Onkológia nie je metóda hókus-pókus

Povedzte nám niečo o sebe...

Pôsobím ako lekár – onkológ v onkologickom centre Michalovce v jednej z nemocníc siete, zároveň pôsobím ako hlavný onkológ pre všetky onkologické pracoviská v našej sieti. V tomto medicínskom odbore pracujem viac ako dvadsať rokov.

Okrem toho pôsobím v Európskej onkologickej spoločnosti v komisii, ktorá skúša atestácie lekárov z Európy.

Čo znamená prepojenie umelej inteligencie s medicínou?

V dnešnej medicíne nie je také úplne zrejmé, že by mohla umelá inteligencia pomáhať.

Ale keď si vezmete do úvahy iné sféry života a budeme hovoriť o čoraz častejšom využívaní umelej inteligencie v zmysle robotov, šoférov bez áut atď., tak v princípe nie je dôvod, prečo by sa takéto technológie nemali postupne čoraz viac uplatňovať aj v medicíne.

Áno, lekári nie sú, na rozdiel IT ľudí, úplnými nadšencami technických výdobytkov, ale potom, keď prídu na to, že im to vlastne nič neprikazuje, ale pomáha, dáva im to nejaké odporúčania, o ktoré sa môžu oprieť, tak, samozrejme, sú a budú veľmi radi.

Systém sa inštaloval na desiatich pracoviskách. Čo všetko sa muselo urobiť?

Z globálneho IT hľadiska, prirodzene, neviem, ale rozprávajme o tom, ako je to z hľadiska lekárov, ktorí to používajú. Systém vyžaduje bežné používateľské prostredie a bežné znalosti práce s počítačom.

Nevyžaduje žiadne nadmerné alebo pridané zručnosti v rámci výpočtovej techniky, iné, ako má akýkoľvek bežný používateľ. Nevyžaduje ani žiadne iné náležitosti, ako je vybavenie bežného počítača.

Ide iba o kúpenie licencie, v rámci ktorej existuje prihlasovanie meno, heslo, na čo je naviazané ako keby prihlásenie do našej siete nemocníc.

Mohli by ste opísať, ako systém funguje?

Systém je unikátny v troch veciach. Záležitosť číslo jeden je, že dokáže zbierať relevantné medicínske dáta z obdobia posledných dní či týždňov, najnovšie vedecké informácie, najdôležitejšie výsledky klinických štúdií, ktoré prinášajú niečo nové, prípadne nejakým spôsobom menia liečebnú prax, dokáže ich predostrieť lekárovi a dokáže ich zoradiť podľa dôležitosti tak, ako sú publikované vo vedeckých dátach.

Vec číslo dva je, že tento systém dokáže odporučiť lekárovi liečbu takým spôsobom, že na rozdiel od nejakých iných odporúčaní neberie do úvahy iba vlastnosti nádoru, to znamená jeho veľkosť, či je agresívny, nie je agresívny, je rozšírený po tele, nie je rozšírený, ale sumarizuje v rámci svojho rozmýšľania aj údaje o pacientovi.

Takže dokáže rozpoznať aj iné ochorenia?

Väčšina z našich pacientov, keďže nádory sú skôr ochorenia staršieho veku, má, prirodzene, okrem nádorovej choroby aj iné ochorenia, ischemickú chorobu srdca, znížené srdcové funkcie, cukrovku druhého typu, diabetickú nefropatiu, obličkové komplikácie a podobne.

Ten systém dokáže spojiť povahu nádoru a vek, výkonnostný stav, krvinky, krvný obraz, počty leukocytov, trombocytov, ejekčnú srdcovú frakciu, renálne testy, hepatálne testy tak, aby navrhovaná liečba zároveň nespôsobila pacientovi problémy, resp. aby sme pacientovi nevyrobili iné komplikácie.

Napríklad ak máme pacientku s rakovinou prsníka, ktorej štandardná liečba sú cytostatiká. Tie môžu byť pre ochorenie srdca, povedzme pri zlyhávaní srdca, škodlivé, systém na to upozorní a túto liečbu nenavrhne, vyradí ju. Takže vlastne nemôže dôjsť ani k žiadnemu omylu.

Úplne fantastické je to, že systém okrem toho, že navrhne liečbu, ďalším klikom ukáže dávky každého lieku, dni podania, dávku podania a podobne. Pri ďalšom kliku ukáže pri každom lieku vedľajšie účinky, ukáže ich v grafe, u koľkých percent pacientov sa vyskytujú, a ak je čiarka červená, tak sú závažné, iné farby signalizujú zasa menej závažné.

Pri ďalšom kliku dokonca ukáže interakcie s inými liekmi. Nikto z nás, ani internista, ani onkológ, ani klinický farmakológ, nikto na svete nemá v hlave interakcie tisícov liekov, lebo je to pre ľudský mozog nemožné. Pre počítač IBM je to možné.

Toto je naozaj veľká pomôcka. Máme rôzne cytochrómy, tento vytesňuje ten, ten vytesňuje warfarín, ten iný, tam sa zvýši plazmatický koncentrát a už niekomu poškodíme. Systém to rozpozná.

Napríklad máme špecializovaný liek na rakovinu pľúc s nejakým génom, je tam biologický cielený liek a veľký výkričník – pozor, pacient nesmie konzumovať ľubovník, piť grapefruitový džús. Takže systém informuje lekára, akoby rozmýšľal trošku za neho.

Benefity pre personál sú, že sa môže so systémom poradiť. Je ešte niečo iné?

Povedal by som, že je toho dosť, lebo ide o liečbu podľa najnovších vedeckých dát, pri ktorej ťažko niekto môže povedať, že prečo si tak liečil, prečo si vybral práve toto.

Onkológia je taká vážna medicína a pacienti sú tak vážne chorí, že neliečime podľa toho, čo komu napadne alebo kto si čo myslí, ale používame štandardné liečebné európske postupy, ktoré sú vedecky podporené tisícami metaanalýz.

A toto Watson zohľadňuje.

Od začiatku marca mal systém fungovať. Aká bola zatiaľ reakcia lekárov? Predsa len ten anglický jazyk...

Je to novinka. Tak ako čokoľvek, čo je nové, je prijímané trochu s nedôverou. Niekto to berie, že hurá, niekto povie, načo nám to je, niekto pred tým vyslovene uteká. Tiež sme si niekedy nevedeli predstaviť, že budú mobily, internet, skype...

Keď ľudia niečo nepoznajú, majú tendenciu pred tým utekať. Ale nemajú prečo, lebo je to niečo, čo má lekárovi pomôcť. Nikde sa nehovorí, že je to slovo Božie.

Dobrý príklad je GPS, ona vám ukáže, povie – choďte doprava, doľava, ale keď vy usúdite, že takto by to bolo lepšie, potom idete, ako chcete. Systém vám poradí. GPS to robí na základe satelitu a Watson na základe medicínskych údajov.

Čo už je na tom zlé, keď vám niekto alebo niečo poradí?

Teda sa už naplno využíva?

Áno, program sa začal úspešne používať predovšetkým u pacientov, u ktorých je výber optimálnej liečby náročný, resp. ak si chce onkológ overiť správnosť svojho postupu.

Takže lekári sú spokojní?

Ohlasy kolegov z našej siete nemocníc sú priaznivé a s používaním nového systému sú spokojní. Umelá inteligencia lekára nenahrádza, ale výrazne mu môže pomôcť.

Prvá skúška systému bola na pacientovi?

Na modelovej situácii, v zásade sa od reálneho pacienta nemá čím líšiť. Modelová situácia, ktorú sme zadávali, je zo života. Bežne máte pacientku, ktorá mala operovaný prsník, mala trojcentimetrový nádor, dve uzliny v pazuche, určitú biológiu – pacientka bežného života.

Pacienti môžu namietať?

Mohli by namietať v jedinom prípade – keby išlo o porušenie ich osobných údajov. Žiadne citlivé údaje do počítača nedávame. Podľa priradenia identifikátora ku konkrétnemu človeku sa údaje nedajú zistiť, nedávame tam žiadne, máte clinical case, nazvete ho jozo001 a bodka.

Možno systém využiť pri nádoroch, ktoré sú ťažko lokalizované, keď sa lekár nevie rozhodnúť, ako postupovať?

Nie. To je možno niečo, čo sa plánuje. Tento systém nie je na diagnostiku, resp. nie je na diagnostiku toho, čo hovoríte. Dá sa použiť, už keď má pacient konkrétne ochorenie, génovú mutáciu, vtedy systém vie dať odpoveď, čo s tým.

Ale nie na to, či je nádor hlboko alebo plytko.

Ušetrí Watson náklady?

Podľa mňa ušetrí. V zásade by to mohlo byť celkom zaujímavé aj pre poisťovňu, keď sa jej poistenec lieči relevantným spôsobom, tak ako to má byť, tým, čím sa má, a nie tým, čí sa nemá, čo by mu nezabralo.

V konečnom dôsledku by musela poisťovňa zaplatiť viac – najprv nesprávne a nakoniec správne lieky. Nehovoriac o tom, že keď pacientovi dáme niečo, čo mu na jednej strane pomôže a na druhej strane rozhodí srdce, spôsobí akútnu obličkovú nedostatočnosť a edém pľúc, to je ďalší náklad na jeho hospitalizáciu.

Nie som ekonóm, ale podľa mňa to je celkom cost effective.

Aký postoj máte k výskumu? Na Slovensku zväčša testujú onkologické lieky, ale ich kategorizácia je problematickejšia...

Ak hovoríme v širšom kontexte, povedzme o Watsone, tak, samozrejme, aj do Watsona sa nové informácie, nové liečebné postupy, overené, správne a najviac benefitné pre pacienta musia odniekiaľ dostať.

Dostanú sa iba ako výsledok relevantných klinických štúdií v pokročilej fáze na mnohých tisícoch pacientov. Onkológia nie je metóda hókus-pókus, metóda, čo komu napadne, ale metóda dát a výsledku liečby na tisícoch a tisícoch ľudí.

Samozrejme, klinický výskum niečo stojí, investujú sa doň nemalé peniaze, má veľmi prísne a regulované pravidlá, ale aj veľmi prísne pravidlá sledovania pacientov.

Ak to preženiem, keď pacient trikrát zakašle a dvakrát kýchne, už sa to musí reportovať ako vážna udalosť... Čo sa týka Slovenska a kategorizácie onkologických liekov, u nás je to naozaj veľmi pomalý a problematický proces. Lieky prichádzajú do praxe ťažko.

Nemám rozsiahlejšie informácie, aké sú v médiách, ale viem, že sa plánuje vytvoriť fond na inovatívne lieky a zmeniť proces kategorizácie, aby okrem QALY hrali rolu ešte nejaké iné faktory.

Aké má systém Watson nevýhody? Jazykovú bariéru?

Všetky vedecké dáta, výsledky štúdií, všetko nové v onkológii prichádza v angličtine. Je to svetový jazyk.

Čiže každému onkológovi, ktorý sleduje trendy – a to vlastne každý musí, bez toho nevie liečiť, chtiac alebo nechtiac, viac alebo menej ochotne sa pracovná onkologická angličtina dostane pod kožu natoľko, aby vedel používať systém a aby vedel implementovať relevantné dáta do života.

Má systém limity?

Napríklad, že nemá zatiaľ úplne všetky nádory, aj keď stále pribúdajú nové. A že nie pri všetkých sa možno so systémom poradiť aj v rámci inej liečby nádorov ako systémovej.

To znamená ohľadne operácie, chirurgickej liečby, ožarovania a podobne. To rozpozná iba pri niektorých diagnózach, nie pri všetkých.

Máte možnosť dávať pripomienky, výhrady k systému?

Áno, samozrejme. Spomínal som, že Watson si všíma aj laboratórne výsledky, napr. leukocyty, bilirubín, kreatinín. Tie majú veľmi často iné jednotky, ako sa používajú na Slovensku.

A to v IBM na základe našich informácií vedeli zladiť. V súčasnosti dolaďujeme detaily, napr. zladenie medzinárodne rozdielnych jednotiek pri laboratórnych výsledkoch ako mg, mcg, mikromóly, kreatinín, bilirubín a podobne.

Ako vznikla táto spolupráca? Zaujal vás systém v zahraničí?

Bola to spoločná idea našich investorov, manažérov a lekárov. Nenárokujem si, že som krstný otec zavedenia Watsona, som skôr jedným z ideológov.

Konzultovali ste s niektorou z nemocníc zo zahraničia, ktorá už má tento program?

Nie, nekomunikovali sme. Pravda je taká, že v Európe, okrem Holandska, sme vlastne medzi prvými, kto využíva Watson for Oncology.

Je desať pracovísk, na ktorých bol systém inštalovaný, navzájom prepojených?

Samozrejme. Naše nemocnice sú prepojené medzi sebou informačným systémom, ktokoľvek príde do ktorejkoľvek našej nemocnice, máme o ňom zdravotnú správu – dokumentáciu.

U pacienta sa odoberie anamnéza, má alergiu na penicilín, prekonal reumatoidnú artritídu a podobne. A potom naša sieť sa plánuje systémom štandardnej starostlivosti a vybraných centier, ktoré sa budú špecializovať na ortotrauma, onko, gastro.

V gastroenterologickom centre sa nájde karcinóm žalúdka, konzultuje sa na liečbu už u nás, my už nemusíme hľadať, že pacient má alergiu, netreba robiť osobnú anamnézu, alebo že ho bolí žalúdok a má hematemézu. Tieto informácie už máme.