Cytomegalovírus (CMV) je vírus patriaci do skupiny herpes vírusov. U každej tretej ženy postihnutej týmto vírusom počas tehotenstva sa infekcia prenesie aj na plod a môže spôsobiť jeho úmrtie, vývojové chyby či ťažké celoživotné postihnutia.
„Zhruba 10 percent infikovaných detí má príznaky infekcie už pri narodení. Môžu mať nízku pôrodnú hmotnosť, mikrocefáliu, zväčšenú pečeň a slezinu. Už od prvého dňa života sa môže objaviť žlté sfarbenie kože s drobným krvácaniami na koži aj na slizniciach, v krvnom obraze nízky počet krvných doštičiek. Neskôr sa vyskytuje postihnutie štruktúr oka a porucha sluchu.
Z týchto detí len asi 10 percent prežíva bez postihnutia intelektu alebo poruchy sluchu,“ uviedla neonatologička MUDr. Luďka Wlachovská z novorodeneckej kliniky intenzívnej medicíny DFNsP Bratislava. Vyšetrenie na CMV sa pritom u nás nerobí celoplošne, ako napríklad na HIV či toxoplazmózu. „Malo by sa však vždy robiť u tých tehotných žien, u ktorých je podozrenie na infekciu,“ uviedol gynekológ MUDr. Ľudovít Janek, PhD. z Bratislavy.
Malý bojovník
Skúsenosť s týmto zákerným vírusom má aj Adriana. „Naša dlhoročná túžba po dieťatku sa nám splnila práve v čase, keď sme už pomaly prestali dúfať. Veľmi sme sa tešili, keď nám v 20. týždni tehotenstva lekár oznámil, že čakáme chlapčeka, avšak hneď nás aj informoval, že pravdepodobne sa nedožije pôrodu,“ rozpráva svoj príbeh mladá žena. Keďže prognózy viacerých lekárov boli odlišné, prestali časom myslieť na to najhoršie a optimisticky dúfali v zázrak, že sa im nakoniec narodí zdravý synček.
„Takmer sa nám tento sen splnil. Pri ultrazvuku v 32. týždni lekári zistili, že máme normálne vyvíjajúce sa dieťatko bez príznakov akéhokoľvek problému, až na jeho výraznejšie zaostávanie v hmotnosti. Dúfali sme, že to všetko pekne doženie a že nejde o vážny stav,“ rozpráva Adriana. Leo sa narodil v 37. týždni tehotenstva s hmotnosťou 1 850g. Po troch dňoch bol z dôvodu vysokých hodnôt konjugovaného bilirubínu prevezený na špecializované oddelenie patologických novorodencov, kde sa rodičia po týždni diagnostikovania a množstve vyšetrení dozvedeli diagnózu – kongenitálna CMV infekcia s trvalými následkami ako poškodenie mozgu, pečene, hluchota a zrakové postihnutie.
„Nevedeli sme, čo to znamená, ani čo nás čaká. Leo strávil v nemocnici dlhé tri mesiace pod agresívnou liečbou, prešiel transfúziami krvi a množstvom vyšetrení. Netušili sme, že je to až taká vážna diagnóza, pri ktorej sa prognózy len veľmi ťažko vyslovujú. Množstvo otázok nemáme doposiaľ zodpovedaných. Jediné, čo už vieme, je fakt, že CMV vírus je možné otestovať počas tehotenstva jednoduchým odberom krvi a v prípade nepriaznivých hodnôt je možné situáciu riešiť liečbou. Vieme aj to, že kongenitálny CMV vírus môže spôsobiť minimálne až ťažké trvalé následky, ktoré sa môžu skončiť aj úmrtím počas tehotenstva, v krátkom čase po pôrode alebo v detskom veku,“ hovorí Adriana a dodáva: „A tiež vieme, že náš Leo je napriek všetkému silný bojovník a dnes sa tešíme z akéhokoľvek pokroku, ktorý dosiahne. Leo má za sebou dlhý pobyt v nemocnici, dlhodobú liečbu spojenú s vážnymi nežiaducimi účinkami a aj napriek nepriaznivým prognózam začal v dvoch rokoch štvornožkovať, vnímať lepšie okolie a zaujímať sa o niektoré hračky, predmety. Dnes už má 3 roky, postavil sa na nohy, chodí a stojí s pomocou a nedávno absolvoval kochleárnu implantáciu s nádejoou na počutie. Je to úplne iný život, ako sme si predstavovali, ale stojí nám to za každý Leov úsmev, pohľad, pokrok, ktorý dosiahne,“ dodala mladá žena.
„Zhruba 10 percent infikovaných detí má príznaky infekcie už pri narodení. Môžu mať nízku pôrodnú hmotnosť, mikrocefáliu, zväčšenú pečeň a slezinu. Už od prvého dňa života sa môže objaviť žlté sfarbenie kože s drobným krvácaniami na koži aj na slizniciach, v krvnom obraze nízky počet krvných doštičiek. Neskôr sa vyskytuje postihnutie štruktúr oka a porucha sluchu.
Z týchto detí len asi 10 percent prežíva bez postihnutia intelektu alebo poruchy sluchu,“ uviedla neonatologička MUDr. Luďka Wlachovská z novorodeneckej kliniky intenzívnej medicíny DFNsP Bratislava. Vyšetrenie na CMV sa pritom u nás nerobí celoplošne, ako napríklad na HIV či toxoplazmózu. „Malo by sa však vždy robiť u tých tehotných žien, u ktorých je podozrenie na infekciu,“ uviedol gynekológ MUDr. Ľudovít Janek, PhD. z Bratislavy.
Malý bojovník
Skúsenosť s týmto zákerným vírusom má aj Adriana. „Naša dlhoročná túžba po dieťatku sa nám splnila práve v čase, keď sme už pomaly prestali dúfať. Veľmi sme sa tešili, keď nám v 20. týždni tehotenstva lekár oznámil, že čakáme chlapčeka, avšak hneď nás aj informoval, že pravdepodobne sa nedožije pôrodu,“ rozpráva svoj príbeh mladá žena. Keďže prognózy viacerých lekárov boli odlišné, prestali časom myslieť na to najhoršie a optimisticky dúfali v zázrak, že sa im nakoniec narodí zdravý synček.
„Takmer sa nám tento sen splnil. Pri ultrazvuku v 32. týždni lekári zistili, že máme normálne vyvíjajúce sa dieťatko bez príznakov akéhokoľvek problému, až na jeho výraznejšie zaostávanie v hmotnosti. Dúfali sme, že to všetko pekne doženie a že nejde o vážny stav,“ rozpráva Adriana. Leo sa narodil v 37. týždni tehotenstva s hmotnosťou 1 850g. Po troch dňoch bol z dôvodu vysokých hodnôt konjugovaného bilirubínu prevezený na špecializované oddelenie patologických novorodencov, kde sa rodičia po týždni diagnostikovania a množstve vyšetrení dozvedeli diagnózu – kongenitálna CMV infekcia s trvalými následkami ako poškodenie mozgu, pečene, hluchota a zrakové postihnutie.
„Nevedeli sme, čo to znamená, ani čo nás čaká. Leo strávil v nemocnici dlhé tri mesiace pod agresívnou liečbou, prešiel transfúziami krvi a množstvom vyšetrení. Netušili sme, že je to až taká vážna diagnóza, pri ktorej sa prognózy len veľmi ťažko vyslovujú. Množstvo otázok nemáme doposiaľ zodpovedaných. Jediné, čo už vieme, je fakt, že CMV vírus je možné otestovať počas tehotenstva jednoduchým odberom krvi a v prípade nepriaznivých hodnôt je možné situáciu riešiť liečbou. Vieme aj to, že kongenitálny CMV vírus môže spôsobiť minimálne až ťažké trvalé následky, ktoré sa môžu skončiť aj úmrtím počas tehotenstva, v krátkom čase po pôrode alebo v detskom veku,“ hovorí Adriana a dodáva: „A tiež vieme, že náš Leo je napriek všetkému silný bojovník a dnes sa tešíme z akéhokoľvek pokroku, ktorý dosiahne. Leo má za sebou dlhý pobyt v nemocnici, dlhodobú liečbu spojenú s vážnymi nežiaducimi účinkami a aj napriek nepriaznivým prognózam začal v dvoch rokoch štvornožkovať, vnímať lepšie okolie a zaujímať sa o niektoré hračky, predmety. Dnes už má 3 roky, postavil sa na nohy, chodí a stojí s pomocou a nedávno absolvoval kochleárnu implantáciu s nádejoou na počutie. Je to úplne iný život, ako sme si predstavovali, ale stojí nám to za každý Leov úsmev, pohľad, pokrok, ktorý dosiahne,“ dodala mladá žena.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
kl
Foto:
ilustračné foto, archív

Katarína Lovasová