Ako informovala epidemiologička z Fakulty verejného zdravotníctva SZU doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., v ostatných krajinách je zaočkovanosť proti chrípke podstatne vyššia. Napríklad v Holandsku či vo Veľkej Británii dosahuje asi 20 až 30 percent.
„Odzrkadľuje to aj skutočnosť, ako si ľudia vážia svoje zdravie. A možno je to i tým, že v týchto krajinách už ľudia menej veria rôznym antivakcinačným hnutiam,“ vysvetlila Z. Krištúfková, ktorá sa proti chrípke pravidelne očkuje každý rok.
Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v sezóne 2014 až 2015 bolo u nás spolu hlásených 1 715 529 akútnych respiračných ochorení, čo bolo najviac od sezóny 2006 až 2007.
Najviac prípadov bolo v období od konca januára do polovice marca 2015. Až 25 pacientov však umrelo na tzv. SARI, teda závažné akútne respiračné ochorenie pravdepodobne spôsobené vírusom chrípky, ten sa však podarilo dokázať iba u 19 z nich. Ani jeden zo zomrelých nebol očkovaný proti chrípke.
Na potrebu očkovania proti chrípke by mali myslieť aj zdravotnícki pracovníci. U nás sa však ich zaočkovanosť nekontroluje.
„ÚVZ SR nesleduje zvlášť zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov. Upozorniť zdravotníckych pracovníkov na potrebu očkovania proti chrípke je cieľom projektu Chránime našich pacientov, ktorý organizuje Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS) (www.chranimenasichpacientov.sk),“ uviedla Zuzana Drobová z ÚVZ SR. Ako dodala, hlavný hygienik, rovnako ako aj iní pracovníci odborov ÚVZ SR, sa pravidelne každý rok dávajú očkovať proti chrípke.
Ako je to v nemocniciach u nás
Nemocnice očkovanie proti chrípke ponechávajú na individuálnom zvážení zdravotníckych pracovníkov. „V tomto smere nevyvíjame aktivitu ani evidenciu,“ povedala hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Ružena Maťašeje.
Obdobne nám odpovedali aj ďalšie nami oslovené nemocnice v Žiline, Ružomberku, Košiciach či v Liptovskom Mikuláši. „Vakcinácia proti chrípke pre zdravotníckych zamestnancov nie je povinná. Zamestnanci sa dávajú zaočkovať dobrovoľne, cestou svojho obvodného lekára. Vedenie nemocnice im zaočkovanosť môže len odporúčať,“ spresnila hovorkyňa UN L. Pasteura Košice Ladislava Šustová.
V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) je proti chrípke podľa prieskumu zaočkovaných približne 65 až 70 percent zamestnancov. „Očkovanie proti chrípke je dostupné pre každého zdravotníckeho zamestnanca a oproti minulosti je hradené zdravotnou poisťovňou jednotlivca,“ povedala hovorkyňa UNB Zuzana Eliášová.
Ako ďalej uviedla, UNB má k problematike očkovania proti chrípke kladný postoj a vníma ho ako významný spôsob ochrany zdravia pacientov a zamestnancov.
„V období, keď vakcína nebola hradená zo zdravotného poistenia, zamestnávateľ aktívne zabezpečoval vakcínu proti chrípke z vlastných zdrojov vrátane zaočkovania zdravotníckeho personálu praktickými lekármi, zamestnancami Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie a podobne.
V súčasnosti každoročne vyzývame zamestnancov k zaočkovaniu,“ ozrejmila Z. Eliášová.
Situácia v ČR
Očkovanie proti chrípke už beží aj v Česku naplno. Ako píše Medical Tribune CZ, v Česku povinné nie je, a to, na rozdiel od USA, ani pre lekárov a sestry, ktorí sa starajú v nemocniciach o vážne chorých na JIS a ARO.
Koľko zdravotníkov sa chráni očkovaním, možno podľa vedúcej národného referenčného laboratória českého Štátneho zdravotného ústavu MUDr. Martiny Havlíčkovej CSc. iba odhadovať.
