Aj preto je podľa doc. MUDr. Kataríny Šimekovej, PhD., z ambulancie pre liečbu a dispenzarizáciu HIV/AIDS pozitívnych osôb Univerzitnej nemocnice Martin nevyhnuté, aby sa „povedomie verejnosti o tomto ochorení rozšírilo“.
V porovnaní s inými krajinami sa od začiatku sledovania v roku 1985 počet infikovaných pribúda, aktuálne je na Slovensku diagnostikovaných 857 pacientov, z toho je 717 občanov Slovenska a 140 cudzincov.
V tomto roku pribudlo 43 HIV infikovaných pacientov, u 4 choroba prešla do štádia AIDS. Podľa K. Šimekovej odborníci predpokladajú, že na každého HIV pozitívneho človeka, ktorý o svojej diagnóze vie, pripadajú približne ďalší dvaja, ktorí o tom nevedia.
Najviac prípadov je v Bratislavskom kraji (306 infikovaných/41 AIDS), najmenej v Prešovskom kraji (31/4). „Tak ako v minulosti, stále prevažuje prenos infekcie stykom muža s mužom, ale pribúdajú, podobne ako vo svete, prípady prenosu heterosexuálnym stykom, ktoré tvoria takmer 24 percent,“ povedala K. Šimeková.
Podľa K. Šimekovej, „Slovensko v roku 2013 patrilo v Európe ku krajinám s najnižším výskytom infekcie, ale už o rok neskôr sa incidencia ochorenia zvyšuje aj u nás“. Ak bol v roku 2013 výskyt dva prípady na 100 000 obyvateľov, o rok neskôr už sa to zmenilo na 2 až 10 prípadov na 100 000. Lídrom medzi štátmi EÚ je Estónsko s 20 prípadmi na 100 000 obyvateľov.
90 : 90 : 90
K. Šimeková pripomenula aj cieľ UNAIDS 90 : 90 : 90 do roku 2020. „Teda 90 percent ľudí žijúcich s HIV bude poznať svoj HIV status, 90 percent diagnostikovaných ľudí žijúcich s HIV bude podstupovať antiretrovírusovú liečbu a 90 percent ľudí na antiretrovírusovej liečbe bude mať efektívne potlačenú replikáciu vírusu HIV,“ vysvetlila K. Šimeková. Podľa nej sa tento cieľ snažíme plniť aj na Slovensku a „budeme sami zvedaví, ako sa nám to do roku 2020 podarí“.
Liečbu sprevádzali v minulosti mnohé nežiaduce účinky, pacienti užívali veľké množstvá liekov a prejavovali sa u nich rôzne deformácie. „V súčasnosti je moderná liečba efektívna a vyspelá, nežiaduce účinky sa podarilo elimimovať, liečba sa stala jednotabletovou.
Liečba zvyšuje komfort pacienta, nezaťažuje organizmus a pacient pri zodpovednom užívaní liekov prestáva byť infekčný, preto sa skorou liečbou snažíme predísť infikovaniu ďalších ľudí.
Časom sa dostaneme aj k depotným liečivám, ktoré budú aplikovať účinné látky podkožne, a azda sa dočkáme aj vakcíny, ktorá sa už niekoľko rokov vyvíja,“ uviedla odborníčka z martinskej nemocnice. Zdôraznila tiež, že „dĺžka života infikovaných pacientov je dnes porovnateľná s bežnou populáciou“.
Pre budúcnosť by si K. Šimeková želala „účinnú a efektívnu liečbu s vysokým potenciálom liečiv, s nízkym rizikom mutácie vírusu, liečbu, ktorá by vírus v organizme likvidovala a nie len spomalila jeho množenie, pred- a postexpozičnú profylaxiu s viac ako 90-percentnou účinnosťou, ktorá by pomohla znížiť šírenie tejto pandémie“.
Podľa nej cieľom lekárov je úplná eradikácia vírusu z organizmu.
Diskriminácia a netolerancia
Ako konštatoval predseda OZ Dom svetla Slovensko Miloš Štefančík, pri náraste počtu HIV pozitívnych pacientov je smutné, že sa to týka mladých ľudí, ktorí so sexuálnym životom ešte len začínajú.
Cieľom združenia je odstraňovať stigmatizáciu ľudí žijúcich s HIV. Viac ako samotný vírus ich však trápi stigmatizácia a netolerancia spoločnosti. „Pre HIV pozitívnych ľudí je viac ako vnímanie ochorenia zaťažujúca stigmatizácia.
Aj preto, že spoločnosť ich odsudzuje, hľadajú potom problém v sebe. Diskrimináciu na pracovisku eliminujú tým, že nie sú povinní to nikomu oznámiť,“ zdôraznil M. Štefančík.
Spomenul prípad infikovanej ženy, o ktorej to vie len jej chápajúci manžel a lekárka, inak nikto, ani napr. v práci či z blízkej rodiny. V inom prípade, keď HIV infikovaný oznámil kolegom svoj stav, na ich nátlak ho musel nadriadený prepustiť.
Súčasná kvalitná terapia podľa neho síce dokáže udržať kvalitu života chorých, ale nedokáže ochrániť pred ľudskou hlúposťou.
Pacienti sa často obracajú na Dom svetla, aby im pomohol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Združenie napr. oslovilo všetkých zubných lekárov, ale len piati na Slovensku prijímajú v ambulanciách HIV pozitívnych ľudí napriek tomu, že zo zákona ich musia prijať všade.
Práve u zubných lekárov sa pacienti stretávajú najčastejšie s odmietnutím pod zámienkou plného stavu. „Obavy z diskriminácie často ovplyvnia rozhodnutie nepodstúpiť testy na HIV, aj keď sme si vedomí rizika, že sme sa mohli nakaziť,“ dodal M. Štefančík, podľa ktorého napr. v susednom Česku žilo pred dvoma rokmi 120 občanov Slovenska infikovaných vírusom, ale naše štatistiky chorých ľudí za hranicami neevidujú.
V Česku sa viac 40 percent HIV pozitívnych stretlo s tým, že ich zubný lekár odmietol ošetriť, a viac ako 20 percent svojmu zubárovi tají, že sú pozitívni – čím však porušujú zákon. No i tak je lepšia situácia, lebo majú v krajských mestách 6 HIV centier, kde sú aj odborné ambulancie.
Predseda Slovenskej spoločnosti infektológov SLS prof. MUDr. Pavel Jarčuška, PhD., z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zdôraznil, že dnes používané lieky pri HIV sú bezpečné a retrovírusová liečba je vysoko účinná a je možná už aj liečba trojkombináciou liečiv v jednej tablete.
Ženy s HIV môžu mať zdravé deti a na Slovensku sa nenarodilo medzi 12 deťmi ani jedno HIV pozitívne.
V porovnaní s inými krajinami sa od začiatku sledovania v roku 1985 počet infikovaných pribúda, aktuálne je na Slovensku diagnostikovaných 857 pacientov, z toho je 717 občanov Slovenska a 140 cudzincov.
V tomto roku pribudlo 43 HIV infikovaných pacientov, u 4 choroba prešla do štádia AIDS. Podľa K. Šimekovej odborníci predpokladajú, že na každého HIV pozitívneho človeka, ktorý o svojej diagnóze vie, pripadajú približne ďalší dvaja, ktorí o tom nevedia.
Najviac prípadov je v Bratislavskom kraji (306 infikovaných/41 AIDS), najmenej v Prešovskom kraji (31/4). „Tak ako v minulosti, stále prevažuje prenos infekcie stykom muža s mužom, ale pribúdajú, podobne ako vo svete, prípady prenosu heterosexuálnym stykom, ktoré tvoria takmer 24 percent,“ povedala K. Šimeková.
Podľa K. Šimekovej, „Slovensko v roku 2013 patrilo v Európe ku krajinám s najnižším výskytom infekcie, ale už o rok neskôr sa incidencia ochorenia zvyšuje aj u nás“. Ak bol v roku 2013 výskyt dva prípady na 100 000 obyvateľov, o rok neskôr už sa to zmenilo na 2 až 10 prípadov na 100 000. Lídrom medzi štátmi EÚ je Estónsko s 20 prípadmi na 100 000 obyvateľov.
90 : 90 : 90
K. Šimeková pripomenula aj cieľ UNAIDS 90 : 90 : 90 do roku 2020. „Teda 90 percent ľudí žijúcich s HIV bude poznať svoj HIV status, 90 percent diagnostikovaných ľudí žijúcich s HIV bude podstupovať antiretrovírusovú liečbu a 90 percent ľudí na antiretrovírusovej liečbe bude mať efektívne potlačenú replikáciu vírusu HIV,“ vysvetlila K. Šimeková. Podľa nej sa tento cieľ snažíme plniť aj na Slovensku a „budeme sami zvedaví, ako sa nám to do roku 2020 podarí“.
Liečbu sprevádzali v minulosti mnohé nežiaduce účinky, pacienti užívali veľké množstvá liekov a prejavovali sa u nich rôzne deformácie. „V súčasnosti je moderná liečba efektívna a vyspelá, nežiaduce účinky sa podarilo elimimovať, liečba sa stala jednotabletovou.
Liečba zvyšuje komfort pacienta, nezaťažuje organizmus a pacient pri zodpovednom užívaní liekov prestáva byť infekčný, preto sa skorou liečbou snažíme predísť infikovaniu ďalších ľudí.
Časom sa dostaneme aj k depotným liečivám, ktoré budú aplikovať účinné látky podkožne, a azda sa dočkáme aj vakcíny, ktorá sa už niekoľko rokov vyvíja,“ uviedla odborníčka z martinskej nemocnice. Zdôraznila tiež, že „dĺžka života infikovaných pacientov je dnes porovnateľná s bežnou populáciou“.
Pre budúcnosť by si K. Šimeková želala „účinnú a efektívnu liečbu s vysokým potenciálom liečiv, s nízkym rizikom mutácie vírusu, liečbu, ktorá by vírus v organizme likvidovala a nie len spomalila jeho množenie, pred- a postexpozičnú profylaxiu s viac ako 90-percentnou účinnosťou, ktorá by pomohla znížiť šírenie tejto pandémie“.
Podľa nej cieľom lekárov je úplná eradikácia vírusu z organizmu.
Diskriminácia a netolerancia
Ako konštatoval predseda OZ Dom svetla Slovensko Miloš Štefančík, pri náraste počtu HIV pozitívnych pacientov je smutné, že sa to týka mladých ľudí, ktorí so sexuálnym životom ešte len začínajú.
Cieľom združenia je odstraňovať stigmatizáciu ľudí žijúcich s HIV. Viac ako samotný vírus ich však trápi stigmatizácia a netolerancia spoločnosti. „Pre HIV pozitívnych ľudí je viac ako vnímanie ochorenia zaťažujúca stigmatizácia.
Aj preto, že spoločnosť ich odsudzuje, hľadajú potom problém v sebe. Diskrimináciu na pracovisku eliminujú tým, že nie sú povinní to nikomu oznámiť,“ zdôraznil M. Štefančík.
Spomenul prípad infikovanej ženy, o ktorej to vie len jej chápajúci manžel a lekárka, inak nikto, ani napr. v práci či z blízkej rodiny. V inom prípade, keď HIV infikovaný oznámil kolegom svoj stav, na ich nátlak ho musel nadriadený prepustiť.
Súčasná kvalitná terapia podľa neho síce dokáže udržať kvalitu života chorých, ale nedokáže ochrániť pred ľudskou hlúposťou.
Pacienti sa často obracajú na Dom svetla, aby im pomohol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Združenie napr. oslovilo všetkých zubných lekárov, ale len piati na Slovensku prijímajú v ambulanciách HIV pozitívnych ľudí napriek tomu, že zo zákona ich musia prijať všade.
Práve u zubných lekárov sa pacienti stretávajú najčastejšie s odmietnutím pod zámienkou plného stavu. „Obavy z diskriminácie často ovplyvnia rozhodnutie nepodstúpiť testy na HIV, aj keď sme si vedomí rizika, že sme sa mohli nakaziť,“ dodal M. Štefančík, podľa ktorého napr. v susednom Česku žilo pred dvoma rokmi 120 občanov Slovenska infikovaných vírusom, ale naše štatistiky chorých ľudí za hranicami neevidujú.
V Česku sa viac 40 percent HIV pozitívnych stretlo s tým, že ich zubný lekár odmietol ošetriť, a viac ako 20 percent svojmu zubárovi tají, že sú pozitívni – čím však porušujú zákon. No i tak je lepšia situácia, lebo majú v krajských mestách 6 HIV centier, kde sú aj odborné ambulancie.
Predseda Slovenskej spoločnosti infektológov SLS prof. MUDr. Pavel Jarčuška, PhD., z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zdôraznil, že dnes používané lieky pri HIV sú bezpečné a retrovírusová liečba je vysoko účinná a je možná už aj liečba trojkombináciou liečiv v jednej tablete.
Ženy s HIV môžu mať zdravé deti a na Slovensku sa nenarodilo medzi 12 deťmi ani jedno HIV pozitívne.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
ZdN