Urgentné príjmy na Slovensku chýbajú

Podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera nie je spravodlivé, aby pacient s ľahkými zdravotnými problémami, ktorý patrí do ambulantnej pohotovosti, zaberal na urgentnom príjme nemocnice miesto pacientovi, ktorý urgentnú pomoc skutočne potrebuje.

Druhá strana mince avšak je, že skutočné urgentné príjmy by sme zrátali na prstoch jednej ruky. Výstavba urgentov sa dlhé roky odsúvala, zdá sa, že tentoraz by mohli nemocniciam mimo Bratislavského kraja pomôcť eurofondy.
 

Ministerstvo pripravilo v rámci zabezpečenia ambulantných a urgentných pohotovostí a záchrannej zdravotnej služby koncept stratifikácie urgentných príjmov a nemocníc.

„Je pred nami zámer vybudovať sieť urgentných príjmov s kvalitným materiálno-technickým a personálnym vybavením, dobrou dostupnosťou a dostatočnou kapacitnou priepustnosťou. Modernizácia určite prinesie kvalitu, technika prispeje k rýchlejšej diagnostike a celý proces poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa výrazne urýchli. Počítame so šiestimi traumacentrami a 31 urgentnými príjmami,“ uviedol T. Drucker nedávno pri otvorení urgentu v Kysuckej nemocnici.

Štyri nemocnice Žilinského kraja už vlani začali do urgentov investovať vyše 3 mil. eur, ktoré si požičali a nedávno v Kysuckej nemocnici urgentný príjem otvorili.

Spišskonovoveská nemocnica siete Svet zdravia vlani v júni otvorila urgent, ktorý spĺňa všetky náročné požiadavky skutočného emergency – so stabilným multiodborovým tímom a triážnou sestrou a kde vlani ošetrili 9 302 pacientov.

Ako uviedol primár oddelenia urgentnej medicíny a hlavný lekár pre urgentnú medicínu siete nemocníc Svet zdravia MUDr. Boris Šťastný, „máme všetky vyšetrovacie, diagnostické a personálne zložky sústredené na jednom mieste, čo je výhoda. Urgentný príjem novej generácie priniesol zmenu paradigmy v prístupe k pacientovi. Procesy máme nastavené tak, že pacientovi s akútnym ochorením poskytujeme všestrannú pomoc v rámci jedného pracoviska bez toho, aby sa musel presúvať napríklad kvôli CT vyšetreniu na opačný koniec nemocnice. Rozdiel oproti minulosti je aj v tom, že diagnostiku robí lekár urgentného príjmu, čiže špecialista, ktorý posudzuje stav pacienta komplexne“.
 

Ako konštatoval prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby PhDr. Matej Polák, „na Slovensku pôsobí veľa nemocníc, prevádzkovaných rôznymi poskytovateľmi. Niektoré z nich majú urgentné príjmy naozaj na veľmi slušnej úrovni a odovzdávanie pacientov na týchto urgentných príjmoch je bezproblémové. A potom sú tie zvyšné, ktoré by si pomenovanie urgentný príjem rozhodne nezaslúžili“.

Pritom, podľa najväčších slovenských nemocníc, až 60 percent pacientov nepatrí na urgentný príjem, ale na pohotovosti či do ambulancií svojich lekárov.
 

Ústavné zariadenia, poskytujúce akútnu zdravotnú starostlivosť, sa budú môcť uchádzať o približne 140 mil. eur, ktoré budú môcť využiť na modernizáciu infraštruktúry, teda aj na urgentné príjmy, ktoré by mali byť postavené do roku 2019.

„Ak projekt splní kritériá, nemocnica bude môcť čerpať štrukturálne fondy, dôležitá bude aj otázka personálneho zázemia týchto pracovísk, aby bola zabezpečená ich transformácia na moderné a funkčné urgentné príjmy,“ dodala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Práve výstavba totiž otvára ďalší problém – nedostatok lekárov pre urgentné príjmy, kde teraz pracuje menej podľa NCZI ako 600 lekárov, z ktorých len minimum sú špecialisti urgentnej medicíny, ale aj financovanie urgentov.
 

Podľa hovorkyne pracoviská urgentných/centrálnych príjmov fungujú vo viacerých modeloch v zmysle minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie ústavných zariadení.

Funkčné priestory ústavného zariadenia tvorí urgentný príjem, centrálny príjem alebo prijímacia kancelária (v prípade neexistencie urgentného príjmu alebo centrálneho príjmu sa zriaďuje prijímacia ambulancia). Ako Z. Eliášová dodala, podľa údajov od ANS a AFN je na Slovensku 76 pracovísk ústavnej pohotovostnej služby, urgentných príjmov, či centrálnych príjmových oddelení.

Podľa odborníkov z praxe však urgentné príjmy buď nie sú, alebo kvalitne nefungujú. V nemocniciach bez funkčného urgentného príjmu podľa poznatkov najväčších záchranných služieb často trvá aj niekoľko desiatok minút, kým posádka záchranky odovzdá pacienta kompetentným, napr. až s 20 percentami pacientov s cievnou mozgovou príhodou čakajú záchranári viac ako 20 minút na odovzdanie.

Problémy s financovaním
 

Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu MUDr. Petra Ottingera „na zabezpečenie urgentného príjmu alebo pohotovostných ambulancií potrebuje všeobecná nemocnica v troch zmenách minimálne 9 lekárov s príslušným profesijným titulom a 13 sestier. To platbami za výkony a poplatkom 1,99 eura za ošetreného pacienta nie je možné finančne pokryť. Na primerané zabezpečenie treba 50 000 eur na jeden všeobecne nemocničný urgentný príjem alebo prevádzku dvoch pohotovostných ambulancii so zameraním na vnútorné lekárstvo a chirurgiu + vykazované výkony podľa Katalógu výkonov pre špecializovanú zdravotnú starostlivosť“.
 

Podľa P. Ottingera chýba „riadne zabezpečenie financovania trojzložkovo – financovanie paušálnou hodinovou platbou, platbou za výkony a platbou za expektačné lôžka v počte 5 expektačných lôžok na 100 000 obyvateľov + izolátor s dvomi lôžkami pre infekčných pacientov“.

Tento zámer kedysi pred rokmi avizovala aj ministerská koncepcia, ale poisťovne platia za výkon a prípadne zazmluvnenú expektáciu.
 

VšZP uhrádza výkony v ústavnej pohotovostnej službe cenou za bod a cenou za výkon na expektačnom lôžku, pričom má zazmluvnených 64 poskytovateľov. Výkony všetkým poskytovateľom uhrádza rovnako, rozdielna úhrada je pri expektácii detského pacienta a dospelého pacienta – 180, resp. 90 eur.

Vlani uhradila štátna poisťovňa poskytovateľom 12,107 230 eura, rok predtým 11 980 159 eur a v roku 2014 to bolo 11 595 294 eur. Podobne platí aj Dôvera, ktorá 69 urgentným príjmom uhradila vlani 5,05 mil. eur, v roku 2015 to bolo 5,27 a rok predtým 4,35 mil. eur. Podľa nemocníc však nie sú platby poisťovní dostatočné.

Urgenty nahrádzajú samostatné oddelenia či pohotovostné ambulancie
 

Vo vyspelých štátoch EÚ má každá nemocnica urgentný príjem a malo by to tak byť aj u nás. Určitý typ urgentného príjmu má síce vybudovaný každá nemocnica, v každej je určitý funkčný systém, ktorý sa vie o pacienta postarať. Zaujímali sme sa, aké sú urgentné príjmy nemocníc na Slovensku.

Riaditeľ FNsP J. A. Reimana Prešov MUDr. Radoslav Čuha, MBA, MPH, konštatoval, že „nemocnica nemá jeden urgentný príjem. Je pavilónovým typom nemocnice, vďaka čomu sa aj pri projektovaní nového pavilónu/internistického monobloku uvažovalo nad čo najefektívnejším prepojením internistických a chirurgických disciplín a nad dostupnosťou komplexnej diagnostiky pre urgentných pacientov. Preto sú dnes chirurgický aj internistický pavilón prepojené spojovacím koridorom a umožňujú priechod tzv. suchou nohou a vďaka tomu aj komfortnú a rýchlu logistiku pacienta bez použitia sanitných vozidiel“.

Nemocnica prevádzkuje ambulancie ústavnej pohotovostnej služby, kde vlani ošetrili na ambulancii úrazovej chirurgie 1 559 pacientov, na ambulancii interného oddelenia 1 023 pacientov, na neurologickej ambulancii 552 pacientov, na chirurgickej ambulancii 545 pacientov, na otorinolaryngologickej ambulancii 478 pacientov, na pediatrickej ambulancii 288 pacientov a na infektologickej ambulancii 120 pacientov.
 

„Problematiku urgentného príjmu vnímame komplexne ako zabezpečenie materiálno-technického vybavenia, tak aj kvalifikovaného personálu špecialistov s príslušnými odbornosťami,“ dodal riaditeľ.

V súčasnosti sú výkony ústavnej pohotovostnej služby či urgentného príjmu financované iba z výkonnostnej zložky jednotlivých ambulancií. Podľa R. Čuhu je však „ústavná pohotovostná služba svojou činnosťou veľmi podobná záchranným zdravotným službám, prípadne LSPP, tzv. standby režim. Udržateľnosť tejto služby z hľadiska ekonomických nákladov však vidíme v zavedení a zabezpečení paušálnych platieb za prevádzkovanie urgentného príjmu a zároveň ponechanie platieb za výkon na urgentnom príjme“.
 

Univerzitná nemocnica Martin nemá centrálny urgentný príjem, má samostatné oddelenie urgentného príjmu, zastrešujúce ošetrenie akútnych dospelých pacientov s internými a s chirurgickými diagnózami.

„Pacientov s úrazovou anamnézou ošetrujeme na traumatologickom príjme ortopedickej kliniky, detských pacientov na detskom príjme na klinike detí a dorastu a gynekologické prípady na gynekologickom príjme gynekologicko-pôrodníckej kliniky,“ informovala hovorkyňa Katarína Kapustová.
 

Oddelenie urgentného príjmu má čakáreň so samostatným vstupom pre rýchlu zdravotnú službu, ambulantnú časť a tri expektačné izby. Podľa hovorkyne „má stabilný tím kmeňových lekárov atestovaných z vnútorného lekárstva, ktorí rozhodujú o diferenciálne-diagnostickom postupe a privolávajú podľa potreby konziliárnych lekárov z iných pracovísk UNM, ktorí prichádzajú na OUP neodkladne“.

Pracovisko úzko spolupracuje s Rádiodiagnostickou klinikou, kde sú pacienti podľa závažnosti zdravotného stavu vyšetrovaní okamžite, alebo prednostne. Mesačne ošetria na oddelení urgentného príjmu 942, na úrazovom urgente 1 350, na gynekologickom 1 001 a na detskom urgente 1 009 pacientov.
 

„V roku 2016 sme v rámci urgentného príjmu ošetrili približne 51 600 pacientov, pričom priemerná lehota diagnostiky a liečby na oddelení urgentného príjmu je 2,5 až 3 hodiny“, dodala K. Kapustová. Na margo platieb dodala, že „platby od poisťovní nestačia na pokrytie nákladov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti týmto pacientom“.

Namiesto tímu konzíliá
 

Aj banskobystrická fakultná nemocnica má šiesty rok samostatné oddelenie urgentného príjmu. „Vďaka komplexnej rekonštrukcii priestorov sú urgentné ambulancie na jednom mieste a traumatologická, chirurgická a interná ambulancia majú počas pracovných dní stáleho lekára. Pacient sa po príchode na urgent ohlási na recepcii, ktorá plní funkciu koordinačného úseku. Kvalifikovaná sestra vykonáva registráciu, primárne triedenie a určovanie priorít ošetrení,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.
 

Pripustila, že nie je v silách nemocnice zabezpečiť kompletný tím špecialistov, pracujúcich na urgentnom príjme, a preto je potrebné niektoré špecializácie riešiť konziliárne. V praxi to znamená, že lekár slúžiaci na lôžkovom oddelení príde v službe poskytnúť zdravotnú starostlivosť na urgent.

Urgentný príjem poisťovne hradia ako špecializovanú ambulantnú starostlivosť, t. j. výkon zo zoznamu zdravotných výkonov – body za výkon prenásobené dohodnutou cenou za bod, pri expektačných lôžkach je dohodnutá cena za expektáciu.
 

Na oddelení je k dispozícii rádiodiagnostické pracovisko s RDG a CT. Pacientovi, u ktorého si stav vyžaduje dlhší diagnosticko-liečebný proces, sú k dispozícii expektačné lôžka. Počet ošetrených pacientov medziročne stúpa – v roku 2014 ošetrili 38 170 pacientov, predvlani 41 472 a vlani 42 898 pacientov.

Ako dodala hovorkyňa, „približne 40 percent pacientov malo dlhšie pretrvávajúce ťažkosti alebo zhoršené chronické ochorenie, s ktorými mohli vyhľadať všeobecného lekára v ordinačných hodinách, alebo LSPP“.
 

R. Maťašeje pripomenula chronický problém – nedostatočná edukácia ľudí o skutočnej náplni práce urgentného príjmu. „Uvedomujeme si, že je to jediné miesto, kde pacientovi dokáže pomôcť v jeho ťažkostiach multidisciplinárny tím a vyšetrenia, ktoré by musel absolvovať v priebehu niekoľkých dní, sú mu poskytnuté v rozsahu niekoľkých hodín, a teda môže dostať komplexnú a hlavne erudovanú odpoveď na jeho problém. Je prirodzené, že pacient má ambíciu urýchliť riešenie svojho problému.“

Odborníci však zväčša pochybujú, že by prípadné zavedenie poplatku 10 eur za „neoprávnenú“ návštevu urgentu odradilo takýchto pacientov.

Ako konštatoval aj B. Šťastný zo Spišskej Novej Vsi, „diskutuje sa o pláne ministerstva zvýšiť poplatok za návštevu urgentného príjmu pre pacientov, ktorí prichádzajú s menej závažnými problémami. Nie sme príliš naklonení tomu, aby lekári rozhodovali o tom, kto má zaplatiť a kto nie. Viedlo by to k nekonečnému dohadovaniu sa s pacientmi a ich príbuznými. Skôr by sme prijali riešenie, aby všetci platili paušálny poplatok za návštevu urgentného príjmu a ten by bol až následne odpustený pacientom, ktorí budú hospitalizovaní“.
 

R. Maťašeje zdôraznila, že „je potrebné si uvedomiť, že lekár môže byť odvolaný od ležiaceho pacienta potrebujúceho akútnu starostlivosť k pacientovi, u ktorého nejde o náhle zhoršenie zdravotného stavu. Predpokladáme, že pri zvýšení poplatku pacienti zodpovednejšie zvážia, ktorého lekára navštívia“.