie alebo ako zásoba energie na neskôr. Ak túto zásobu bunky nevyužijú, premenia glukózu na tuk. Fruktóza naproti tomu putuje do pečene, kde sa rozloží čiastočne (1/4) na glukózu (s ktorou telo pracuje, ako spomíname vyššie) a zvyšok na tuk. Aby naše telo fungovalo optimálne, je dôležité, aby v krvi nebolo glukózy málo ani veľa, o čo sa stará inzulín.
Pamätajme, že nie je preto nevyhnuté a ani možné vyhýbať sa cukrom (sacharidom) úplne, dôležité je vyberať si tie najprirodzenejšie v prírodnej forme a užívať ich s mierou. Ak ste dosiaľ neobjavili čaro prírodných sladidiel, možno sa dnes necháte zlákať a ochutnáte.
Najznámejší cukor
Najznámejším a najčastejšie používaným sladidlom je biely cukor. Vyrába sa z cukrovej repy, je síce chutný, ale je návykový, priemyselne upravený (rafi novaný) a zbavený akýchkoľvek nutričných látok.
Za zdravšiu alternatívu bieleho cukru sa považuje cukor hnedý. Tu však treba rozlišovať, či sa ide o čisto prírodný trstinový cukor alebo hnedý cukor, ktorý sa vyrába z bieleho repného cukru a je zafarbený karamelom alebo melasou. Tento cukor je z nutričného hľadiska pre náš organizmus úplne rovnaký ako cukor biely a neprináša žiaden úžitok.
Naproti tomu prírodný trstinový cukor obsahuje aj využiteľné minerálne látky pochádzajúce z melasy. Okrem klasického trstinového cukru poznáme ešte cukor Demerera alebo Muscovado, ktoré sa líšia spôsobom spracovania trstiny a množstvom zostatkovej melasy.
Dôležité je však dodať, že aj repný, aj trstinový cukor (vrátane prírodného) majú ako hlavnú zložku cukru sacharózu, ktorá v ľudskom organizme funguje ako rýchly zdroj energie (okamžite zvyšuje hladinu krvného cukru) a zvyšok sa premieňa na tuk.
Agáve
Sladidlo z agáve sa získava z divo rastúcich kaktusov agáve. Listy sa narežú a tekutina sa nechá vytekať. Následne sa zahrievaním a odparovaním vo vákuu pri teplote do 45 °C získava hustá prírodná šťava, ktorá si zachováva všetky nutričné hodnoty. Má neutrálnu chuť, je asi 1,5x sladivejšia ako cukor a obsahuje vysoký podiel (70 – 90 %) ovocného cukru (fruktózy).
Často býva odporúčaným sladidlom pre diabetikov, pretože má vďaka fruktóze nízky glykemický index, avšak pri nadmernom užívaní môže fruktóza spôsobiť zdravotné problémy (hnačku, plynatosť, podráždenie hrubého čreva), dokonca aj cukrovku. Sladidlo agáve možno na trhu dostať ako sirup alebo aj vo forme práškového cukru.
Stévia
Ide o rastlinu, ktorá pôvodom pochádza z Južnej Ameriky, kde jej listy používali miestni obyvatelia po stáročia. Oproti cukru má 300x väčšiu sladivosť, a aj napriek tomu je
takmer bezkalorická, udržiava hladinu cukru v krvi, má antiseptický účinok a nespôsobuje tvorbu zubného kazu.
Ide o sladidlo, ktoré sa odporúča pre diabetikov alebo pri redukčných diétach. Najčastejšie v obchodoch dostať stéviu vo forme prášku, tekutého extraktu alebo v pilulkách, avšak tieto formy sú vyrábané priemyselne v laboratóriách a často prešli rafináciou. Pre čisto prírodné sladidlo siahnite po stévii v kvetináči a zaobstarajte si živú rastlinku. Počas leta jej vyhovuje polotieň vonku, na zimu jej bude najlepšie za oknom. Ako sladidlo možno jej listy používať v sušenej aj čerstvej forme.
Kokosový a palmový cukor
sú často považované za jedno a to isté, avšak nie je to tak. Kokosový cukor sa vyrába z nektáru kvetov kokosových paliem. Nazbieraný nektár sa pomocou tepla odparuje a tak vzniká kryštalická hmota, cukor. Kokosový cukor je veľmi chutný a má nízky glykemický index. Okrem cukru, ktorý tvorí 78 % zloženia, tvorí zvyšnú časť (22 %) veľa minerálov a živín, najmä zinku, železa, antioxidantov a nerozpustná vláknina.
Dôležité je spomenúť, že obsahuje až 50 % fruktózy, rovnako ako klasický rafinovaný cukor, takže s jeho spotrebou by sme to nemali preháňať. Palmový cukor sa vyrába z miazgy kokosových paliem, má tvrdšiu konzistenciu a vyšší glykemický index. Vzhľadom na výrobný proces možno oba cukry považovať za prírodné.
Med
pozná každý z nás. Ako jedno z najznámejších prírodných sladidiel býva často považovaný za omnoho zdravšiu alternatívu cukru. Obsahuje výživné látky ako esenciálne aminokyseliny, vitamíny a minerály, ktoré cukor nemá, a dokáže pomáhať pri rôznych chorobách, ale rovnako ako cukor obsahuje príliš veľa energie, preto aj med treba konzumovať striedmo.
Melasa
je rastlinný výťažok, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní cukrovej trstiny. Označuje sa právom ako čierny zázrak vďaka množstvu vitamínov, minerálov, enzýmov a aminokyselín, ktoré obsahuje. Už v minulosti sa používala ako liek na rôzne neduhy. Cukry v melase sú vo forme glukózy a fruktózy, takže sa dokážu rýchlo vstrebať a premeniť na energiu.
Obilné slady
sú jednou z najzdravších náhrad cukru. Ide o čisto prírodný produkt. Vyrábajú sa fermentáciou obilnín bez použitia chemických látok, najčastejšie jačmeňa, pšenice, kukurice a ryže. Nevstrebávajú sa do krvi, nedráždia slinivku, nespôsobujú výkyvy v chuti na sladké, sú zdrojom dlhodobej energie. Obsahujú vitamíny, minerály a cenné stopové prvky. Konzistenciou pripomínajú med a majú menej sladivú chuť.
Sirupy
sú ďalšou prírodnou alternatívou, ktorou možno sladiť, ale nemýľte si ich so sirupmi na prípravu nápojov. Je ich množstvo druhov a líšia sa stupňom sladivosti, farbou, konzistenciou, chuťou a hlavnou zložkou, z ktorej sa vyrábajú. Priamo z rastlín sa vyrábajú agávový alebo javorový, zo sušeného ovocia, napríklad datľový, slivkový, alebo z obilia, napríklad ryžový, kukuričný a podobne.
Sušené ovocie
je nedoceneným sladidlom, na ktoré sa zabúda. Sušené ovocie obsahuje tzv. koncentrovaný cukor, ktorý ostal po odparení vody z ovocia, preto ho stačí použiť naozaj málo. Je plné cenných minerálov, vitamínov a vlákniny prospešnej pre fungovanie trávenia. Ak ho použijete namiesto cukru pri pečení, okrem sladkej chuti dodá koláčom príjemnú ovocnú chuť. Pri výbere sušeného ovocia je dobré siahnuť po bio kvalite, aby ste sa vyhli chemickým konzervantom.
Možností na výber je naozaj veľa. Slaďme preto čo najprírodnejšie a striedmo.
