Komora sestier vyzvala ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, aby presadzoval väčšiu podporu agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Prioritou financovania poisťovní sú nemocnice, pričom ambulantná zložka vrátane agentúr je poddimenzovaná a na chvoste záujmu. Agentúry poskytujú zdravotnú starostlivosť 20- až 30-tisíc pacientom denne, stará sa o nich približne 1 000 sestier.
Nie sú peniaze
Podľa predsedu Sekcie sestier, pracujúcich v ADOS Mgr. Jaroslava Straku je čoraz viac pacientov, ktorí potrebujú domácu starostlivosť. J. Straka upozornil i na to, že nepreplácanie nadlimitných výkonov sa za posledné roky, ale najmä za roky 2015 a 2016, zvyšuje.
Niektoré agentúry mali takmer o 50 percent viac výkonov, VšZP napriek opakovaným písomným žiadostiam vlani neupravila výšku mesačných limitov s argumentom, že má nedostatok disponibilných prostriedkov.
„Opakovane žiadame vrátenie bodového systému výkonov agentúr, nie ceny za výkon. Ostatní poskytovatelia majú bodový systém, ako to určuje katalóg/zoznam zdravotných výkonov a pre nás sú súčasné ceny výkonov výrazne poddimenzované,“ zdôraznil J. Straka.
Podľa neho by rezort mal čo najskôr zmeniť koncepciu a financovanie agentúr. Agentúry sú najmenej financovaný segment zdravotnej starostlivosti, čo pre viaceré z nich znamená problém túto starostlivosť prevádzkovať – z prostriedkov verejného zdravotného poistenia idú na ADOS len 0,2 percenta.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je podľa prezidentky komory Mgr. Ivety Lazorovej na okraji záujmu poisťovní, ktoré už roky nepreplácajú agentúram reálne náklady.
„Je najvyšší čas, aby sme urobili radikálne zmeny v ponímaní akútnej a dlhodobej, chronickej starostlivosti. Musíme oddeliť tieto formy starostlivosti tak, aby každý z týchto segmentov bol správne nastavený pre potreby pacientov. Pre štát je neefektívne, aby bol pacient doliečovaný v nemocnici niekoľko týždňov, keď systém poskytuje efektívnu domácu ošetrovateľskú starostlivosť,“ zdôraznila I. Lazorová.
Podpredsedníčka Sekcie sestier, pracujúcich v ADOS, Mgr. Terézia Lengyelová upozornila na nedostatočné limity VšZP, kde chýba presná špecifikácia, ktorí pacienti a ktoré výkony boli zaplatené a ktoré nie.
Podľa nej je potrebné vrátiť bodové zvýhodnenie za ošetrovanie pacientov čiastočne či úplne imobilných, psychiatrických pacientov a zrušiť obmedzovanie rozsahu pri ošetrovaní pacientov s dekubitmi, vredmi predkolenia a inými ranami, čo do počtu aj veľkosti rán.
Pracovná skupina
VšZP má zmluvy s ADOS platné do 30. júna a navrhla im predĺženie zmlúv do konca roka a cenových podmienok do 30. septembra. Útechou pre agentúry má byť, že napriek ozdravnému plánu a úsporným opatreniam VšZP v tomto roku neplánuje znižovanie platieb a objemov pre tento segment.
„Máme záujem aktívne participovať na riešeniach, týkajúcich sa rozvoja a ďalšieho financovania ADOS. VšZP je súčasťou pracovnej skupiny, ktorú zriadilo ministerstvo s cieľom pripraviť dobre fungujúci systém domáceho ošetrovateľstva, ktorý by minimalizoval nevyhnutný pobyt pacienta v nemocnici a plnohodnotne zabezpečil jeho ďalšiu liečbu v domácom prostredí,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Rezort odmietol názory, že nekoná – zriadil pracovnú skupinu, kde sa problematika aktívne rieši a pôsobí v nej aj komora sestier.
„Je pre nás dôležité pripraviť koncept fungovania domáceho ošetrovateľstva, ktorý bude reflektovať reálne potreby praxe a posunie veci komplexne vpred,“ uviedla rezortná hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Ministerstvo v spolupráci s banskobystrickou fakultnou nemocnicou pripravuje od mája pilotný projekt využitia služieb agentúr pre potreby nemocníc.
Nemocnica vybrala tri odbory, kde budú pacienti indikovaní na domácu starostlivosť – ortopédia, traumatológia a chirurgia. Podobný projekt sa rozbehne aj v Bratislave a v ďalších mestách.
Prioritou financovania poisťovní sú nemocnice, pričom ambulantná zložka vrátane agentúr je poddimenzovaná a na chvoste záujmu. Agentúry poskytujú zdravotnú starostlivosť 20- až 30-tisíc pacientom denne, stará sa o nich približne 1 000 sestier.
Nie sú peniaze
Podľa predsedu Sekcie sestier, pracujúcich v ADOS Mgr. Jaroslava Straku je čoraz viac pacientov, ktorí potrebujú domácu starostlivosť. J. Straka upozornil i na to, že nepreplácanie nadlimitných výkonov sa za posledné roky, ale najmä za roky 2015 a 2016, zvyšuje.
Niektoré agentúry mali takmer o 50 percent viac výkonov, VšZP napriek opakovaným písomným žiadostiam vlani neupravila výšku mesačných limitov s argumentom, že má nedostatok disponibilných prostriedkov.
„Opakovane žiadame vrátenie bodového systému výkonov agentúr, nie ceny za výkon. Ostatní poskytovatelia majú bodový systém, ako to určuje katalóg/zoznam zdravotných výkonov a pre nás sú súčasné ceny výkonov výrazne poddimenzované,“ zdôraznil J. Straka.
Podľa neho by rezort mal čo najskôr zmeniť koncepciu a financovanie agentúr. Agentúry sú najmenej financovaný segment zdravotnej starostlivosti, čo pre viaceré z nich znamená problém túto starostlivosť prevádzkovať – z prostriedkov verejného zdravotného poistenia idú na ADOS len 0,2 percenta.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je podľa prezidentky komory Mgr. Ivety Lazorovej na okraji záujmu poisťovní, ktoré už roky nepreplácajú agentúram reálne náklady.
„Je najvyšší čas, aby sme urobili radikálne zmeny v ponímaní akútnej a dlhodobej, chronickej starostlivosti. Musíme oddeliť tieto formy starostlivosti tak, aby každý z týchto segmentov bol správne nastavený pre potreby pacientov. Pre štát je neefektívne, aby bol pacient doliečovaný v nemocnici niekoľko týždňov, keď systém poskytuje efektívnu domácu ošetrovateľskú starostlivosť,“ zdôraznila I. Lazorová.
Podpredsedníčka Sekcie sestier, pracujúcich v ADOS, Mgr. Terézia Lengyelová upozornila na nedostatočné limity VšZP, kde chýba presná špecifikácia, ktorí pacienti a ktoré výkony boli zaplatené a ktoré nie.
Podľa nej je potrebné vrátiť bodové zvýhodnenie za ošetrovanie pacientov čiastočne či úplne imobilných, psychiatrických pacientov a zrušiť obmedzovanie rozsahu pri ošetrovaní pacientov s dekubitmi, vredmi predkolenia a inými ranami, čo do počtu aj veľkosti rán.
Pracovná skupina
VšZP má zmluvy s ADOS platné do 30. júna a navrhla im predĺženie zmlúv do konca roka a cenových podmienok do 30. septembra. Útechou pre agentúry má byť, že napriek ozdravnému plánu a úsporným opatreniam VšZP v tomto roku neplánuje znižovanie platieb a objemov pre tento segment.
„Máme záujem aktívne participovať na riešeniach, týkajúcich sa rozvoja a ďalšieho financovania ADOS. VšZP je súčasťou pracovnej skupiny, ktorú zriadilo ministerstvo s cieľom pripraviť dobre fungujúci systém domáceho ošetrovateľstva, ktorý by minimalizoval nevyhnutný pobyt pacienta v nemocnici a plnohodnotne zabezpečil jeho ďalšiu liečbu v domácom prostredí,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Rezort odmietol názory, že nekoná – zriadil pracovnú skupinu, kde sa problematika aktívne rieši a pôsobí v nej aj komora sestier.
„Je pre nás dôležité pripraviť koncept fungovania domáceho ošetrovateľstva, ktorý bude reflektovať reálne potreby praxe a posunie veci komplexne vpred,“ uviedla rezortná hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Ministerstvo v spolupráci s banskobystrickou fakultnou nemocnicou pripravuje od mája pilotný projekt využitia služieb agentúr pre potreby nemocníc.
Nemocnica vybrala tri odbory, kde budú pacienti indikovaní na domácu starostlivosť – ortopédia, traumatológia a chirurgia. Podobný projekt sa rozbehne aj v Bratislave a v ďalších mestách.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Branislav Janík, Zdravotnícke noviny