Ako informoval britský spravodajský portál BBC, členovia tejto skupiny sa snažia presvedčiť vlády, že genetická modifikácia embryí v rannom štádiu tehotenstva by mohla mať nezastupiteľnú úlohu vo vede a výskume.
Oprava genofondu
Zástupcovia skupiny zdôrazňujú, že priviesť na svet geneticky modifikované dieťa by mohlo byť za určitých podmienok morálne prijateľné aj v budúcnosti.
Genetickú modifikáciu DNA ľudských embryí by mali zákonodarcovia dovoliť podľa nich aj preto, že súčasná veda dosiahla už takú úroveň, keď vieme napraviť defekty genofondu.
Odvolávajú sa tiež na známu metódu tzv. „genetického strihania“, keď sa poškodená časť kódu vyberie a závitnice DNA potom opäť spoja.
Už začiatkom roka tím vedcov z čínskej Sun Yat-sen univerzity ukázal, že poruchy v DNA, ktoré viedli k poruche krvného obehu mohli byť opravené v skorom štádiu tehotenstva.
V budúcnosti by mohol tento objav viesť k tomu, že deti, ktoré by sa inak narodili s cystickou fibrózou alebo génmi, zvyšujúcimi riziko rakoviny, sa narodia zdravé.
Skupina Hinxton varuje, že súčasné obmedzenia bránia ďalším pokrokom vo vede a genetike. Členovia skupiny chcú dať génovej terapii dobré meno.
Podľa nich genetickým zásahom ešte pred narodením vyladíme genetický kód embrya bez vedľajších účinkov. Prvé menšie úspechy dosiahli pri pacientoch s HIV, vložili im imunitu proti vírusu.
Odporcovia zásahov do genetického kódu ešte nenarodeného dieťaťa argumentujú, že genóm človeka stále nie je dostatočne preskúmaný a preto nedokážu s istotou povedať, ako by takýto zásah embryo zasiahol. Vyzdvihli pri tom neúspechy vedcov pri pokusoch o klonovanie zvierat.
Celospoločenská diskusia
Členovia Hinxton sú však presvedčení, že dnes už genetici vedia, čo robia a čo by chceli dosiahnuť, potrebujú na to však splnomocnenie zákonom. Americký Národný inštitút zdravia (NIZ) ale pritom odmieta financovať akékoľvek génové úpravy embryí.
Koncept zmeny ľudskej DNA je podľa NIZ diskutovaný už niekoľko rokov, avšak nemal by byť podľa neho nikdy prekročený.
Skupina si uvedomuje, že kým bude technológia genetickej modifikácie embryí plne zaradená do klinickej praxe bude potrebná ešte dlhá diskusia s verejnosťou i zákonodarcami.
Medzinárodné konzorcium Hinxton spája vedcov, bioetikov i politických expertov z celého sveta.
Pomenované je podľa malej obce v oblasti Cambridgeshire vo Veľkej Británii, kde sa konalo prvé stretnutie členov s cieľom skúmať etické a politické výzvy nadnárodnej vedeckej spolupráce, zameranej na zmenu vnútroštátnych právnych noriem, obmedzujúcich výskum embryí a kmeňových buniek.
Geneticky modifikované deti od troch rodičov dostali zelenú v britskom parlamente vo februári. Británia zákon bráni, chce ním umožniť mať deti aj neplodným párom.
Vznikne tak dieťa, ktoré má geneticky troch rodičov.
Oprava genofondu
Zástupcovia skupiny zdôrazňujú, že priviesť na svet geneticky modifikované dieťa by mohlo byť za určitých podmienok morálne prijateľné aj v budúcnosti.
Genetickú modifikáciu DNA ľudských embryí by mali zákonodarcovia dovoliť podľa nich aj preto, že súčasná veda dosiahla už takú úroveň, keď vieme napraviť defekty genofondu.
Odvolávajú sa tiež na známu metódu tzv. „genetického strihania“, keď sa poškodená časť kódu vyberie a závitnice DNA potom opäť spoja.
Už začiatkom roka tím vedcov z čínskej Sun Yat-sen univerzity ukázal, že poruchy v DNA, ktoré viedli k poruche krvného obehu mohli byť opravené v skorom štádiu tehotenstva.
V budúcnosti by mohol tento objav viesť k tomu, že deti, ktoré by sa inak narodili s cystickou fibrózou alebo génmi, zvyšujúcimi riziko rakoviny, sa narodia zdravé.
Skupina Hinxton varuje, že súčasné obmedzenia bránia ďalším pokrokom vo vede a genetike. Členovia skupiny chcú dať génovej terapii dobré meno.
Podľa nich genetickým zásahom ešte pred narodením vyladíme genetický kód embrya bez vedľajších účinkov. Prvé menšie úspechy dosiahli pri pacientoch s HIV, vložili im imunitu proti vírusu.
Odporcovia zásahov do genetického kódu ešte nenarodeného dieťaťa argumentujú, že genóm človeka stále nie je dostatočne preskúmaný a preto nedokážu s istotou povedať, ako by takýto zásah embryo zasiahol. Vyzdvihli pri tom neúspechy vedcov pri pokusoch o klonovanie zvierat.
Celospoločenská diskusia
Členovia Hinxton sú však presvedčení, že dnes už genetici vedia, čo robia a čo by chceli dosiahnuť, potrebujú na to však splnomocnenie zákonom. Americký Národný inštitút zdravia (NIZ) ale pritom odmieta financovať akékoľvek génové úpravy embryí.
Koncept zmeny ľudskej DNA je podľa NIZ diskutovaný už niekoľko rokov, avšak nemal by byť podľa neho nikdy prekročený.
Skupina si uvedomuje, že kým bude technológia genetickej modifikácie embryí plne zaradená do klinickej praxe bude potrebná ešte dlhá diskusia s verejnosťou i zákonodarcami.
Medzinárodné konzorcium Hinxton spája vedcov, bioetikov i politických expertov z celého sveta.
Pomenované je podľa malej obce v oblasti Cambridgeshire vo Veľkej Británii, kde sa konalo prvé stretnutie členov s cieľom skúmať etické a politické výzvy nadnárodnej vedeckej spolupráce, zameranej na zmenu vnútroštátnych právnych noriem, obmedzujúcich výskum embryí a kmeňových buniek.
Geneticky modifikované deti od troch rodičov dostali zelenú v britskom parlamente vo februári. Británia zákon bráni, chce ním umožniť mať deti aj neplodným párom.
Vznikne tak dieťa, ktoré má geneticky troch rodičov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN