Problémy s nedostatkom mladých kolegov nemajú len všeobecní, ale aj zubní lekári. Ako upozornila Slovenská komora zubných lekárov, takmer polovica registrovaných má viac ako 50 rokov.
Dnes je v komore registrovaných 3 500 zubných lekárov. Najstarší má 87 rokov a výnimkou nie sú vyše sedemdesiatroční lekári. „Myslím, že aj oni by si zaslúžili odpočinok a bolo by ideálnejšie, keby prax niekto po nich prebral,“ uviedol prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) MUDr. Igor Moravčík.
Viac ako 60 rokov má takmer 1 200 zubných lekárov. Dôvodov, prečo stále ostávajú v ambulanciách je viacero. Prekážkou odchodu sú aj nízke dôchodky. „Mnohí zubní lekári roky investovali do svojej ambulancie a teraz, keď by mali začať konečne zarábať, ju nechcú opustiť,“ uviedol MUDr. Jozef Hudec, viceprezident SKZL.
Mnohí zubní lekári sú v ambulanciách nútení ostávať aj preto, že ich nemajú komu odovzdať.
Tretina odchádza
Aj keď absolventov zubného lekárstva nie je málo a počet mladých zubných lekárov vo veku 24 až 30 rokov sa vyrovnáva počtu ich starších kolegov šesťdesiatnikov, nie všetci ostávajú doma.
Podľa slov komory až tretina študentov po škole odchádza do zahraničia. Nejde pritom len o slovenských študentov, ale aj o zahraničných absolventov, ktorí sa vracajú domov. Tých fakulta prijíma najmä preto, aby získali dodatočné finančné prostriedky. Výučba jedného zubného lekára totiž stojí zhruba 50 000 eur.
Komora vidí riešenie vo výchove ich „vlastnej“ generácie. „Do škôl by sa mali prijímať vo väčšom počte zubní lekári, ktorí perspektívne zostanú na Slovensku,“ uviedol I. Moravčík.
Riešením môže byť príchod lekárov z cudziny, podmienkou sú však rovnaké vedomosti. Každý lekár z krajiny mimo EÚ totiž musí prejsť rozdielovými skúškami, až po ich absolvovaní je oprávnený pôsobiť na Slovensku, a neskôr aj v celej EÚ.
Prvé doplňujúce skúšky na Lekárskej fakulte SZU, pri ktorých bola aj skúška zo slovenského jazyka, boli 12. decembra 2016, na ktorých sa zúčastnilo 15 zubných lekárov a 25 všeobecných lekárov z Ukrajiny.
Ako priznal prezident komory, nikto skúšky neurobil, všetkých zastavil už prvý test zo slovenského jazyka, takže sa už nedostali k teoretickej ani praktickej časti rozdielových skúšok. Dovtedy stačilo záujemcovi doniesť len potvrdenie o jazykových znalostiach.
Aj napriek tomu najviac zahraničných zubných lekárov pôsobiacich na Slovensku je práve z Ukrajiny, takmer 50, nasledujú lekári z Česka, ktorých je 24, ďalej deväť zubných lekárov z Maďarska, po šesť z Grécka, Nemecka a Ruska.
V Česku, kde je rovnako kritická situácia s nedostatkom zubných lekárov a vysokým počtom zubárov starších ako 60 rokov, pracuje najviac Ukrajincov (333). Až po nich nasledujú slovenskí (208) a ruskí zubní lekári z Ruska.
Dnes je v komore registrovaných 3 500 zubných lekárov. Najstarší má 87 rokov a výnimkou nie sú vyše sedemdesiatroční lekári. „Myslím, že aj oni by si zaslúžili odpočinok a bolo by ideálnejšie, keby prax niekto po nich prebral,“ uviedol prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) MUDr. Igor Moravčík.
Viac ako 60 rokov má takmer 1 200 zubných lekárov. Dôvodov, prečo stále ostávajú v ambulanciách je viacero. Prekážkou odchodu sú aj nízke dôchodky. „Mnohí zubní lekári roky investovali do svojej ambulancie a teraz, keď by mali začať konečne zarábať, ju nechcú opustiť,“ uviedol MUDr. Jozef Hudec, viceprezident SKZL.
Mnohí zubní lekári sú v ambulanciách nútení ostávať aj preto, že ich nemajú komu odovzdať.
Tretina odchádza
Aj keď absolventov zubného lekárstva nie je málo a počet mladých zubných lekárov vo veku 24 až 30 rokov sa vyrovnáva počtu ich starších kolegov šesťdesiatnikov, nie všetci ostávajú doma.
Podľa slov komory až tretina študentov po škole odchádza do zahraničia. Nejde pritom len o slovenských študentov, ale aj o zahraničných absolventov, ktorí sa vracajú domov. Tých fakulta prijíma najmä preto, aby získali dodatočné finančné prostriedky. Výučba jedného zubného lekára totiž stojí zhruba 50 000 eur.
Komora vidí riešenie vo výchove ich „vlastnej“ generácie. „Do škôl by sa mali prijímať vo väčšom počte zubní lekári, ktorí perspektívne zostanú na Slovensku,“ uviedol I. Moravčík.
Riešením môže byť príchod lekárov z cudziny, podmienkou sú však rovnaké vedomosti. Každý lekár z krajiny mimo EÚ totiž musí prejsť rozdielovými skúškami, až po ich absolvovaní je oprávnený pôsobiť na Slovensku, a neskôr aj v celej EÚ.
Prvé doplňujúce skúšky na Lekárskej fakulte SZU, pri ktorých bola aj skúška zo slovenského jazyka, boli 12. decembra 2016, na ktorých sa zúčastnilo 15 zubných lekárov a 25 všeobecných lekárov z Ukrajiny.
Ako priznal prezident komory, nikto skúšky neurobil, všetkých zastavil už prvý test zo slovenského jazyka, takže sa už nedostali k teoretickej ani praktickej časti rozdielových skúšok. Dovtedy stačilo záujemcovi doniesť len potvrdenie o jazykových znalostiach.
Aj napriek tomu najviac zahraničných zubných lekárov pôsobiacich na Slovensku je práve z Ukrajiny, takmer 50, nasledujú lekári z Česka, ktorých je 24, ďalej deväť zubných lekárov z Maďarska, po šesť z Grécka, Nemecka a Ruska.
V Česku, kde je rovnako kritická situácia s nedostatkom zubných lekárov a vysokým počtom zubárov starších ako 60 rokov, pracuje najviac Ukrajincov (333). Až po nich nasledujú slovenskí (208) a ruskí zubní lekári z Ruska.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
ZdN
Foto:
archív
ZdN