Dá sa jesť na slano i na sladko, na raňajky i večeru a hodí sa aj k obedu. Chlieb je základom ľudskej stravy už tisícky rokov. Jednoduchú potravinu, vytvorenú len z droždia, múky a vody, obľubujú miliardy ľudí na všetkých kontinentoch sveta. Napriek tomu jeho spotreba neustále klesá.
Pred storočiami by si niekdajší Slováci nevedeli deň bez kúska chleba ani predstaviť. Často bol práve chlieb to jediné, čo na zahnanie hladu mali poruke – dodal im potrebnú energiu, zaplnil žalúdok, doplnil vitamíny i vlákninu a navyše im aj chutil.
Tak je to s chlebom dosiaľ, hoci jeho popularita u nás postupne klesá. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi zjedol každý z nás za jeden rok asi 50 kilogramov chleba a okrem toho ešte asi 45 kilogramov pšeničného pečiva, v súčasnosti sa takéto pekárenské výrobky do našich žalúdkov dostávajú v čoraz menšom množstve.
Vlani priemerný Slovák zjedol len 35 kilogramov chleba, ktoré doplnilo len 30 kilogramov pšeničného pečiva. Na jednej strane je pravdou, že s pekárenskými výrobkami sa v dnešnej dobe plytvá oveľa menej ako v minulosti, na druhej strane je realitou aj samotný pokles ich spotreby u nás.
Čo je príčinou?
Za zmenami stravovacích preferencií Slovákov môžu podľa odborníkov jednak snahy stravovať sa racionálne a zdravo, ale aj rôzne mýty a nepravdy, ktoré sa k pečivu v uplynulých rokoch viažu. Azda každý z nás sa už stretol s tvrdením, že chlieb je príčinou nafukovania, obsahuje priveľa soli, je dôvodom neustáleho priberania a vo všeobecnosti škodí zdraviu.
Mnohí odborníci nad týmito tvrdeniami len krútia hlavami. „S tvrdením, že chlieb je škodlivý pre náš organizmus, možno súhlasiť len do tej miery, ak má niekto diagnostikovanú niektorú z chorôb, ktorú môže spôsobovať konzumácia chleba. Samozrejme, týka sa to najmä celiatikov, prípadne tých, ktorí sú na lepok alergickí alebo intolerantní,“ uvádza riaditeľka výskumného centra AgroBioTechu SPU v Nitre doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc., docentka na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Pre ostatných ľudí je podľa nej chlieb prirodzenou potravinou, ktorá im pri dlhodobom obmedzovaní dokonca môže v strave chýbať.
V čom je prospešný?
Múka, voda a droždie tvoria základ každého chleba – nech už k tomu napokon pridáte akékoľvek semienka, vločky či koreniny. Základný recept na chlieb je však stáročia rovnaký a aj rovnako jednoduchý. Čo je teda na chlebe také prospešné?
„Určite je veľkým prínosom, že obsahuje sacharidy (škrob), ktoré sú pre človeka vhodným zdrojom energie, uvoľňovanej pomaly a postupne. Okrem energetickej hodnoty obsahuje aj ďalšie zložky, ktoré možno považovať za dôležité. Či už je to vláknina, vitamíny, predovšetkým zo skupiny B, prípadne ďalšie biologicky aktívne látky,“ uvádza odborníčka, podľa ktorej je v chlebe v súčasnosti aj primerané a zo zdravotného hľadiska i prijateľné množstvo soli.
V prípade, že človek chlieb nekonzumuje, môžu mu niektoré látky v strave dokonca chýbať. „Či už sú to vitamíny skupiny B alebo zložky vlákniny, napríklad betaglukány, prípadne pentózany, všetky tieto zložky sú pre náš život dôležité,“ uvádza doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc., podľa ktorej sa však k vylúčeniu chleba zo stravy viaže ďalší problém. „Ak človek chce zo svojej stravy vylúčiť chlieb, musí ho nahradiť niečím iným. Otázka znie, čím ho nahradí – či to, čím tento chlieb nahradí, v konečnom dôsledku nespôsobí ešte väčšie problémy pre jeho organizmus,“ varuje odborníčka.
Koľko a aký?
Hovorí sa, že aj dobrého veľa škodí, a tak je to i s pečivom. Preto by sme sa ani chlebom nemali práve prepchávať. Podľa odborníkov sú optimálnym množstvom 3 krajce chleba denne.
„V podstate by sme z celkovej energetickej hodnoty za deň mali prijať 50 až 60 percent energie práve cez sacharidy, 25 až 30 percent cez tuky a len 10 až 15 percent cez bielkoviny. Čiže chlieb z tohto vychádza ako veľmi dobrá potravina, preto by sme mali viac počúvať odporúčania odborníkov aj Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý jednoznačne odporúča gro energetického príjmu saturovať cez sacharidy. A z tohto pohľadu je chlieb výbornou potravinou,“ uvádza odborníčka zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.
Otázkou však zostáva, ktorý chlieb je ten najvhodnejší. Zatiaľ čo naši predkovia poznali azda len jeden druh chleba, my ich dnes máme na výber doslova desiatky a vyznať sa v nich napríklad len podľa názvov je niekedy ťažké. Riadiť sa netreba ani farbou.
„Chlieb je možné pripraviť z endospermu pšenice bez toho, aby tam bol veľký podiel obalových vrstiev, ale takisto je možné chlieb pripraviť z múky, ktorá obsahuje významné množstvo týchto obalových vrstiev. Na farbe chleba to pritom veľmi nevidieť – rozdiel vo farbe chleba pripraveného z celozrnnej múky a toho, ktorý je pripravený z múky z centrálnej časti endospermu, nie je až taký výrazný, ako by sme si možno mysleli. A naozaj sa chlieb často prifarbuje, aby bol tmavší. Takže sa netreba orientovať natoľko farbou, ale skôr tým, ako je konkrétny chlieb označený a čo garantuje výrobca, že obsahuje,“ odporúča doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc.
Každý by sa mal riadiť vlastnými chuťami a tiež tým, ako ktoré pečivo dokáže stráviť. „Z hľadiska zastúpenia určitých nutričných látok by som odporúčala konzumovať chlieb s väčším podielom obalových vrstiev. Vláknina je určite veľmi dôležitou súčasťou chleba a cereálna vláknina je pre konzumentov fyziologicky veľmi zaujímavá a veľmi účinná.
Obsahuje nerozpustné zložky, ako je celulóza a čiastočne hemicelulóza, ale obsahuje aj rozpustné zložky, trebárs betaglukány a pektíny. Z tohto hľadiska je teda funkcia cereálnej vlákniny v našej výžive takmer nezastupiteľná. Niektorí ľudia môžu mať isté zdravotné problémy spojené s vyšším príjmom vlákniny, pre tých je vhodnejší biely chlieb s jej nižším podielom. V žiadnom prípade však biely nemožno považovať za škodlivý,“ dodáva odborníčka.
A čo sladké pečivo?
Hoci aj samotný chlieb či pšeničné pečivo sa dajú poľahky premeniť na sladký pokrm, popri nich sa nám z regálov obchodov ponúka čoraz viac druhov sladkého pečiva doslova od výmyslu sveta. Sladké rožteky, šišky, vianočky, pletenky, lúpačky, či v dnešnej dobe moderné croissanty a muffiny, majú najrôznejšie náplne, polevy a posýpky a sú jednoduchou cestou na zahnanie hladu i chuti na sladké, kedykoľvek počas dňa.
Práve tieto druhy pečiva sú u nás aj čoraz obľúbenejšie. Zatiaľ čo spotreba klasického chleba či rožkov klesá, sladké pečivo sa v tabuľkách šplhá nahor. Ide najmä o trvanlivé druhy pečiva, ktoré sú ľahko dostupné v obchodoch i v balenej podobe. Pred dvadsiatimi rokmi sme si ho dopriali len občas a za rok sme ho zjedli asi 6 kilogramov, vlani to už bolo takmer 10 kilogramov na osobu.
Odborníčka pritom práve pri tomto pečive nesúhlasne krúti hlavou. „To, čo treba obmedziť v našej strave, nie sú sacharidy ako také, ale sú to cukry. A to, čo obsahuje cukry, najmä pridávané cukry, určite možno označiť za najnezdravšie druhy pečiva. Ide predovšetkým o trvanlivé pečivá a sladké cereálne výrobky. Tak ako klesá spotreba chleba a pečiva, zvyšuje sa spotreba trvanlivých pečív, hoci práve toto sú výrobky, ktoré by sme si mali dopriať. A to je práve to, čo by sme si mali dopriať len občas,“ uzatvára riaditeľka Výskumného centra AgroBioTech SPU v Nitre doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc.
Pred storočiami by si niekdajší Slováci nevedeli deň bez kúska chleba ani predstaviť. Často bol práve chlieb to jediné, čo na zahnanie hladu mali poruke – dodal im potrebnú energiu, zaplnil žalúdok, doplnil vitamíny i vlákninu a navyše im aj chutil.
Tak je to s chlebom dosiaľ, hoci jeho popularita u nás postupne klesá. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi zjedol každý z nás za jeden rok asi 50 kilogramov chleba a okrem toho ešte asi 45 kilogramov pšeničného pečiva, v súčasnosti sa takéto pekárenské výrobky do našich žalúdkov dostávajú v čoraz menšom množstve.
Vlani priemerný Slovák zjedol len 35 kilogramov chleba, ktoré doplnilo len 30 kilogramov pšeničného pečiva. Na jednej strane je pravdou, že s pekárenskými výrobkami sa v dnešnej dobe plytvá oveľa menej ako v minulosti, na druhej strane je realitou aj samotný pokles ich spotreby u nás.
Čo je príčinou?
Za zmenami stravovacích preferencií Slovákov môžu podľa odborníkov jednak snahy stravovať sa racionálne a zdravo, ale aj rôzne mýty a nepravdy, ktoré sa k pečivu v uplynulých rokoch viažu. Azda každý z nás sa už stretol s tvrdením, že chlieb je príčinou nafukovania, obsahuje priveľa soli, je dôvodom neustáleho priberania a vo všeobecnosti škodí zdraviu.
Mnohí odborníci nad týmito tvrdeniami len krútia hlavami. „S tvrdením, že chlieb je škodlivý pre náš organizmus, možno súhlasiť len do tej miery, ak má niekto diagnostikovanú niektorú z chorôb, ktorú môže spôsobovať konzumácia chleba. Samozrejme, týka sa to najmä celiatikov, prípadne tých, ktorí sú na lepok alergickí alebo intolerantní,“ uvádza riaditeľka výskumného centra AgroBioTechu SPU v Nitre doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc., docentka na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Pre ostatných ľudí je podľa nej chlieb prirodzenou potravinou, ktorá im pri dlhodobom obmedzovaní dokonca môže v strave chýbať.
V čom je prospešný?
Múka, voda a droždie tvoria základ každého chleba – nech už k tomu napokon pridáte akékoľvek semienka, vločky či koreniny. Základný recept na chlieb je však stáročia rovnaký a aj rovnako jednoduchý. Čo je teda na chlebe také prospešné?
„Určite je veľkým prínosom, že obsahuje sacharidy (škrob), ktoré sú pre človeka vhodným zdrojom energie, uvoľňovanej pomaly a postupne. Okrem energetickej hodnoty obsahuje aj ďalšie zložky, ktoré možno považovať za dôležité. Či už je to vláknina, vitamíny, predovšetkým zo skupiny B, prípadne ďalšie biologicky aktívne látky,“ uvádza odborníčka, podľa ktorej je v chlebe v súčasnosti aj primerané a zo zdravotného hľadiska i prijateľné množstvo soli.
V prípade, že človek chlieb nekonzumuje, môžu mu niektoré látky v strave dokonca chýbať. „Či už sú to vitamíny skupiny B alebo zložky vlákniny, napríklad betaglukány, prípadne pentózany, všetky tieto zložky sú pre náš život dôležité,“ uvádza doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc., podľa ktorej sa však k vylúčeniu chleba zo stravy viaže ďalší problém. „Ak človek chce zo svojej stravy vylúčiť chlieb, musí ho nahradiť niečím iným. Otázka znie, čím ho nahradí – či to, čím tento chlieb nahradí, v konečnom dôsledku nespôsobí ešte väčšie problémy pre jeho organizmus,“ varuje odborníčka.
Koľko a aký?
Hovorí sa, že aj dobrého veľa škodí, a tak je to i s pečivom. Preto by sme sa ani chlebom nemali práve prepchávať. Podľa odborníkov sú optimálnym množstvom 3 krajce chleba denne.
„V podstate by sme z celkovej energetickej hodnoty za deň mali prijať 50 až 60 percent energie práve cez sacharidy, 25 až 30 percent cez tuky a len 10 až 15 percent cez bielkoviny. Čiže chlieb z tohto vychádza ako veľmi dobrá potravina, preto by sme mali viac počúvať odporúčania odborníkov aj Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý jednoznačne odporúča gro energetického príjmu saturovať cez sacharidy. A z tohto pohľadu je chlieb výbornou potravinou,“ uvádza odborníčka zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.
Otázkou však zostáva, ktorý chlieb je ten najvhodnejší. Zatiaľ čo naši predkovia poznali azda len jeden druh chleba, my ich dnes máme na výber doslova desiatky a vyznať sa v nich napríklad len podľa názvov je niekedy ťažké. Riadiť sa netreba ani farbou.
„Chlieb je možné pripraviť z endospermu pšenice bez toho, aby tam bol veľký podiel obalových vrstiev, ale takisto je možné chlieb pripraviť z múky, ktorá obsahuje významné množstvo týchto obalových vrstiev. Na farbe chleba to pritom veľmi nevidieť – rozdiel vo farbe chleba pripraveného z celozrnnej múky a toho, ktorý je pripravený z múky z centrálnej časti endospermu, nie je až taký výrazný, ako by sme si možno mysleli. A naozaj sa chlieb často prifarbuje, aby bol tmavší. Takže sa netreba orientovať natoľko farbou, ale skôr tým, ako je konkrétny chlieb označený a čo garantuje výrobca, že obsahuje,“ odporúča doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc.
Každý by sa mal riadiť vlastnými chuťami a tiež tým, ako ktoré pečivo dokáže stráviť. „Z hľadiska zastúpenia určitých nutričných látok by som odporúčala konzumovať chlieb s väčším podielom obalových vrstiev. Vláknina je určite veľmi dôležitou súčasťou chleba a cereálna vláknina je pre konzumentov fyziologicky veľmi zaujímavá a veľmi účinná.
Obsahuje nerozpustné zložky, ako je celulóza a čiastočne hemicelulóza, ale obsahuje aj rozpustné zložky, trebárs betaglukány a pektíny. Z tohto hľadiska je teda funkcia cereálnej vlákniny v našej výžive takmer nezastupiteľná. Niektorí ľudia môžu mať isté zdravotné problémy spojené s vyšším príjmom vlákniny, pre tých je vhodnejší biely chlieb s jej nižším podielom. V žiadnom prípade však biely nemožno považovať za škodlivý,“ dodáva odborníčka.
A čo sladké pečivo?
Hoci aj samotný chlieb či pšeničné pečivo sa dajú poľahky premeniť na sladký pokrm, popri nich sa nám z regálov obchodov ponúka čoraz viac druhov sladkého pečiva doslova od výmyslu sveta. Sladké rožteky, šišky, vianočky, pletenky, lúpačky, či v dnešnej dobe moderné croissanty a muffiny, majú najrôznejšie náplne, polevy a posýpky a sú jednoduchou cestou na zahnanie hladu i chuti na sladké, kedykoľvek počas dňa.
Práve tieto druhy pečiva sú u nás aj čoraz obľúbenejšie. Zatiaľ čo spotreba klasického chleba či rožkov klesá, sladké pečivo sa v tabuľkách šplhá nahor. Ide najmä o trvanlivé druhy pečiva, ktoré sú ľahko dostupné v obchodoch i v balenej podobe. Pred dvadsiatimi rokmi sme si ho dopriali len občas a za rok sme ho zjedli asi 6 kilogramov, vlani to už bolo takmer 10 kilogramov na osobu.
Odborníčka pritom práve pri tomto pečive nesúhlasne krúti hlavou. „To, čo treba obmedziť v našej strave, nie sú sacharidy ako také, ale sú to cukry. A to, čo obsahuje cukry, najmä pridávané cukry, určite možno označiť za najnezdravšie druhy pečiva. Ide predovšetkým o trvanlivé pečivá a sladké cereálne výrobky. Tak ako klesá spotreba chleba a pečiva, zvyšuje sa spotreba trvanlivých pečív, hoci práve toto sú výrobky, ktoré by sme si mali dopriať. A to je práve to, čo by sme si mali dopriať len občas,“ uzatvára riaditeľka Výskumného centra AgroBioTech SPU v Nitre doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc.
Chlieb ako základná potravina:
* Je vhodným zdrojom energetického príjmu človeka
* Obsahuje pre človeka prijateľné sacharidy
* Je významným zdrojom vlákniny
* Obsahuje vitamíny, najmä zo skupiny B
* Obsahuje primerané množstvo soli
* Je zdrojom pentózanov, betaglukánov a ďalších prospešných látok
Zdravá konzumácia pečiva:
*Denne by sme mali skonzumovať 3 priemerne veľké krajce chleba
*Vhodné je uprednostňovať celozrnný chlieb, ani biely chlieb však nie je škodlivý
*Pečivo sa často prifarbuje, preto sa netreba riadiť farbou
*Pri výbere sa treba orientovať zložením
*Konzumácia chleba škodí len celiatikom a ľuďom alergickým alebo intolerantným na lepok
*Sladké a trvanlivé pečivo obsahuje pridané cukry a treba ho jesť len výnimočne
Možno vás bude zaujímať:
Za kilogram chleba sme pred dvadsiatimi rokmi zaplatili v prepočte asi 50 centov, dnes je to 1,34 eura. Biely rožok stál priemerne 5 centov, dnes je to len o jeden cent viac.
Článok bol uverejnený v časopise FIT Magazín.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Jana Obrancová, Fit magazín
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Jana Obrancová, Fit magazín