Vedeli ste hneď od začiatku, že chcete robiť cievnu chirurgiu?
Nie celkom. Po škole som nastúpil na chirurgickú kliniku k profesorovi Petrovi Kothajovi. V tom čase sa cievnej chirurgii venoval doktor Miroslav Svetík, transplantáciám zas profesor Ľudovít Laca.
A práve vtedy ma cievna chirurgia a transplantácie veľmi oslovili. Pracoval som pod priamym vedením profesora Lacu, stal som sa jeho sekundárnym lekárom.
V druhej polovici 90. rokov sa navyše začali vo väčšej miere transplantovať obličky a rozbiehať odberový program, teda multiorgánové odbery orgánov od mŕtvych darcov, na ktorom sme spoločne s profesorom Lacom participovali.
Zaujímal som sa aj o cievnu chirurgiu, a preto som odišiel na stáž k profesorovi Vladimírovi Šefránekovi do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb do Bratislavy. K cievnej chirurgii a k transplantáciám som sa teda dostal skôr spontánne, tieto dva odbory ma zaujali hneď od začiatku.
Ako sa zmenila cievna chirurgia od čias, keď ste začínali po súčasnosť?
V klasickej cievnej chirurgii zastúpenej skalpelom sa techniky štandardizovali a dopracovali do dokonalosti. Do cievnej chirurgie však vstúpila intervenčná rádiológia a endovaskulárna liečba, ktorá keď sa indikuje správne, vedie k vynikajúcim výsledkom.
Niektoré prípady z cievnej chirurgie dnes riešia intervenční rádiológovia. Viaceré stavy vedia vyriešiť endovaskulárne, dokážu sa dostať do vnútra cievy a „opraviť“ poškodené miesto.
Spolupráca cievnych chirurgov a intervenčných rádiológov je v našej nemocnici veľmi dobrá, navzájom sa dopĺňame. Intervenční rádiológovia spoločne s cievnymi chirurgami spolupracujú napríklad pri endovaskulárnej liečbe aneuryzmy brušnej aorty.
O aký zákrok ide?
Týmto zákrokom sa Rooseveltova nemocnica zaradila medzi popredné cievne pracoviská, ktoré vykonávajú liečbu aneuryziem (výdutí) brušnej aorty miniinvazívne.
Pri endovaskulárnej liečbe tohto ochorenia je pacientovi cez panvové cievy zavedený takzvaný stentgraft do samotnej aneuryzmy. Ten ju vyradí z obehu a zabráni tak jej ďalšiemu rozširovaniu či prasknutiu.
Miniinvazívnou liečbou tohto ochorenia u pacienta odpadá nutnosť chirurgického otvorenia dutiny brušnej, ktoré je spojené s ďalšími komplikáciami. Pacient je na tento typ liečby indikovaný na našom pracovisku na základe spoločného dohovoru medzi cievnym chirurgom a rádiológom.
Pri samotnom výkone je prítomný aj cievny chirurg, aj rádiológ. Spoločne zavedieme takzvaný stentgraft, pacienta potom na cievnej chirurgii sledujeme nielen po samotnom výkone, ale aj dlhodobo po prepustení z nemocnice.
Aká je výhoda tohto výkonu?
Výkon je pre pacienta veľmi šetrný. Srdcovo-cievny aparát je výrazne menej zaťažený ako pri štandardnej otvorenej operácii. Metóda je rezervovaná hlavne pre starých, obéznych a polymorbidných pacientov.
Nevýhodou je, že samotná výduť ostáva naďalej v dutine brušnej a môže spôsobovať útlak okolitých orgánov. Preto mladších pacientov v dobrej kondícii indikujeme skôr na otvorenú chirurgickú liečbu.
Endovaskulárna liečba výdutí brušnej aorty predstavuje na našom pracovisku okolo 40 % výkonov na brušnej aorte.
Robia takéto výkony aj iné pracoviská na Slovensku?
Endovaskulárnej liečbe aneuryzmy brušnej aorty sa venujú napríklad v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, v Košiciach, myslím, že aj v Martine.
Čím je vaše pracovisko ešte unikátne?
Naše pracovisko je unikátne tým, že sa venujeme nádorom dolnej dutej žily v celom jej priebehu. Ide o nádory, ktoré priamo vyrastajú z dolnej dutej žily, tzv. primárne nádory, a predstavujú raritné tumory.
Druhú, omnoho početnejšiu skupinu predstavujú metastatické nádory, ktoré prerastajú do dolnej dutej žily najčastejšie pri rakovine obličky. Takzvaný nádorový trombus rastie v dolnej dutej žile, šíri sa až za pečeň a niekedy aj do pravej predsiene srdca. Sú to chirurgicky veľmi náročné lokality.
Spolupracujete aj s inými pracoviskami cievnej chirurgie?
Nedávno sme zaviedli novú modernú liečbu varixov dolných končatín tzv. rádiofrekvenčnú abláciu. Ide o miniinvazívnu liečbu kŕčových žíl dolných končatín. Robí sa pod sonografickou kontrolou, keď zavedieme rádiofrekvenčný katéter do žíl s nedomykavými chlopňami, ktoré plnia varixy.
Na konci rádiofrekvenčného katétra sa vytvorí teplo, ktoré uzavrie rozšírené varikózne žily. Výhodou je, že výkon sa nerobí v celkovej anestézii, ale iba v lokálnej. Pacient príde na hospitalizáciu ráno, nemusí byť ani nalačno. Z operačného stola sa hneď postaví a ide po svojich na oddelenie.
Za pár hodín je prepustený domov. Školiacim pracoviskom pre túto metódu bol pre nás Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCCH). Cievna chirurgia v Rooseveltovej nemocnici má výbornú spoluprácu s Klinikou cievnej chirurgie NÚSCCH v Bratislave.
Robí sa v Rooseveltovej nemocnici kompletné spektrum cievnej chirurgie ?
V medicíne platí, že sa nedá robiť všetko a všade. Každé pracovisko musí mať svoju štandardnú úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, na ktorú potom nadväzujú špeciálne výkony typické pre konkrétne pracovisko.
Komplikované výkony sa však musia centralizovať, čím menej je centier, tým majú lepšiu úroveň, pretože skúsenosti sa kumulujú na jednom mieste. Na cievnej chirurgii v Rooseveltovej nemocnici sa špecializujeme okrem cievnej chirurgie aj na transplantácie pečene a obličiek.
Niektoré cievne operácie však nerobíme, pretože na iných slovenských pracoviskách s nimi majú väčšie skúsenosti, napríklad výdute na hrudnej aorte.
Dôležité je, že poskytujeme starostlivosť o cievneho pacienta 24 hodín 7 dní v týždni. Keď k nám príde pacient s akútnym cievnym problémom, vieme sa oňho ihneď postarať a dokážeme vyriešiť všetky komplikácie sami.
Máme dostatok cievnych chirurgov u nás?
Keď som začínal, všetci chceli robiť chirurgické odbory. Dnes začíname na Slovensku pociťovať nedostatok chirurgov. Do budúcnosti to bude veľký problém. Ide o náročnú, stresujúcu prácu.
Súčasní medici si preto dva razy rozmyslia, či budú robiť chirurgiu. Neprispieva tomu ani dlhodobá mediálna kampaň namierená proti zdravotníkom.
Dá sa povedať, ktorá krajina je v cievnej chirurgii najďalej?
Celé know-how v medicíne, ktorú robíme aj u nás, pochádza z krajín západnej Európy a USA. Nedá sa však povedať, že by bola nejaká krajina absolútnym lídrom v cievnej chirurgii.
Celková medicínska úroveň v týchto krajinách je vyrovnane vysoká, my sa postupne doťahujeme.
Ako sú na tom Slováci s cievami?
Dominujúcim cievnym ochorením, nielen na Slovensku, je ateroskleróza. Ide o geneticky podmienené ochorenie tepien, pri ktorom sa cievy postupne upchávajú, alebo sa na nich vytvárajú na nich výdute.
K rozvoju ochorenia prispievajú i známe rizikové faktory ako napríklad fajčenie, nezdravý životný štýl, obezita, alkohol, nedostatok pohybu.
Myslím si, že základom je hlavne genetická predispozícia, ktorú máme každý v sebe. V súčasnosti prevláda teda ateroskleróza a nádorové ochorenia.
Kto trpí cievnym ochorením najviac? Muži, ženy alebo deti?
U detí sa s ochorením ciev stretávame pomenej. Varixy sa môžu vyskytnúť aj v mladšom veku. Všetky ochorenia vyplývajúce z aterosklerózy sa objavujú skôr v strednom a v staršom veku.
Niektorí pacienti vďaka svojej dobrej genetickej výbave i vo svojich 70 rokoch netrpia závažnými formami aterosklerózy. Stretávame sa však aj so 40-ročnými pacientmi, ktorých musíme operovať, pretože sa u nich prejavilo napríklad obliterujúce ochorenie ciev so svojimi následkami.
Dá sa predchádzať cievnym ochoreniam?
Úplne nie. Pomáha však vyhýbať sa rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, nezdravé stravovanie či nadmerné užívanie alkoholu. Ako prevencia proti cievnym ochoreniam výborne pomáha akýkoľvek druh pohybu.
Stačilo by vymeniť napríklad auto za chôdzu, čo pri súčasnom životnom štýle však často nie je možné.
Aké sú príznaky ochorenia ciev?
Záleží na mieste v ľudskom tele, na ktorom ochorenie v cievach prebieha. Ak sa vyskytne na dolnej končatine, môže sa prejaviť napríklad tak, že pacient nevládze chodiť. Po prejdení i malej vzdialenosti musí zastať vzhľadom na bolesti nohy.
Ak je ochorenie ciev pokročilé, najmä u starších ľudí a diabetikov, vidíme rôzne nehojace sa defekty na nohách, ako napríklad diabetické gangrény. Aterosklerotické postihnutie ciev na obličke sa môže zas prejaviť vysokým krvným tlakom alebo stratou jej funkcie.
Poškodenie mozgových ciev môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu. Poškodenie na cievach srdca vyvolá infarkt. Choroba (ateroskleróza) je pritom stále tá istá, postihuje viac-menej všetky cievy v ľudskom tele. Prejaví sa v častiach organizmu, kde je už v najpokročilejšom štádiu.
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je známa veľmi úspešným programom transplantácií pečene a obličiek. Aká je úloha cievnej chirurgie v tomto programe?
Cievna chirurgia je v našej nemocnici hlavnou súčasťou transplantačného centra. Na transplantáciách pečene a obličiek sa zúčastňuje mnoho ďalších oddelení, ako napríklad oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, interná klinika, chirurgická klinika, rádiológia a iné. Je to jeden z nosných programov Rooseveltovej nemocnice a má celoslovenskú pôsobnosť.
Spoločne s primárom Františkom Hamplom a celým transplantačným tímom sme urobili doteraz takmer 130 transplantácií pečene.
Plánujete zaviesť nové metódy pri transplantáciách pečene?
V rámci transplantačného centra intenzívne pripravujeme program tzv. parciálnych transplantácií pečene. Ide o operácie, pri ktorých sa pacientovi transplantuje len časť pečene od darcu z dôvodu veľkostného nepomeru.
Príjemcovia sú väčšinou malí útli pacienti alebo adolescenti s malou dutinou brušnou, do ktorej sa jednoducho nezmestí celá pečeň. Najčastejšie sa používa ľavý lalok pečene, ktorý sa odoberie od mŕtveho darcu. Je to veľmi zložitá problematika zaťažená väčším počtom komplikácií.
Práve tu sa uplatnia skúsenosti, ktoré máme z cievnej chirurgie. Ide v podstate o aplikovanú cievnu chirurgiu.
Prvenstvo v transplantáciách majú dnes Španieli. Aj preto, lebo na pracovisku majú takzvaného transplantačného koordinátora, ktorý sa zaoberá starostlivosťou o darcov orgánov. Je aj na vašom pracovisku taký pracovník?
Samozrejme. Aj u nás máme transplantačných koordinátorov, ktorí aktívne vyhľadávajú darcov, manažujú a pripravujú ich na odber. Hovoria aj s príbuznými, s ktorými otázku darcovstva citlivo odkomunikujú. Vysvetlia im, čo sa s ich blízkym, u ktorého nastala mozgová smrť, stalo, a prečo ich prosíme o darovanie jeho orgánov.
Už teraz nám chýbajú chirurgovia. Ako je to u nás s počtom transplantačných chirurgov?
Transplantačná chirurgia je náročná a úzko špecializovaná. Na Slovensku sme len dvaja transplantační chirurgovia, ja a doktor František Hampl, ktorí systematicky transplantujeme pečeň.
Transplantácie, to nie je iba sláva, je to hlavne ťažká práca po nociach a víkendoch, a keď nejde niečo podľa vašich predstáv, je to aj dávka stresu.
Aké máte plány do budúcnosti na oddelení cievnej chirurgie?
Momentálne sme oddelením cievnej chirurgie, chcel by som, aby sme sa stali oddelením cievnej a transplantačnej chirurgie. Rád by som teda zlúčil cievnu chirurgiu s transplantačnou chirurgiou. Tieto dva, chirurgickými technikami blízke odbory by som chcel spojiť na našom oddelení do jedného celku.
Koľko transplantácií pečene ročne urobíte?
Vlani sme vykonali 20 transplantácií pečene. Tento rok ich máme za sebou už 19. Bol by som rád, ak by sa nám ich podarilo robiť ročne aspoň 30. Závisí to však od odberového programu, od počtu darcov. Ako operatér mám za sebou 56 úspešných transplantácií pečene.
Ako to vyzerá u nás s darcami orgánov?
Darcovia chýbajú aj v najvyspelejších krajinách. Vždy je viac pacientov na čakacej listine na transplantáciu, ako je reálny počet odobratých orgánov. Na Slovensku máme tzv. predpokladaný súhlas s darovaním orgánov, čo je dobrá zákonná úprava.
Napriek tomu je počet darcov nízky. Očakával by som väčšiu zainteresovanosť štátu v odberovom a transplantačnom programe.
Stále viac sú podporované súkromné dialyzačné centrá ako transplantačné programy, pričom liečba pacienta po úspešnej transplantácii obličky je lacnejšia ako dialyzovanie toho istého pacienta.
Zaujímajú sa pacienti, kto im daroval orgán?
Väčšinou nie. Túto informáciu by sme im však ani nemohli poskytnúť. Môžeme im prezradiť, či ich darcom bola žena alebo muž a v akom veku. Konkrétne meno však zostáva lekárskym tajomstvom.
Ako si dokážete najlepšie oddýchnuť?
S rodinou. Mám dvoch malých synov, vo veku dva a štyri roky. Tí sa mi najlepšie postarajú o program. V zime rád lyžujem a v lete, keby som mal viac času, častejšie by som sa venoval horskému bicyklu a turistike.
Rozhovory so všetkými top lekármi nájdete v unikátnej publikácii Top lekári na Slovensku. Môžete si ju objednať na tel. č. 02/48 238 238 (9:00 - 17:00) alebo na predplatne@hnonline.sk