Odhady sa pritom pohybujú od 5 do 20 percent. Ako ďalej Medical Tribune CZ uvádza, napríklad v pražskej Nemocnici Na Bulovce sa podľa riaditeľky protiepidemického odboru Hygienickej stanice hl. m. Prahy MUDr. Zdenky Jágrovej dáva očkovať pätina zdravotníkov, príspevok na vakcínu dostávajú v rámci zamestnaneckých benefitov, čo súvisí aj s tým, že v nemocnici je veľká infekčná klinika, kde zamestnanci vidia vplyvy infekcií na vlastné oči.
V iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach je situácia zrejme podobná ako v bežnej populácii, čo môže znamenať počty očkovaných do piatich percent. V Česku sú rovnako ako u nás priaznivci očkovania i jeho odporcovia, podobné je to podľa M. Havlíčkovej medzi lekármi.
Ako nám potvrdila hovorkyňa FN v Motole Hana Frydrychová, preočkovanosť proti chrípke je nízka, aj keď ju nemocnica pripomína a ponúka. Podľa Petry Sychrovej z FN Hradec Králové (HK), bolo tento rok proti chrípke očkovaných 50 zdravotníkov a ďalší majú byť objednaní.
Taktiež vysvetlila, ako očkovanie zamestnancov proti chrípke v ich nemocnici prebieha: „Vedenie FN HK uvoľnilo finančné prostriedky pre očkovanie zdravotníkov pracujúcich na III. a IV. internej klinike, detskej klinike – JIS, hematoonkológie, klinike infekčných chorôb, hemodialyzačnom stredisku, lôžkovom oddelení KARIM, pľúcnej klinike či vo vyšetrujúcich laboratóriách.“ Ostatní zamestnanci majú podľa P. Sychrovej možnosť hradenia očkovania z osobného konta FKSP.
„Vakcinácia je dôležitá pre všetkých zamestnancov, znižuje výskyt ochorenia na chrípku a bráni jej ťažkému priebehu, zároveň obmedzuje prenos chrípky na oslabených a chronicky chorých pacientov, u ktorých môže mať chrípka závažný až fatálny priebeh. Očkovanie je možné vykonať na Klinike infekčných chorôb (očkovacie centrum) priamo vo FN HK,“ zhrnula P. Sychrová.
Zaočkovanosť našich záchranárov a lekárov
Ako vysvetlil prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov (SKZZ) Ing. Marián Hudák, MPH, v zmysle platnej legislatívy o funkcii a činnosti Stavovskej organizácie v zdravotníctve komora nevedie a neeviduje register vakcinácie zdravotníckych pracovníkov, keďže tento údaj nie je predmetom nahlasovacej povinnosti zdravotníckeho pracovníka vo vzťahu k príslušnej stavovskej organizácii.
„Z mojich osobných skúseností môžem potvrdiť, že zdravotnícki záchranári vo väčšine absolvujú výlučne zákonom stanovené povinné očkovania, ktoré priamo súvisia s výkonom ich pracovných činností, avšak neznevažujú a s patričným rešpektom chápu význam a funkciu aj iných odporúčaných očkovaní,“ dodal M. Hudák.
Očkovať sa dáva proti chrípke aj všeobecná lekárka pre dospelých z Veľkého Bielu MUDr. Jana Bendová. „Môj postoj k očkovaniu je pozitívny. Dávam sa každoročne zaočkovať proti chrípke, pracujem predsa na ambulancii, vo vysokorizikovom prostredí, kde je riziko nakazenia sa chrípkou v sezóne takmer stopercentné,“ povedala. Ako dodala, postoj pacientov k očkovaniu je však rôzny.
„Niektorí sa dávajú zaočkovať každý rok. Mnohí majú odmietavý postoj k očkovaniu a nechcú o tom ani diskutovať, na druhej strane sú niektorí diskusii naklonení,“ ozrejmila J. Bendová. Podľa všeobecného lekára pre dospelých MUDr. Petra Liptáka, očkovanie proti chrípke je dôležitým preventívnym opatrením.
„Ľudia ak sa dajú zaočkovať, zostanú zdraví. Vyhnú sa nielen chrípkovej infekcii, ale aj zhoršeniu svojich chronických ochorení a mladší aj nepríjemnej práceneschopnosti. Ochránia seba, svoju rodinu a aj pracovné kolektívy. Zaočkovaný lekár a sestrička chránia seba, svoje rodiny, ale aj svojich pacientov pred prenesením nákazy. Už sa teším na svoju prázdnu čakáreň v období chrípkovej epidémie,“ doplnil.
Ako ďalej uviedol, toto akceptuje aj väčšina jeho pacientov. Proti chrípke sa spolu aj so sestrou dali očkovať už v októbri. „V októbri sme zaočkovali tiež asi tristo našich pacientov a v súčasnosti v očkovacej kampani pokračujeme,“ prezradil P. Lipták.
Lekármi primárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti sú aj členovia Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR. „Predovšetkým my, lekári prvého kontaktu, ako všeobecní lekári pre dospelých i deti a dorast sa denne stretávame s potrebou očkovania, ale zároveň čelíme aj negatívnym názorom na očkovanie.
Napriek antivakcinačnej kampani a slabej osvete zo strany štátu, lekári očkovanie podporujú. Prináša výrazné zdravotné benefity pre pacienta a je to zatiaľ, za dlhé storočia, najodskúšanejšia, najbezpečnejšia a najúčinnejšia ochrana pred ťažkými, mnohokrát smrteľnými ochoreniami,“ vysvetlil prezident ASL SR MUDr. Marián Šóth.
Je zástancom očkovania proti chrípke, ktoré podľa neho zabezpečí obranu pred ťažkým ochorením, najmä pre pacientov so zdravotným hendikepom môže byť veľmi nebezpečné až smrteľné.
„Mám pacienta, ktorý po chrípke prekonal kardiomyopathiu s následnou implantáciou kardiostimulátora a viedlo to k trvalej invalidite. Je mi ľúto, že aj zdravotné poisťovne, ako aj distribučné spoločnosti vytvárali problém s očkovaním, či už to bolo uznávanie očkovania iba pre vybrané kategórie, čo zastrelo tak intermitentne sa objavujúci nedostatok vakcín, alebo výpadok, ktorý sa potom ťažko doháňa,“ objasnil M. Šóth.
Svojich pacientov sa snaží edukovať o výhodách očkovania. „Keďže sa snažím začínať očkovanie čo najskôr pred sezónou respiračných ochorení, veľmi ma teší, ak pacienti už sami v danom období volajú a pýtajú sa, kedy sa môžu prísť zaočkovať,“ uzavrel M. Šóth.
„Odzrkadľuje to aj skutočnosť, ako si ľudia vážia svoje zdravie. A možno je to i tým, že v týchto krajinách už ľudia menej veria rôznym antivakcinačným hnutiam,“ vysvetlila Z. Krištúfková, ktorá sa proti chrípke pravidelne očkuje každý rok.
Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v sezóne 2014 až 2015 bolo u nás spolu hlásených 1 715 529 akútnych respiračných ochorení, čo bolo najviac od sezóny 2006 až 2007.
Najviac prípadov bolo v období od konca januára do polovice marca 2015. Až 25 pacientov však umrelo na tzv. SARI, teda závažné akútne respiračné ochorenie pravdepodobne spôsobené vírusom chrípky, ten sa však podarilo dokázať iba u 19 z nich. Ani jeden zo zomrelých nebol očkovaný proti chrípke.
Na potrebu očkovania proti chrípke by mali myslieť aj zdravotnícki pracovníci. U nás sa však ich zaočkovanosť nekontroluje.
„ÚVZ SR nesleduje zvlášť zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov. Upozorniť zdravotníckych pracovníkov na potrebu očkovania proti chrípke je cieľom projektu Chránime našich pacientov, ktorý organizuje Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS) (www.chranimenasichpacientov.sk),“ uviedla Zuzana Drobová z ÚVZ SR. Ako dodala, hlavný hygienik, rovnako ako aj iní pracovníci odborov ÚVZ SR, sa pravidelne každý rok dávajú očkovať proti chrípke.
Ako je to v nemocniciach u nás
Nemocnice očkovanie proti chrípke ponechávajú na individuálnom zvážení zdravotníckych pracovníkov. „V tomto smere nevyvíjame aktivitu ani evidenciu,“ povedala hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Ružena Maťašeje.
Obdobne nám odpovedali aj ďalšie nami oslovené nemocnice v Žiline, Ružomberku, Košiciach či v Liptovskom Mikuláši. „Vakcinácia proti chrípke pre zdravotníckych zamestnancov nie je povinná. Zamestnanci sa dávajú zaočkovať dobrovoľne, cestou svojho obvodného lekára. Vedenie nemocnice im zaočkovanosť môže len odporúčať,“ spresnila hovorkyňa UN L. Pasteura Košice Ladislava Šustová.
V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) je proti chrípke podľa prieskumu zaočkovaných približne 65 až 70 percent zamestnancov. „Očkovanie proti chrípke je dostupné pre každého zdravotníckeho zamestnanca a oproti minulosti je hradené zdravotnou poisťovňou jednotlivca,“ povedala hovorkyňa UNB Zuzana Eliášová.
Ako ďalej uviedla, UNB má k problematike očkovania proti chrípke kladný postoj a vníma ho ako významný spôsob ochrany zdravia pacientov a zamestnancov.
„V období, keď vakcína nebola hradená zo zdravotného poistenia, zamestnávateľ aktívne zabezpečoval vakcínu proti chrípke z vlastných zdrojov vrátane zaočkovania zdravotníckeho personálu praktickými lekármi, zamestnancami Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie a podobne.
V súčasnosti každoročne vyzývame zamestnancov k zaočkovaniu,“ ozrejmila Z. Eliášová.
Situácia v ČR
Očkovanie proti chrípke už beží aj v Česku naplno. Ako píše Medical Tribune CZ, v Česku povinné nie je, a to, na rozdiel od USA, ani pre lekárov a sestry, ktorí sa starajú v nemocniciach o vážne chorých na JIS a ARO.
Koľko zdravotníkov sa chráni očkovaním, možno podľa vedúcej národného referenčného laboratória českého Štátneho zdravotného ústavu MUDr. Martiny Havlíčkovej CSc. iba odhadovať.
Odhady sa pritom pohybujú od 5 do 20 percent. Ako ďalej Medical Tribune CZ uvádza, napríklad v pražskej Nemocnici Na Bulovce sa podľa riaditeľky protiepidemického odboru Hygienickej stanice hl. m. Prahy MUDr. Zdenky Jágrovej dáva očkovať pätina zdravotníkov, príspevok na vakcínu dostávajú v rámci zamestnaneckých benefitov, čo súvisí aj s tým, že v nemocnici je veľká infekčná klinika, kde zamestnanci vidia vplyvy infekcií na vlastné oči.
V iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach je situácia zrejme podobná ako v bežnej populácii, čo môže znamenať počty očkovaných do piatich percent. V Česku sú rovnako ako u nás priaznivci očkovania i jeho odporcovia, podobné je to podľa M. Havlíčkovej medzi lekármi.
Ako nám potvrdila hovorkyňa FN v Motole Hana Frydrychová, preočkovanosť proti chrípke je nízka, aj keď ju nemocnica pripomína a ponúka. Podľa Petry Sychrovej z FN Hradec Králové (HK), bolo tento rok proti chrípke očkovaných 50 zdravotníkov a ďalší majú byť objednaní.
Taktiež vysvetlila, ako očkovanie zamestnancov proti chrípke v ich nemocnici prebieha: „Vedenie FN HK uvoľnilo finančné prostriedky pre očkovanie zdravotníkov pracujúcich na III. a IV. internej klinike, detskej klinike – JIS, hematoonkológie, klinike infekčných chorôb, hemodialyzačnom stredisku, lôžkovom oddelení KARIM, pľúcnej klinike či vo vyšetrujúcich laboratóriách.“ Ostatní zamestnanci majú podľa P. Sychrovej možnosť hradenia očkovania z osobného konta FKSP.
„Vakcinácia je dôležitá pre všetkých zamestnancov, znižuje výskyt ochorenia na chrípku a bráni jej ťažkému priebehu, zároveň obmedzuje prenos chrípky na oslabených a chronicky chorých pacientov, u ktorých môže mať chrípka závažný až fatálny priebeh. Očkovanie je možné vykonať na Klinike infekčných chorôb (očkovacie centrum) priamo vo FN HK,“ zhrnula P. Sychrová.
Zaočkovanosť našich záchranárov a lekárov
Ako vysvetlil prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov (SKZZ) Ing. Marián Hudák, MPH, v zmysle platnej legislatívy o funkcii a činnosti Stavovskej organizácie v zdravotníctve komora nevedie a neeviduje register vakcinácie zdravotníckych pracovníkov, keďže tento údaj nie je predmetom nahlasovacej povinnosti zdravotníckeho pracovníka vo vzťahu k príslušnej stavovskej organizácii.
„Z mojich osobných skúseností môžem potvrdiť, že zdravotnícki záchranári vo väčšine absolvujú výlučne zákonom stanovené povinné očkovania, ktoré priamo súvisia s výkonom ich pracovných činností, avšak neznevažujú a s patričným rešpektom chápu význam a funkciu aj iných odporúčaných očkovaní,“ dodal M. Hudák.
Očkovať sa dáva proti chrípke aj všeobecná lekárka pre dospelých z Veľkého Bielu MUDr. Jana Bendová. „Môj postoj k očkovaniu je pozitívny. Dávam sa každoročne zaočkovať proti chrípke, pracujem predsa na ambulancii, vo vysokorizikovom prostredí, kde je riziko nakazenia sa chrípkou v sezóne takmer stopercentné,“ povedala. Ako dodala, postoj pacientov k očkovaniu je však rôzny.
„Niektorí sa dávajú zaočkovať každý rok. Mnohí majú odmietavý postoj k očkovaniu a nechcú o tom ani diskutovať, na druhej strane sú niektorí diskusii naklonení,“ ozrejmila J. Bendová. Podľa všeobecného lekára pre dospelých MUDr. Petra Liptáka, očkovanie proti chrípke je dôležitým preventívnym opatrením.
„Ľudia ak sa dajú zaočkovať, zostanú zdraví. Vyhnú sa nielen chrípkovej infekcii, ale aj zhoršeniu svojich chronických ochorení a mladší aj nepríjemnej práceneschopnosti. Ochránia seba, svoju rodinu a aj pracovné kolektívy. Zaočkovaný lekár a sestrička chránia seba, svoje rodiny, ale aj svojich pacientov pred prenesením nákazy. Už sa teším na svoju prázdnu čakáreň v období chrípkovej epidémie,“ doplnil.
Ako ďalej uviedol, toto akceptuje aj väčšina jeho pacientov. Proti chrípke sa spolu aj so sestrou dali očkovať už v októbri. „V októbri sme zaočkovali tiež asi tristo našich pacientov a v súčasnosti v očkovacej kampani pokračujeme,“ prezradil P. Lipták.
Lekármi primárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti sú aj členovia Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR. „Predovšetkým my, lekári prvého kontaktu, ako všeobecní lekári pre dospelých i deti a dorast sa denne stretávame s potrebou očkovania, ale zároveň čelíme aj negatívnym názorom na očkovanie.
Napriek antivakcinačnej kampani a slabej osvete zo strany štátu, lekári očkovanie podporujú. Prináša výrazné zdravotné benefity pre pacienta a je to zatiaľ, za dlhé storočia, najodskúšanejšia, najbezpečnejšia a najúčinnejšia ochrana pred ťažkými, mnohokrát smrteľnými ochoreniami,“ vysvetlil prezident ASL SR MUDr. Marián Šóth.
Je zástancom očkovania proti chrípke, ktoré podľa neho zabezpečí obranu pred ťažkým ochorením, najmä pre pacientov so zdravotným hendikepom môže byť veľmi nebezpečné až smrteľné.
„Mám pacienta, ktorý po chrípke prekonal kardiomyopathiu s následnou implantáciou kardiostimulátora a viedlo to k trvalej invalidite. Je mi ľúto, že aj zdravotné poisťovne, ako aj distribučné spoločnosti vytvárali problém s očkovaním, či už to bolo uznávanie očkovania iba pre vybrané kategórie, čo zastrelo tak intermitentne sa objavujúci nedostatok vakcín, alebo výpadok, ktorý sa potom ťažko doháňa,“ objasnil M. Šóth.
Svojich pacientov sa snaží edukovať o výhodách očkovania. „Keďže sa snažím začínať očkovanie čo najskôr pred sezónou respiračných ochorení, veľmi ma teší, ak pacienti už sami v danom období volajú a pýtajú sa, kedy sa môžu prísť zaočkovať,“ uzavrel M. Šóth.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Autor: