Každý z nás sa s nimi stretol – niektorí len vo svojom okolí, mnohí však majú aj vlastnú skúsenosť. Boj so všami nebýva vždy jednoduchý a kto ho zažil, nechcel by si ho už nikdy zopakovať. Práve na jeseň sa pritom tieto parazity rozširujú čoraz viac.
Zvýšený výskyt takzvanej pedikulózy – teda zavšivavenia – súvisí s ročným obdobím aj so začiatkom školského roka. Pre vši je totiž väčší kolektív detí živnou pôdou – najčastejšie sa vyskytujú u detí od dvoch do dvanástich rokov.
„Dôvodom pomerne ľahkého prenosu u detí v tejto vekovej skupine je to, že deti sa často pri hrách dotýkajú hlavami. V zimnom období je výskyt vší vyšší, čo je pravdepodobne spôsobené tým, že predovšetkým v zime sa nosia pokrývky hlavy, ktoré si deti pri hrách vymieňajú, a tým sa vši môžu prenášať. V letnom období sa čapice nenosia a viac sa aj strihajú vlasy,“ uvádza Mgr. Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva.
Zdrojom nákazy je vždy zavšivavený človek – na iných ľudí sa vši od neho môžu prenášať po celý čas nákazy – od začiatku až po likvidáciu parazita. „Vši sa šíria najmä pri priamom styku a zväčša v kolektívoch, ako sú rodina, predškolské a školské zariadenia či ubytovne.
V menšej miere sa môžu šíriť aj prostredníctvom rôznych predmetov, ako sú hrebene, kefy, čiapky, šály, osobná a posteľná bielizeň. Ak sa dostanú na golier odevu, môžu preliezať aj na šaty druhých osôb v spoločných skrinkách a šatniach,“ dodáva Mgr. Martina Merková.
Malý-veľký nepriateľ
Hoci zavšivavenie spôsobuje voš detská, neznamená to, že by sa tento parazit nemohol vyskytovať aj u dospelých ľudí. Nákaza nimi je však menej pravdepodobná, keďže vši sa prenášajú najmä bližším kontaktom, ktorý je typický skôr pre deti počas hier. No zavšivavené dieťa môže následne nakaziť aj celú rodinu.
„Voš žije najčastejšie vo vlasatej časti hlavy, ale aj napríklad v obočí, brade a fúzoch. Vši prežívajú vo vode, na oblečení, bielizni, vedia preliezť z odevu na odev a istý čas sa udržia dokonca aj na plyšových hračkách. Voš detská má ústne ústroje prispôsobené na bodanie a satie a živí sa prúdiacou krvou.
Samičky kladú ku koreňom vlasov denne 3-4 vajíčka, takzvané hnidy. Dospelé samičky žijú priemerne 3 týždne a za život nakladú asi 100 až 140 vajíčok,“ uvádza Mgr. Martina Merková, podľa ktorej k nakazeniu dochádza pomerne rýchlo – napríklad aj počas jedného dňa v škôlke.
Ako ich spoznať?
Kto ich zažil, spozná príznaky zrejme hneď. Kto sa so všami ešte nikdy netrápil, môže mu rozpoznanie nákazy chvíľu trvať. Základným znamením, že niečo nie je v poriadku, je však neustále škrabanie sa vo vlasoch. Tým sa to však nekončí.
„K najčastejším príznakom zavšivavenia patrí aj nepokoj, nepozornosť, ospalosť, na pokožke hlavy sa môžu objaviť bolestivé a rozškrabané miesta, objavujú sa šteklivé oblasti, ktoré sú spôsobené preliezaním vší medzi vlasmi, hlavne vo večerných hodinách,“ uvádza hovorkyňa hygienikov a dodáva, že dospelé vši možno spozorovať i voľným okom alebo lupou.
Vo vlasoch možno rozpoznať aj hnidy – ešte pred vyliahnutím sú to ani nie milimetrové žltobiele vajíčka, ktoré po vyliahnutí vši zostanú priesvitné. Na vrchole hnidy je viečko, ktorým vyliahnutá voš vylieza von.
Rozoznanie mŕtvych hníd od živých je však zložité a voľným okom nemožné – je na to totiž potrebná binokulárna lupa. Aj z tohto dôvodu sa nákaza všami neraz stáva problémom, keď vo vlasoch popri mŕtvych zostane skrytá aj živá hnida.
Ako sa ich teda zbaviť?
Aj keď k nákaze všami dôjde napríklad v škole či v škôlke, zodpovednosť za ich likvidáciu nesú rodičia. Pri prvých informáciách o výskyte vší preto treba každodenne kontrolovať vlasy a hlavu dieťaťa, prípadne aj ostatných členov rodiny.
„Pri zistení zavšivenia je nutné okamžité a dôsledné ošetrenie vlasov dezinsekčným prostriedkom a jeho opakovanie. Toto opatrenie je účinné iba v prípade, ak sa umytie vlasov šampónom proti všiam uskutoční v rovnakom čase u všetkých postihnutých osôb, to znamená napríklad u všetkých žiakov danej triedy alebo školy vrátane zdravých žiakov a členov ich rodín,“ uvádza Mgr. Martina Merková, podľa ktorej si riešenie nákazy vyžaduje ochotu a zodpovedné zapojenie všetkých rodičov.
Napriek dôsledným opatreniam však odvšivavenie nemusí dopadnúť hneď úspešne. Na jednej strane môžu byť vši proti účinným látkam odolné, na druhej strane môže ťažkosti spôsobiť aj nesprávny prístup.
„Problémom vedúcim k nižšej účinnosti chemických odvšivovacích prípravkov je skutočnosť, že diagnózu a aplikáciu odvšivovacích prípravkov vo väčšine prípadov vykonávajú rodičia, teda ľudia bez zdravotníckeho vzdelania. Nesprávna aplikácia môže byť neúčinná, čo vedie k recidíve ochorenia alebo k opakovaným infekciám.
Opakovaná expozícia odvšivovaných detí voči insekticídom zas môže ohrozovať ich zdravie. Z tohto dôvodu sa musia klásť vysoké nároky na bezpečnosť odvšivovacích prípravkov. Pri používaní chemických prípravkov na odvšivovanie je nutná opakovaná aplikácia, a to o 8 až 10 dní po prvej aplikácii, teda po vyliahnutí všetkých vajíčok, ale ešte pred tým, ako nymfy z nich vyliahnuté dospejú a začnú klásť ďalšie vajíčka,“ vysvetľuje hovorkyňa hygienikov.
Na trhu je v súčasnosti dostupných množstvo prípravkov na odvšivavenie, v ponuke sú tiež hrebene určené na vyčesávanie hníd z vlasov. Pri pretrvávajúcich problémoch môže pomôcť aj ostrihanie vlasov, hoci nie je nevyhnutné.
Pretrvávajúce hnidy
Aj po úspešnom odvšivavení môžu vo vlasoch zostať po všiach stopy – a to v podobe mŕtvych hníd. Nie je to však dôvod na paniku. Mŕtve hnidy majú priesvitnú farbu a nepredstavujú žiadne riziko, sú skôr estetickým problémom. Ich odstránenie však nebýva jednoduché.
„V súčasnosti neexistuje žiadny prípravok, ktorý by ich spoľahlivo odstránil. Príčinou je pevný, prakticky nerozpustný tmel, ktorým sú hnidy na vlasy prilepené. Sú však iba kozmetickým nedostatkom a za niekoľko mesiacov na vlasoch odrastú,“ uvádza Mgr. Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva.
Hnidy sa môžete pokúsiť z vlasov vyčesať hustým hrebeňom, hoci ťažko povedať, či sa vám podarí odstrániť skutočne všetky. Mŕtve hnidy však neraz bývajú príčinou nesprávnej diagnózy, čo vedie k zbytočnej aplikácii odvšivovacích prípravkov. V prípade neistoty je preto vhodné poradiť sa aj s lekárom.
Existuje prevencia?
Pri pedikulóze je jedinou možnou prevenciou vyhýbanie sa kontaktu so zdrojom nákazy. To však nie je jednoduché – najmä v detských kolektívoch. Práve preto je potrebné najmä v jesennom a zimnom období pravidelne kontrolovať vlasy dieťaťa a dodržiavať zásady osobnej hygieny.
Ak sa vši vyskytnú v okolí, prípadne priamo v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, je vhodné aj preventívne umytie vlasov dezinsekčným šampónom. Okrem toho existujú spreje s obsahom repelentných zložiek, ktoré pôsobia ako prevencia pred nákazou.
Vhodné je tiež dieťa viesť k tomu, aby si v škôlke a škole nevymieňalo oblečenie so spolužiakmi a nosilo len vlastné šály a čiapky. Takisto by si deti medzi sebou nemali požičiavať hrebene, sponky, gumičky a iné ozdoby do vlasov.
V prípade nákazy v rodine sa ostatní členovia môžu chrániť taktiež pravidelnou kontrolou a preventívnym umývaním vlasov. Navyše je nutné, aby nakazený člen používal vlastný hrebeň, uterák či posteľnú bielizeň.
