Z tejto stavebnice môžeme niečo postaviť podľa návodu, alebo podľa vlastnej tvorivej schopnosti. Pýtate sa, či sa Zajac zbláznil, čo to tu vykladá. Dúfam, že nie.
Jednoznačné kódy
Tými dielmi stavebnice sú zdravotné výkony, krabicou mal byť katalóg výkonov. A návodom? Zoznam výkonov, priradený k jednotlivým diagnózam – stavebniciam – chorobám. Kľúčovými mali byť všetky tri súčasti. Aby sme mali dobre opísané nielen ambulantné výkony – tie sme viac-menej prevzali zo zákona 98/1995 o liečebnom poriadku, ale aj SVaLZ-ové výkony.
Na tie sme použili klasifikáciu našich odborníkov Slonamed. A tie tretie, nemocničné, alebo ak chcete klinické Nomesco+, sme legálne ako dar získali z Nórska. Všetky tieto výkony boli upravené na jednotný počítačový tvar, mali vlastné jednoznačné kódy.
Návod – zoznam mal slúžiť prioritne na určenie príslušných výkonov pre jednotlivé choroby/diagnózy. Inak povedané, aby sa pre jednotlivé choroby – výsledky stavebnice určili tie správne dielce.
To, že by to mohlo slúžiť aj ako podklady pre guidelines, alebo dokonca pre oceňovanie, pokiaľ by sme k jednotlivým dielcom priradili cenu, bola pridaná hodnota navyše. Už aj preto, že sme nehodlali zaplatiť nehorázne peniaze za implementáciu DRG, ale chceli sme cenu dohodou.
Nech poskytovateľ povie, čo u neho stojí napríklad apendix a nech si poisťovňa vyberie podľa ceny a kvality poskytovateľa. Hlavnou motiváciou však bolo kvantifikovať zdravotnú starostlivosť pre kategorizáciu – určenie spoluúčasti pacienta tam, kde to v súlade s ústavou a zákonom bolo možné, podobne ako pri liekoch.
Úradnícka lojalita
V živote nemôžete stretnúť nič horšie, ako je horlivý blbec, samozrejme, okrem rakoviny. Tak sa v roku 2008 podarilo popis všetkých dielcov lega a návod na stavbu zlúčiť do jedného. Takže dnes nepoznáme v zákonoch termín katalóg, ale iba zoznam a je poorané.
Dôvodov, prečo vykastrovali hneď dva zákony – 576/2004 o zdravotnej starostlivosti a 577/2004 o rozsahu, môže byť viac... Od horlivosti kadejakých úradníčok, pretože to smrdelo zajacovinami (pozri spoluúčasť pacienta na niektorých chorobách) až po tú povestnú nadnášajúcu hlúposť, že ani vlastne nevedeli, čo činia.
A že následne sem-tam odvolali, čo odvolali – v jednej z tridsiatich noviel zákona 576/2004, keď najprv zrušili popis výkonov, aby ho v inej zasa vrátili ako v roku 2012.
Ak k legu nedáte potrebné dielce, návod a nedáte ho do krabice, je takmer nemožné, okrem chaosu, niečo rozumné urobiť. Aj preto napríklad ambulantný sektor trpí na to, že inovácie nie sú v katalógu dokonca ani v tých geniálnych kastrátoch, teda zoznamoch.
Poisťovňa síce môže udeliť výnimku a hradiť výkon, ktorý neexistuje, ale to skôr poslúžilo napríklad „klinike“ Kostka ako zdravotníctvu.
Čudujem sa iba dvom veciam. Že ten, kto na pokyn zhora kastroval/kastrovala, sa teraz neúspešne snaží z vola urobiť býka. No ale, to je zrejme vec úradníckej lojality. Ďalej, že nádej slovenského zdravotníctva sa postupne začne znova upierať na košického majstra verejných komunikačných opráv. Ale z tohto mračna, myslím si, nezaprší.
Jednoznačné kódy
Tými dielmi stavebnice sú zdravotné výkony, krabicou mal byť katalóg výkonov. A návodom? Zoznam výkonov, priradený k jednotlivým diagnózam – stavebniciam – chorobám. Kľúčovými mali byť všetky tri súčasti. Aby sme mali dobre opísané nielen ambulantné výkony – tie sme viac-menej prevzali zo zákona 98/1995 o liečebnom poriadku, ale aj SVaLZ-ové výkony.
Na tie sme použili klasifikáciu našich odborníkov Slonamed. A tie tretie, nemocničné, alebo ak chcete klinické Nomesco+, sme legálne ako dar získali z Nórska. Všetky tieto výkony boli upravené na jednotný počítačový tvar, mali vlastné jednoznačné kódy.
Návod – zoznam mal slúžiť prioritne na určenie príslušných výkonov pre jednotlivé choroby/diagnózy. Inak povedané, aby sa pre jednotlivé choroby – výsledky stavebnice určili tie správne dielce.
To, že by to mohlo slúžiť aj ako podklady pre guidelines, alebo dokonca pre oceňovanie, pokiaľ by sme k jednotlivým dielcom priradili cenu, bola pridaná hodnota navyše. Už aj preto, že sme nehodlali zaplatiť nehorázne peniaze za implementáciu DRG, ale chceli sme cenu dohodou.
Nech poskytovateľ povie, čo u neho stojí napríklad apendix a nech si poisťovňa vyberie podľa ceny a kvality poskytovateľa. Hlavnou motiváciou však bolo kvantifikovať zdravotnú starostlivosť pre kategorizáciu – určenie spoluúčasti pacienta tam, kde to v súlade s ústavou a zákonom bolo možné, podobne ako pri liekoch.
Úradnícka lojalita
V živote nemôžete stretnúť nič horšie, ako je horlivý blbec, samozrejme, okrem rakoviny. Tak sa v roku 2008 podarilo popis všetkých dielcov lega a návod na stavbu zlúčiť do jedného. Takže dnes nepoznáme v zákonoch termín katalóg, ale iba zoznam a je poorané.
Dôvodov, prečo vykastrovali hneď dva zákony – 576/2004 o zdravotnej starostlivosti a 577/2004 o rozsahu, môže byť viac... Od horlivosti kadejakých úradníčok, pretože to smrdelo zajacovinami (pozri spoluúčasť pacienta na niektorých chorobách) až po tú povestnú nadnášajúcu hlúposť, že ani vlastne nevedeli, čo činia.
A že následne sem-tam odvolali, čo odvolali – v jednej z tridsiatich noviel zákona 576/2004, keď najprv zrušili popis výkonov, aby ho v inej zasa vrátili ako v roku 2012.
Ak k legu nedáte potrebné dielce, návod a nedáte ho do krabice, je takmer nemožné, okrem chaosu, niečo rozumné urobiť. Aj preto napríklad ambulantný sektor trpí na to, že inovácie nie sú v katalógu dokonca ani v tých geniálnych kastrátoch, teda zoznamoch.
Poisťovňa síce môže udeliť výnimku a hradiť výkon, ktorý neexistuje, ale to skôr poslúžilo napríklad „klinike“ Kostka ako zdravotníctvu.
Čudujem sa iba dvom veciam. Že ten, kto na pokyn zhora kastroval/kastrovala, sa teraz neúspešne snaží z vola urobiť býka. No ale, to je zrejme vec úradníckej lojality. Ďalej, že nádej slovenského zdravotníctva sa postupne začne znova upierať na košického majstra verejných komunikačných opráv. Ale z tohto mračna, myslím si, nezaprší.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva