My lekári pracujeme viac-menej stále, žijeme dňom i nocou s pacientmi. Je veľmi ťažké túto prácu prerušiť, či je pracovný deň, víkend, sviatky. Vianoce sú azda jediné obdobie, keď sa aspoň snažíme prestať myslieť na prácu a pripomínať si, čo pekné a príjemné nás stretlo počas odchádzajúceho roka.
Na čo si ako lekár rád spomínam, čo mňa najviac potešilo v práci ambulantného všeobecného lekára pre dospelých? Mám s pacientmi viac príjemných spomienok, ale určite nezabudnem na jedného z Nórska. Vlani v lete do ambulancie prišiel pacient z rodiny, kde som poznal manželku a dcéry ako pacientky a sem-tam sa „mihol“ manžel, o ktorom som vedel len to, že pracuje v severskej krajine v mäsokombináte. Zastavil sa u mňa s bolesťami hlavy. Začali sme pátrať. Čo by sme to boli za doktorov, keby sme niečo nenašli...
Na vybavenie zdravotných problémov, ktoré sme diagnostikovali, ako hypertenzia, dyslipidémia i hernia inguinalis, čo som považoval za dôležité akútne riešiť, sa však začali prázdniny a dovolenky. Museli sme všetko naplánovať tak, aby sme stihli operáciu i rekonvalescenciu, samozrejme aj nastavenie pacienta na adekvátnu liečbu hypertenzie. Dohodnúť termín operácie a zosúladiť predoperačné vyšetrenie nebolo jednoduché, keďže nám kolidovali termíny a museli sme sa poriadne obracať.
Našťastie, všetko sme stihli. Viac-menej sme boli úspešní. Jediné, čo robí problém, je načasovať všetko tak, aby som v trojmesačných intervaloch napísal liečbu pacientovi, ktorý pracuje v Nórsku.
Bral som to ako samozrejmú starostlivosť o pacienta, ktorú zažívame v ambulanciách denne, až do obdobia, keď som vlani pred Vianocami dostal poštou obálku. Dostávam ich veľa, väčšinou sú to účty, ale jedna bola zaujímavá, zo zahraničia, nedalo sa ani vyčítať, odkiaľ. Adresa písaná rukou, kostrbaté písmo, takže sa nedalo identifikovať odosielateľa.
Po otvorení som bol milo prekvapený. Mnohí z nás to občas zažijú, keď si znenazdajky uvedomíme, čo pre pacientov robíme a berieme to ako rutinu, ale vianočný pozdrav písaný rukou od človeka, ktorý ťažko fyzicky pracuje ďaleko na severe Európy a spomenie si, čo ste pre neho spravili, ktorý si dokáže nájsť adresu a napísať vianočný pozdrav, určite zahreje pri srdci. Pre niekoho možno banalita, no pre mňa to bolo najvyššie morálne ocenenie mojej práce.
Naše spoločenské postavenie je v súčasnosti veľmi nízke a často sme zúfalí, bezradní, vyčerpaní a vyhorení z práce, ktorú robíme. Budem rád, ak aj my sami pochopíme, že pre pacientov robíme maximum, nosíme ich bolesť a strasti na svojich pleciach, nosíme si ich domov, žijeme s nimi. Poteší ma, ak takýto pozdrav pred Vianocami dostane každý lekár aspoň od jedného pacienta, človeka, ktorý si je vedomý, akú prácu vykonávame a čo do nej vkladáme. Každé takéto ocenenie je veľkou vzpruhou pokračovať a prekonať naše problémy, pracovať v prospech pacientov.
Želám všetkým lekárom a zdravotníkom pokojné vianočné sviatky a v roku 2017 naplnenie nádeje, že ambulantný sektor bude primárny pilier v poskytovaní dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti s adekvátnym finančným a spoločenským ohodnotením.
MUDr. Marián Šóth, Nitra
Na čo si ako lekár rád spomínam, čo mňa najviac potešilo v práci ambulantného všeobecného lekára pre dospelých? Mám s pacientmi viac príjemných spomienok, ale určite nezabudnem na jedného z Nórska. Vlani v lete do ambulancie prišiel pacient z rodiny, kde som poznal manželku a dcéry ako pacientky a sem-tam sa „mihol“ manžel, o ktorom som vedel len to, že pracuje v severskej krajine v mäsokombináte. Zastavil sa u mňa s bolesťami hlavy. Začali sme pátrať. Čo by sme to boli za doktorov, keby sme niečo nenašli...
Na vybavenie zdravotných problémov, ktoré sme diagnostikovali, ako hypertenzia, dyslipidémia i hernia inguinalis, čo som považoval za dôležité akútne riešiť, sa však začali prázdniny a dovolenky. Museli sme všetko naplánovať tak, aby sme stihli operáciu i rekonvalescenciu, samozrejme aj nastavenie pacienta na adekvátnu liečbu hypertenzie. Dohodnúť termín operácie a zosúladiť predoperačné vyšetrenie nebolo jednoduché, keďže nám kolidovali termíny a museli sme sa poriadne obracať.
Našťastie, všetko sme stihli. Viac-menej sme boli úspešní. Jediné, čo robí problém, je načasovať všetko tak, aby som v trojmesačných intervaloch napísal liečbu pacientovi, ktorý pracuje v Nórsku.
Bral som to ako samozrejmú starostlivosť o pacienta, ktorú zažívame v ambulanciách denne, až do obdobia, keď som vlani pred Vianocami dostal poštou obálku. Dostávam ich veľa, väčšinou sú to účty, ale jedna bola zaujímavá, zo zahraničia, nedalo sa ani vyčítať, odkiaľ. Adresa písaná rukou, kostrbaté písmo, takže sa nedalo identifikovať odosielateľa.
Po otvorení som bol milo prekvapený. Mnohí z nás to občas zažijú, keď si znenazdajky uvedomíme, čo pre pacientov robíme a berieme to ako rutinu, ale vianočný pozdrav písaný rukou od človeka, ktorý ťažko fyzicky pracuje ďaleko na severe Európy a spomenie si, čo ste pre neho spravili, ktorý si dokáže nájsť adresu a napísať vianočný pozdrav, určite zahreje pri srdci. Pre niekoho možno banalita, no pre mňa to bolo najvyššie morálne ocenenie mojej práce.
Naše spoločenské postavenie je v súčasnosti veľmi nízke a často sme zúfalí, bezradní, vyčerpaní a vyhorení z práce, ktorú robíme. Budem rád, ak aj my sami pochopíme, že pre pacientov robíme maximum, nosíme ich bolesť a strasti na svojich pleciach, nosíme si ich domov, žijeme s nimi. Poteší ma, ak takýto pozdrav pred Vianocami dostane každý lekár aspoň od jedného pacienta, človeka, ktorý si je vedomý, akú prácu vykonávame a čo do nej vkladáme. Každé takéto ocenenie je veľkou vzpruhou pokračovať a prekonať naše problémy, pracovať v prospech pacientov.
Želám všetkým lekárom a zdravotníkom pokojné vianočné sviatky a v roku 2017 naplnenie nádeje, že ambulantný sektor bude primárny pilier v poskytovaní dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti s adekvátnym finančným a spoločenským ohodnotením.
MUDr. Marián Šóth, Nitra
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
ZdN
Foto:
archív
ZdN