Také sú závery prieskumu, ktorý v uplynulých mesiacoch realizovala Medzinárodná federácia pre spina bifida a hydrocefalus (IF SBH), v spolupráci s Európskym fórom pacientov (EPF) a Európskym fórom pre osoby so zdravotným postihnutím (EDF).
Ako dnes odznelo na konferencii, ktorú v Bruseli spoluorganizovala europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA), aj napriek platnosti smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z roku 2011, až 77 % opýtaných respondentov v dotazníku odpovedalo, že o spomínanej smernici doposiaľ nepočuli, a preto zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte nevyužili.
Smernica o cezhraničnej starostlivosti
"Podľa smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti z roku 2011 v jednotlivých členských štátoch má každý pacient právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti kdekoľvek v Európskej únii,” hovorí Jana Moravcová z IF SBH.
Zdravotná starostlivosť v zahraničí je pacientmi vo všeobecnosti vyhľadávaná z viacerých dôvodov. Najčastejším je vyššia kvalita starostlivosti, jej nedostupnosť v domovskom štáte, menej časté je odporúčanie lekára.
Pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo chronickým či zriedkavým ochorením je prístup k odbornej zdravotnej starostlivosti obzvlášť dôležitý a v porovnaní s pacientmi bez postihnutia si ich vyšetrenie zvyčajne vyžaduje spoluprácu špecialistov na viacerých úrovniach.
"Hoci sa odbornosť a dostupnosť potrebnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku zlepšuje, vyhľadanie lekára v zahraničí je častokrát pre týchto ľudí jedinou možnosťou", konštatuje europoslankyňa Jana Žitňanská.
Plné využívanie cezhraničnej starostlivosti má podľa účastníkov konferencie v sebe aj prvok prevencie, spoluprácou lekárov sa môže stanoviť lepšia diagnostika, dá sa predísť operáciám a dlhodobým rehabilitáciám.
Ako však vyplýva z prieskumu, vo viacerých krajinách EÚ dlhodobo absentuje koordinovaný tím odborníkov a multidisciplinárna starostlivosť, napríklad aj u ochoreniach spina bifida a hydrocefalus.
Aj preto sa konferencia zamerala na zvyšovanie povedomia o právach najmä u ľudí so zdravotným postihnutím a chronickými ochoreniami.
Pri zabezpečovaní cezhraničnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu národné kontaktné miesta, no až 86% respondentov prieskumu odpovedalo, že o ich existencii nevie. Na Slovensku je kontaktným miestom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Problémy s poisťovňou
Okrem nedostatku informácií je veľkým problémom aj odmietanie uhrádzania tzv. súvisiacich nákladov poisťovňami. Zhodli sa na tom účastníci konferencie, ktorí patria do skupiny osôb so zdravotným postihnutím a majú s administratívou záťažou osobnú skúsenosť.
Zvýšené náklady môžu vznikať ľuďom so zdravotným postihnutím v dôsledku ich zdravotného stavu. Neuhradenie bezbariérovej izby, výdavkov na osobného asistenta, či vyšších cestovných nákladov, je pritom v rozpore nielen so smernicou, ale aj s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému sa spolu s ďalšími krajinami EÚ zaviazalo aj Slovensko.
Aj preto jedným z hlavných záverov konferencie bola výzva na Európsku komisiu a členským štátom, zabezpečiť nielen lepšiu informovanosť o možnosti využívať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ale aby bola preplácaná tak, ako to stanovuje smernica.
Ako dnes odznelo na konferencii, ktorú v Bruseli spoluorganizovala europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA), aj napriek platnosti smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z roku 2011, až 77 % opýtaných respondentov v dotazníku odpovedalo, že o spomínanej smernici doposiaľ nepočuli, a preto zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte nevyužili.
Smernica o cezhraničnej starostlivosti
"Podľa smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti z roku 2011 v jednotlivých členských štátoch má každý pacient právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti kdekoľvek v Európskej únii,” hovorí Jana Moravcová z IF SBH.
Zdravotná starostlivosť v zahraničí je pacientmi vo všeobecnosti vyhľadávaná z viacerých dôvodov. Najčastejším je vyššia kvalita starostlivosti, jej nedostupnosť v domovskom štáte, menej časté je odporúčanie lekára.
Pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo chronickým či zriedkavým ochorením je prístup k odbornej zdravotnej starostlivosti obzvlášť dôležitý a v porovnaní s pacientmi bez postihnutia si ich vyšetrenie zvyčajne vyžaduje spoluprácu špecialistov na viacerých úrovniach.
"Hoci sa odbornosť a dostupnosť potrebnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku zlepšuje, vyhľadanie lekára v zahraničí je častokrát pre týchto ľudí jedinou možnosťou", konštatuje europoslankyňa Jana Žitňanská.
Plné využívanie cezhraničnej starostlivosti má podľa účastníkov konferencie v sebe aj prvok prevencie, spoluprácou lekárov sa môže stanoviť lepšia diagnostika, dá sa predísť operáciám a dlhodobým rehabilitáciám.
Ako však vyplýva z prieskumu, vo viacerých krajinách EÚ dlhodobo absentuje koordinovaný tím odborníkov a multidisciplinárna starostlivosť, napríklad aj u ochoreniach spina bifida a hydrocefalus.
Aj preto sa konferencia zamerala na zvyšovanie povedomia o právach najmä u ľudí so zdravotným postihnutím a chronickými ochoreniami.
Pri zabezpečovaní cezhraničnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu národné kontaktné miesta, no až 86% respondentov prieskumu odpovedalo, že o ich existencii nevie. Na Slovensku je kontaktným miestom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Problémy s poisťovňou
Okrem nedostatku informácií je veľkým problémom aj odmietanie uhrádzania tzv. súvisiacich nákladov poisťovňami. Zhodli sa na tom účastníci konferencie, ktorí patria do skupiny osôb so zdravotným postihnutím a majú s administratívou záťažou osobnú skúsenosť.
Zvýšené náklady môžu vznikať ľuďom so zdravotným postihnutím v dôsledku ich zdravotného stavu. Neuhradenie bezbariérovej izby, výdavkov na osobného asistenta, či vyšších cestovných nákladov, je pritom v rozpore nielen so smernicou, ale aj s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému sa spolu s ďalšími krajinami EÚ zaviazalo aj Slovensko.
Aj preto jedným z hlavných záverov konferencie bola výzva na Európsku komisiu a členským štátom, zabezpečiť nielen lepšiu informovanosť o možnosti využívať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ale aby bola preplácaná tak, ako to stanovuje smernica.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR