Na zlý prístup k diagnostike a k liečbe sa sťažovalo až 60 percent z 3 500 opýtaných. Prieskum tiež ukázal, že správnu diagnostiku si pri prvotných prejavoch lymfómu vypočula ani nie pätina chorých.
Presnú diagnostiku ochorenia počas prvých štyroch týždňov počiatočných príznakov uviedla iba tretina respondentov. Podľa LC tento nelichotivý výsledok môže byť aj dôsledkom nízkeho povedomia o lymfóme medzi zdravotníkmi. Najlepšie v hodnotení znalostí dopadli japonskí lekári, najhoršie britskí.
Ako informovala prezidentka pacientskej organizácie OZ Lymfoma Slovensko Miroslava Fekiačová, výsledky prieskumu realizovaného Lymphoma Coalition, ktorej členom je aj Slovensko, upozornili, že lekári pacientov diagnostikovali neskôr a menej presne ako v roku 2012.
Presnú diagnostiku ochorenia počas prvých štyroch týždňov počiatočných príznakov uviedla iba tretina respondentov.
Podľa M. Fekiačovej pacienti s hematologickými malignitami sa na svojej ceste k liečbe musia vyrovnať s náročnými situáciami na viacerých frontoch. Čelia problémom v diagnostike a v liečbe, informovanosti, psychickým ťažkostiam, problémom v zamestnaní a sociálnej oblasti.
„Ako prvoradá sa ukazuje potreba pacientov byť lepšie informovaní o dostupnej liečbe a liečebných postupoch, a práve tu chceme pomôcť. Iba informovaný pacient, ktorý rozumie, ako systém funguje a aké má práva a možnosti, dokáže byť rovnocenným partnerom pre lekárov, poisťovne, sociálne úrady,“ prezradila M. Fekiačová.
![]()
Slovenský prieskum
Cesta k diagnóze je podľa M. Fekiačovej kľukatá. Pacient hľadá informácie a podporu. Upozornila, že problémy s diagnostikou sú aj u nás. Ako dodala, prieskum urobili aj na vzorke 166 slovenských pacientov.
„Tohtoročný prieskum medzi našimi pacientmi ukázal, že väčšina si správnu diagnózu vypočula do dvoch mesiacov. Vyše desatina, teda jedenásť percent chorých však pátrala po diagnóze dlhšie ako rok,“ ozrejmila M. Fekiačová.
Pacienti v otvorených odpovediach upozornili na dôležitú úlohu všeobecného lekára a špecialistu v štádiu pátrania po diagnóze. „Odkázali, že by uvítali ich väčšiu informovanosť o príznakoch a diagnostike hematologických malignít,“ doplnila.
Viac ako tretina pacientov uviedla, že počas ochorenia zažívala stavy úzkosti alebo depresie. Pacienti však prakticky vôbec nevyhľadali podporu u psychológa či u psychiatra. Polovica požiadala o invaliditu. Jeden z piatich zamestnávateľov pacientom netoleroval dlhodobú práceneschopnosť.
Podľa hematológa MUDr. Juraja Chudeja z Kliniky hematológie a transfúziológie JLF v Martine je dôležité, aby aj všeobecní lekári a špecialisti – neonkológovia dobre poznali prejavy a priebeh onkohematologických ochorení. „Povedie to k skoršej diagnostike a účinnejšej liečbe,“ spresnil.
Prejavy choroby sa môžu podobať na depresiu
Ako ďalej J. Chudej dodal, jedna vec je diagnostika v hematologickej ambulancii pri podozrení na onkohematologické ochorenie. „Druhá zas pátranie po diagnóze ešte pred návštevou hematológa. Prejavy choroby sa môžu podobať na depresiu, únavový syndróm, anémiu alebo infekciu,“ priblížil.
Väčšina lymfómov má spočiatku nenápadný priebeh. Podľa onkológov sa lymfóm môže spočiatku prejavovať ako bežné ochorenie, napríklad chrípka či viróza. Príznaky však nezmiznú a nedajú sa vysvetliť žiadnym iným ochorením.
V súčasnosti v prípade lymfómu neexistuje žiadny skríningový test, zvyčajne ich neodhalia ani krvné testy, môže sa zaznamenať iba mierne zvýšená sedimentácia alebo zvýšenie zápalových ukazovateľov. „Príznaky teda dlhodobo predchádzajú tomu, že nájdeme niečo, z čoho by sme vedeli diagnózu určiť.
Diagnózu sa niekedy nedá určiť skôr,“ objasnila onkologička z Národného onkologického ústavu v Bratislave MUDr. Veronika Ballová.
Najčastejším príznakom lymfómu sú zväčšené lymfatické uzliny, ktorých je v ľudskom tele viac ako 600. Väčšinou si ich ľudia nájdu na krku alebo v podpazuší, opuch sa však môže objaviť aj v iných častiach tela.
Napríklad v rozkroku, kde môže spôsobiť opuch nôh alebo členkov, či v bruchu, kde sa zas podpisuje pod vznik kŕčov a nadúvania. U niektorých pacientov sa opuch neobjaví vôbec.
Zdurené uzliny však neznamenajú automaticky rakovinu, zväčšené môžu byť aj v dôsledku bežnej choroby. Ak opuch nemizne, treba mu venovať zvýšenú pozornosť a vyhľadať lekára.
Poisťovňu stojí liečba viac ako milión eur
Podľa M. Fekiačovej problémom sa ukazujú aj úhrady pre inovatívne lieky. Krajiny, kde sa ich z verejného zdravotného poistenia hradí najmenej, ako Bulharsko, Srbsko, Slovinsko či Turecko, zaznamenali nárast úmrtnosti na lymfóm.
Napríklad v Bulharsku bolo z celkovo 68 liečiv schválených Európskou liekovou agentúrou hradených len 10. „Na Slovensku má úhradu 31 liečiv z celkového počtu 72 registrovaných, čo predstavuje len 43 percent liečiv, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia,“ informovala M. Fekiačová.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) posúdila vlani 4 507 žiadostí na úhradu liekov nad rámec platnej kategorizácie. „Z toho v diagnóze rakoviny lymfatických uzlín (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb C81 - C88, C96 Primárne alebo predpokladané primárne zhubné nádory lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva, C77 sekundárny a nešpecifikovaný zhubný nádor lymfatických uzlín) bolo posúdených 378 žiadostí,“ uviedla hovorkyňa VšZP Petra Balážová.
Z toho bolo podľa nej vydaných 359 súhlasných stanovísk s úhradou liečby v celkovej sume 1 195 739,03 eura. „VšZP v roku 2014 hradila náklady za liečbu 8 329 pacientom, ktorí sa liečili na vyššie uvedené diagnózy,“ doplnila P. Balážová.
Ako informoval PR špecialista Dôvery Matej Štepianský, poisťovňa uhradila v tomto roku 550 poistencom s rakovinou lymfatického systému 78 000 liekov vo výške 550 000 eur. V roku 2014 boli náklady Dôvery na liečbu lymfómu 950 000 eur. Vlani uhradili 144 000 liekov na rakovinu lymfatického systému 700 poistencom.
Presnú diagnostiku ochorenia počas prvých štyroch týždňov počiatočných príznakov uviedla iba tretina respondentov. Podľa LC tento nelichotivý výsledok môže byť aj dôsledkom nízkeho povedomia o lymfóme medzi zdravotníkmi. Najlepšie v hodnotení znalostí dopadli japonskí lekári, najhoršie britskí.
Ako informovala prezidentka pacientskej organizácie OZ Lymfoma Slovensko Miroslava Fekiačová, výsledky prieskumu realizovaného Lymphoma Coalition, ktorej členom je aj Slovensko, upozornili, že lekári pacientov diagnostikovali neskôr a menej presne ako v roku 2012.
Presnú diagnostiku ochorenia počas prvých štyroch týždňov počiatočných príznakov uviedla iba tretina respondentov.
Podľa M. Fekiačovej pacienti s hematologickými malignitami sa na svojej ceste k liečbe musia vyrovnať s náročnými situáciami na viacerých frontoch. Čelia problémom v diagnostike a v liečbe, informovanosti, psychickým ťažkostiam, problémom v zamestnaní a sociálnej oblasti.
„Ako prvoradá sa ukazuje potreba pacientov byť lepšie informovaní o dostupnej liečbe a liečebných postupoch, a práve tu chceme pomôcť. Iba informovaný pacient, ktorý rozumie, ako systém funguje a aké má práva a možnosti, dokáže byť rovnocenným partnerom pre lekárov, poisťovne, sociálne úrady,“ prezradila M. Fekiačová.
Slovenský prieskum
Cesta k diagnóze je podľa M. Fekiačovej kľukatá. Pacient hľadá informácie a podporu. Upozornila, že problémy s diagnostikou sú aj u nás. Ako dodala, prieskum urobili aj na vzorke 166 slovenských pacientov.
„Tohtoročný prieskum medzi našimi pacientmi ukázal, že väčšina si správnu diagnózu vypočula do dvoch mesiacov. Vyše desatina, teda jedenásť percent chorých však pátrala po diagnóze dlhšie ako rok,“ ozrejmila M. Fekiačová.
Pacienti v otvorených odpovediach upozornili na dôležitú úlohu všeobecného lekára a špecialistu v štádiu pátrania po diagnóze. „Odkázali, že by uvítali ich väčšiu informovanosť o príznakoch a diagnostike hematologických malignít,“ doplnila.
Viac ako tretina pacientov uviedla, že počas ochorenia zažívala stavy úzkosti alebo depresie. Pacienti však prakticky vôbec nevyhľadali podporu u psychológa či u psychiatra. Polovica požiadala o invaliditu. Jeden z piatich zamestnávateľov pacientom netoleroval dlhodobú práceneschopnosť.
Podľa hematológa MUDr. Juraja Chudeja z Kliniky hematológie a transfúziológie JLF v Martine je dôležité, aby aj všeobecní lekári a špecialisti – neonkológovia dobre poznali prejavy a priebeh onkohematologických ochorení. „Povedie to k skoršej diagnostike a účinnejšej liečbe,“ spresnil.
Prejavy choroby sa môžu podobať na depresiu
Ako ďalej J. Chudej dodal, jedna vec je diagnostika v hematologickej ambulancii pri podozrení na onkohematologické ochorenie. „Druhá zas pátranie po diagnóze ešte pred návštevou hematológa. Prejavy choroby sa môžu podobať na depresiu, únavový syndróm, anémiu alebo infekciu,“ priblížil.
Väčšina lymfómov má spočiatku nenápadný priebeh. Podľa onkológov sa lymfóm môže spočiatku prejavovať ako bežné ochorenie, napríklad chrípka či viróza. Príznaky však nezmiznú a nedajú sa vysvetliť žiadnym iným ochorením.
V súčasnosti v prípade lymfómu neexistuje žiadny skríningový test, zvyčajne ich neodhalia ani krvné testy, môže sa zaznamenať iba mierne zvýšená sedimentácia alebo zvýšenie zápalových ukazovateľov. „Príznaky teda dlhodobo predchádzajú tomu, že nájdeme niečo, z čoho by sme vedeli diagnózu určiť.
Diagnózu sa niekedy nedá určiť skôr,“ objasnila onkologička z Národného onkologického ústavu v Bratislave MUDr. Veronika Ballová.
Najčastejším príznakom lymfómu sú zväčšené lymfatické uzliny, ktorých je v ľudskom tele viac ako 600. Väčšinou si ich ľudia nájdu na krku alebo v podpazuší, opuch sa však môže objaviť aj v iných častiach tela.
Napríklad v rozkroku, kde môže spôsobiť opuch nôh alebo členkov, či v bruchu, kde sa zas podpisuje pod vznik kŕčov a nadúvania. U niektorých pacientov sa opuch neobjaví vôbec.
Zdurené uzliny však neznamenajú automaticky rakovinu, zväčšené môžu byť aj v dôsledku bežnej choroby. Ak opuch nemizne, treba mu venovať zvýšenú pozornosť a vyhľadať lekára.
Poisťovňu stojí liečba viac ako milión eur
Podľa M. Fekiačovej problémom sa ukazujú aj úhrady pre inovatívne lieky. Krajiny, kde sa ich z verejného zdravotného poistenia hradí najmenej, ako Bulharsko, Srbsko, Slovinsko či Turecko, zaznamenali nárast úmrtnosti na lymfóm.
Napríklad v Bulharsku bolo z celkovo 68 liečiv schválených Európskou liekovou agentúrou hradených len 10. „Na Slovensku má úhradu 31 liečiv z celkového počtu 72 registrovaných, čo predstavuje len 43 percent liečiv, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia,“ informovala M. Fekiačová.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) posúdila vlani 4 507 žiadostí na úhradu liekov nad rámec platnej kategorizácie. „Z toho v diagnóze rakoviny lymfatických uzlín (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb C81 - C88, C96 Primárne alebo predpokladané primárne zhubné nádory lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva, C77 sekundárny a nešpecifikovaný zhubný nádor lymfatických uzlín) bolo posúdených 378 žiadostí,“ uviedla hovorkyňa VšZP Petra Balážová.
Z toho bolo podľa nej vydaných 359 súhlasných stanovísk s úhradou liečby v celkovej sume 1 195 739,03 eura. „VšZP v roku 2014 hradila náklady za liečbu 8 329 pacientom, ktorí sa liečili na vyššie uvedené diagnózy,“ doplnila P. Balážová.
Ako informoval PR špecialista Dôvery Matej Štepianský, poisťovňa uhradila v tomto roku 550 poistencom s rakovinou lymfatického systému 78 000 liekov vo výške 550 000 eur. V roku 2014 boli náklady Dôvery na liečbu lymfómu 950 000 eur. Vlani uhradili 144 000 liekov na rakovinu lymfatického systému 700 poistencom.
Foto: archív. Na zlý prístup k diagnostike a k liečbe sa sťažovalo až 60 percent z 3 500 opýtaných
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN
Obrázok, graf, tabulka...:
