Minister zdravotníctva Tomáš Drucker ubezpečuje, že šetrenie nespôsobí žiadne obmedzenie zdravotnej starostlivosti, ale ide predovšetkým o vnútornú reštrukturalizáciu výdavkov. Najväčšiu neefektívnosť revízia odhalila v liekovej politike, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách a v štátnych nemocniciach.
Práve na tieto problémy dlhé roky upozorňovali napr. analytici HPI aj INEKO, ale doterajšie vedenia ministerstva zdravotníctva ich vytrvalo odmietali akceptovať. Výsledkom okrem iného je, že Slovensko síce dáva na zdravotníctvo viac ako susedné krajiny Česko, Maďarsko a Poľsko, ale vo výsledkoch zdravotnej starostlivosti zaostáva. U nás je to 8,2 percenta HDP, v Česku 7,2, v Maďarsku 8,1 a v Poľsku 6,7 percenta HDP.
Efektívna prevádzka a hospodárne obstarávania nemocníc, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, uvoľní podľa predpokladov revízie 31 mil. eur. Zefektívnenie prevádzky a obstarávania pomôže zastaviť dlhoročné a opakované zadlžovanie štátnych nemocníc a vytvorí priestor aj na kapitálové investície do rekonštrukcie a prístrojového vybavenia.
Revízia výdavkov identifikovala tiež možnú úsporu do 84 mil. eur ročne na prevádzke a obstarávaní fakultných a univerzitných nemocníc bez obstarávania liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a zdravotníckej techniky.
Ministerkin sen
Kritické zrkadlo slovenskému zdravotníctvu nastavila aj posledná správa Európskej komisie, ktorú pripravilo Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti a Výbor pre hospodársku politiku konkretizuje hlavné výzvy v zdravotnej starostlivosti a možnosti zlepšenia fiškálnej udržateľnosti výdavkov na verejné zdravotníctvo.
Predovšetkým štátne nemocnice sa aj po opakovanom oddlžovaní štátom stále zadlžujú. Podľa niekdajšej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej mali už v tomto roku hospodáriť bez nových strát. Realita však je, že v prvom polroku 2016 dosiahli záväzky 13 najväčších nemocníc ministerstva zdravotníctva 591 mil. eur záväzkov – 427 mil. eur bolo po a 119 mil. eur pred lehotou splatnosti. Ide o UN Bratislava, UN L. Pasteura Košice, UN Martin, DFNsP Bratislava, DFN Košice, DFN Banská Bystrica, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, FN Trnava, FN Trenčín, FNsP J. A. Reimana Prešov, FNsP Žilina, FN Nitra a FNsP Nové Zámky.
Od roku 1998 štát na oddlžovanie rôznych nemocníc vynaložil 1,423 mld. eur. Rôzne plány a kroky doterajších ministrov zdravotníctva na zastavenie zadlžovania nepriniesli lepšie hospodárenie štátnych nemocníc. Pri poslednom oddlžovaní v roku 2011 prebral štát záväzky za 310 mil. eur. Zadlžovanie sa vlani zrýchlilo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na úroveň 108 mil. eur ročne, čo bol najväčší rast od roku 2011. Pri súčasnom tempe zadlžovania môžu podľa revízie výdavkov záväzky nemocníc v budúcom roku dosiahnuť takmer 750 mil. eur.
Od nástupu T. Druckera sa hovorí o potrebe ďalšieho, aj keď selektívneho oddlženia. Podľa ministra financií Petra Kažimíra je však podmienkou ďalšieho oddlžovania zlepšenie hospodárenia nemocníc. Pravidelne sa budú sledovať a vyhodnocovať ekonomické a výkonnostné ciele, ako aj termíny postupného plnenia.
Medzi sledované prevádzkové ukazovatele bude patriť obsadenosť lôžok, dĺžka hospitalizácie, počet hospitalizácií pripadajúcich na jedného lekára a sestru či nákupné ceny tovarov a služieb. Jednou z príčin zlého hospodárenia a zadlžovania je najmä neefektívnosť v prevádzke. Slovensko dlhodobo málo využíva nemocničné akútne lôžka. Priemerná obsadenosť akútnych postelí dosahuje iba 68,9 percenta, v krajinách OECD je to 76,4 percenta a v EÚ 15 až 79,2 percenta.
Zároveň máme stále viac hospitalizácií, ako je priemer krajín OECD či EU15. Priemerná dĺžka hospitalizácií od roku 2000 klesla o viac ako dva dni z 8,4 na 6,2 dňa v roku 2013 a je pod priemerom ostatných krajín EU39. Vysoký počet hospitalizácií v porovnaní s inými krajinami môže súvisieť s nízkym podielom jednodňovej chirurgie na Slovensku. Kapacity ústavnej zdravotnej starostlivosti, napr. lôžka či zdroje, šetrí práve jednodňová chirurgia, ktorá znižuje potrebu hospitalizácií pacientov.
Pravda, ak vo svete týmto spôsobom prebieha až 70 percent operácií, u nás je to niečo nad 40 percent. Mimochodom, najväčší medziročný nárast zaznamenali výdavky na mobilné hospice (34,8 %), jednodňovú zdravotnú starostlivosť (30,3 %) a domy ošetrovateľskej starostlivosti. Spomedzi nemocníc dosahujú vysokú mieru neefektívnosti najmä najväčšie nemocnice – fakultné a univerzitné.
Prebytočné lôžka i lekári
Dôležitým predpokladom zastavenia zadlžovania je podľa revízie výdavkov stanovenie nápravných opatrení a sankčných mechanizmov v prípade, že nemocnice nezlepšia svoje hospodárenie. Napríklad vyvodenie personálnej zodpovednosti voči riaditeľom, fyzicky prítomný dohľad v nemocnici zo strany ministerstva zdravotníctva, prípadne zavedenie istej formy nútenej správy profesionálnymi manažérmi.
V rámci optimalizácie prevádzky fakultných a univerzitných nemocníc revízia výdavkov konštatuje, že lepšie hospodárenie štátnych nemocníc, dosiahnuté optimalizáciou lôžkového fondu a počtu lekárov a sestier, ako aj hospodárne obstarávanie energií a služieb predstavuje potenciálnu úsporu nemocníc 84 mil. eur ročne.
Optimalizácia lôžkového fondu znamená zrušenie prebytočných kapacít vzhľadom na reálnu obsadenosť oddelení, ako aj skrátenie dĺžky hospitalizácií. Reálna potreba lekárov a sestier sa odvíja od počtu hospitalizácií pripadajúcich na lekára a sestru. MZ SR vypracovalo samostatný projekt Transparentný governance a Optimalizácia – Stratifikácia, s ktorého implementáciou sa už začalo.
Priemerná obsadenosť lôžok analyzovaných nemocníc je 66 percent, detské nemocnice sú obsadené iba na 57 percent. Priemerná obsadenosť jednotlivých oddelení naprieč nemocnicami je výrazne variabilná (od 3 percent – oddelenia onkológie v chirurgii a spondylochirurgie, až po 108 percent – oddelenie JIS kardiologická) a jednoznačne poukazuje na neadekvátne nastavenie lôžok na jednotlivých oddeleniach.
Najviac vyťaženou nemocnicou je FNsP Žilina (80 percent), naopak, najmenej DFNsP Bratislave (57 percent). Priemerná dĺžka hospitalizácie je vo fakultných a v univerzitných nemocniciach 10 dní (od 1 dňa – JIS pediatrická, po 152 dní – medicína drogových závislostí). V priemere najkratšie hospitalizácie má DFN Banská Bystrica (5 dní), naopak, najdlhšie UN Bratislava-Petržalka (13,2 dňa).
Pri dosiahnutí optimálnej obsadenosti oddelení je možné ušetriť 2,3 mil. eur ročne vďaka zníženiu počtu lôžok o 1 301 (11,5 percenta posteľového fondu). Optimálna obsadenosť vychádza z odporúčaní zdravotníckych expertov v rozmedzí od 65 do 85 percent kapacít pre rôzne oddelenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia pacientov. Úspora vychádza z ročných nákladov na jedno lôžko na úrovni 1 750 eur.
Skrátením hospitalizácií na úroveň druhej najlepšej hodnoty spomedzi analyzovaných nemocníc je potenciálna ročná úspora dodatočných 1,7 mil. eur na základe optimalizácie lôžkového fondu o ďalších 943 lôžok (8,1 percenta posteľového fondu). Optimalizácia lôžkového fondu vytvára potenciál na zníženie personálu a ročnú úsporu, ktorá predstavuje 2,1 mil. eur na platoch lekárov a približne 1,1 mil. eur na platoch sestier.
Analýza identifikovala prebytočné kapacity na úrovni 67 úväzkov lekárov a 62 úväzkov sestier pri dodržaní konzervatívnych predpokladov o personálnych normatívoch (17 obsadených lôžok na lekára a 18 na sestru v dvojzmennej prevádzke). Napr. najzadlženejšia a najväčšia slovenská nemocnica, Univerzitná nemocnica Bratislava, by mohla optimalizáciou lôžkového fondu a počtu lekárov a sestier, ako aj hospodárnym obstarávaním energií a služieb dosiahnuť úspory približne 28 mil. eur ročne, čo je 35 percent úspory všetkých univerzitných a fakultných nemocníc.
Opatrenia
Vďaka optimalizácii procesov, prevádzky a obstarávania v roku 2017 ušetria štátne nemocnice 31 mil. eur.
MZ SR pripravuje optimalizovanú štruktúru ústavnej zdravotnej starostlivosti (Projekt Optimalizácia siete) na základe prepočtov obložnosti lôžok, priemernej dĺžky hospitalizácie a minimálnych počtov výkonov na oddelení či pracovisku, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie štatisticky bezpečnej starostlivosti.
S cieľom zoptimalizovať efektivitu využitia zdrojov bude v roku 2017 upravený personálny normatív a minimálne materiálno-technické zabezpečenie poskytovateľov.
Nemocnice, ktoré nebudú pokryté v novej sieti akútnych nemocníc, budú reprofilizované ako doliečovacie ústavy, jednodňové zariadenia alebo polikliniky.
