Marketingový ťah
Pred voľbami sa politici snažia zvýšenými zdrojmi či inými výhodami otupiť ostrie nespokojencov, ktorí by mohli mať potenciálne najväčší vplyv na elektorát, a teda na budúce volebné zisky.
Väčšia časť zo zvýšených prostriedkov, ktoré majú ísť do nemocníc cez vyššiu platbu štátu za jeho poistencov, bola vyčlenená už dávnejšie – v rozpočte na tento rok.
Ak by sa však rovnomerne rozdelila na celý rok, a nielen na posledné dva mesiace roku, nemohol by minister zdravotníctva referovať o rekordnom percente platby štátu. A to by predsa nebolo relatívne tesne pred voľbami marketingovo veľmi zaujímavé.
Pôvodne ministerstvo rozmýšľalo, že oddlží štátne nemocnice, ktoré negenerujú stratu a nevytvárajú nové dlhy. Lenže vyzerá to tak, že peňažná injekcia na „dofinancovanie“ nemocničného sektora bude použitá plošne, teda bez ohľadu na dobré hospodárenie či kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Poisťovne, ktoré sa zaviazali, že celú sumu posunú ďalej nemocniciam, sa majú riadiť pri jej alokovaní nejednoznačným kľúčom, uvedeným v ministerskej tlačovej správe - „prostriedky budú prerozdelené najmä tým poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí zamestnávajú v pracovnom pomere zdravotníckych pracovníkov so zvýšenými mzdovými nákladmi.“
Mzdové nároky ako deformácia
Spolu s vyššími zdrojmi minister informoval aj o predložení normy, zavádzajúcej špeciálne minimálne mzdy pre všetkých zdravotníkov v nemocniciach, ako keby to spolu súviselo.
Lenže nesúvisí a v súvislosti s garantovanými mzdami, ktoré majú vzrásť najmä v neštátnych zariadeniach, bude musieť ešte len prebehnúť boj v rámci prerokovávania štátneho rozpočtu na budúci rok.
A vôbec sa nedá vylúčiť, že ku krytiu zvýšených finančných potrieb nemocníc, ktoré vzniknú zo zákonného príkazu štátu, napokon zo strany štátu nepríde, a potom vôbec nezávidím riaditeľom nemocníc, ako sa budú pasovať s obligatórnymi výdavkami na mzdy, na ktoré nebudú mať dostatok peňazí.
Možno sa v takom prípade zvýši v niektorých nemocniciach dlh, niektoré prepustia zamestnancov, zrušia oddelenia alebo sa rýchlejšie priblíži ich definitívny bankrot a zánik.
Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony, upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zariadenia.
Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky na efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých.
A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Pred voľbami sa politici snažia zvýšenými zdrojmi či inými výhodami otupiť ostrie nespokojencov, ktorí by mohli mať potenciálne najväčší vplyv na elektorát, a teda na budúce volebné zisky.
Väčšia časť zo zvýšených prostriedkov, ktoré majú ísť do nemocníc cez vyššiu platbu štátu za jeho poistencov, bola vyčlenená už dávnejšie – v rozpočte na tento rok.
Ak by sa však rovnomerne rozdelila na celý rok, a nielen na posledné dva mesiace roku, nemohol by minister zdravotníctva referovať o rekordnom percente platby štátu. A to by predsa nebolo relatívne tesne pred voľbami marketingovo veľmi zaujímavé.
Pôvodne ministerstvo rozmýšľalo, že oddlží štátne nemocnice, ktoré negenerujú stratu a nevytvárajú nové dlhy. Lenže vyzerá to tak, že peňažná injekcia na „dofinancovanie“ nemocničného sektora bude použitá plošne, teda bez ohľadu na dobré hospodárenie či kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Poisťovne, ktoré sa zaviazali, že celú sumu posunú ďalej nemocniciam, sa majú riadiť pri jej alokovaní nejednoznačným kľúčom, uvedeným v ministerskej tlačovej správe - „prostriedky budú prerozdelené najmä tým poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí zamestnávajú v pracovnom pomere zdravotníckych pracovníkov so zvýšenými mzdovými nákladmi.“
Mzdové nároky ako deformácia
Spolu s vyššími zdrojmi minister informoval aj o predložení normy, zavádzajúcej špeciálne minimálne mzdy pre všetkých zdravotníkov v nemocniciach, ako keby to spolu súviselo.
Lenže nesúvisí a v súvislosti s garantovanými mzdami, ktoré majú vzrásť najmä v neštátnych zariadeniach, bude musieť ešte len prebehnúť boj v rámci prerokovávania štátneho rozpočtu na budúci rok.
A vôbec sa nedá vylúčiť, že ku krytiu zvýšených finančných potrieb nemocníc, ktoré vzniknú zo zákonného príkazu štátu, napokon zo strany štátu nepríde, a potom vôbec nezávidím riaditeľom nemocníc, ako sa budú pasovať s obligatórnymi výdavkami na mzdy, na ktoré nebudú mať dostatok peňazí.
Možno sa v takom prípade zvýši v niektorých nemocniciach dlh, niektoré prepustia zamestnancov, zrušia oddelenia alebo sa rýchlejšie priblíži ich definitívny bankrot a zánik.
Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony, upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zariadenia.
Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky na efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých.
A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Dušan Zachar, INEKO