Tú je vhodné aj každý deň vymieňať a vyvárať, hrebene zas pravidelne dezinfikovať a plyšové hračky, na ktorých sa vši tiež môžu istý čas udržať, opakovane vyprať v horúcej vode.
Zvýšený výskyt takzvanej pedikulózy – teda zavšivavenia – súvisí s ročným obdobím aj so začiatkom školského roka. Pre vši je totiž väčší kolektív detí živnou pôdou – najčastejšie sa vyskytujú u detí od dvoch do dvanástich rokov.
„Dôvodom pomerne ľahkého prenosu u detí v tejto vekovej skupine je to, že deti sa často pri hrách dotýkajú hlavami. V zimnom období je výskyt vší vyšší, čo je pravdepodobne spôsobené tým, že predovšetkým v zime sa nosia pokrývky hlavy, ktoré si deti pri hrách vymieňajú, a tým sa vši môžu prenášať. V letnom období sa čapice nenosia a viac sa aj strihajú vlasy,“ uvádza Mgr. Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva.
Zdrojom nákazy je vždy zavšivavený človek – na iných ľudí sa vši od neho môžu prenášať po celý čas nákazy – od začiatku až po likvidáciu parazita. „Vši sa šíria najmä pri priamom styku a zväčša v kolektívoch, ako sú rodina, predškolské a školské zariadenia či ubytovne.
V menšej miere sa môžu šíriť aj prostredníctvom rôznych predmetov, ako sú hrebene, kefy, čiapky, šály, osobná a posteľná bielizeň. Ak sa dostanú na golier odevu, môžu preliezať aj na šaty druhých osôb v spoločných skrinkách a šatniach,“ dodáva Mgr. Martina Merková.
Malý-veľký nepriateľ
Hoci zavšivavenie spôsobuje voš detská, neznamená to, že by sa tento parazit nemohol vyskytovať aj u dospelých ľudí. Nákaza nimi je však menej pravdepodobná, keďže vši sa prenášajú najmä bližším kontaktom, ktorý je typický skôr pre deti počas hier. No zavšivavené dieťa môže následne nakaziť aj celú rodinu.
„Voš žije najčastejšie vo vlasatej časti hlavy, ale aj napríklad v obočí, brade a fúzoch. Vši prežívajú vo vode, na oblečení, bielizni, vedia preliezť z odevu na odev a istý čas sa udržia dokonca aj na plyšových hračkách. Voš detská má ústne ústroje prispôsobené na bodanie a satie a živí sa prúdiacou krvou.
Samičky kladú ku koreňom vlasov denne 3-4 vajíčka, takzvané hnidy. Dospelé samičky žijú priemerne 3 týždne a za život nakladú asi 100 až 140 vajíčok,“ uvádza Mgr. Martina Merková, podľa ktorej k nakazeniu dochádza pomerne rýchlo – napríklad aj počas jedného dňa v škôlke.
Ako ich spoznať?
Kto ich zažil, spozná príznaky zrejme hneď. Kto sa so všami ešte nikdy netrápil, môže mu rozpoznanie nákazy chvíľu trvať. Základným znamením, že niečo nie je v poriadku, je však neustále škrabanie sa vo vlasoch. Tým sa to však nekončí.
„K najčastejším príznakom zavšivavenia patrí aj nepokoj, nepozornosť, ospalosť, na pokožke hlavy sa môžu objaviť bolestivé a rozškrabané miesta, objavujú sa šteklivé oblasti, ktoré sú spôsobené preliezaním vší medzi vlasmi, hlavne vo večerných hodinách,“ uvádza hovorkyňa hygienikov a dodáva, že dospelé vši možno spozorovať i voľným okom alebo lupou.
Vo vlasoch možno rozpoznať aj hnidy – ešte pred vyliahnutím sú to ani nie milimetrové žltobiele vajíčka, ktoré po vyliahnutí vši zostanú priesvitné. Na vrchole hnidy je viečko, ktorým vyliahnutá voš vylieza von.
Rozoznanie mŕtvych hníd od živých je však zložité a voľným okom nemožné – je na to totiž potrebná binokulárna lupa. Aj z tohto dôvodu sa nákaza všami neraz stáva problémom, keď vo vlasoch popri mŕtvych zostane skrytá aj živá hnida.
Ako sa ich teda zbaviť?
Aj keď k nákaze všami dôjde napríklad v škole či v škôlke, zodpovednosť za ich likvidáciu nesú rodičia. Pri prvých informáciách o výskyte vší preto treba každodenne kontrolovať vlasy a hlavu dieťaťa, prípadne aj ostatných členov rodiny.
„Pri zistení zavšivenia je nutné okamžité a dôsledné ošetrenie vlasov dezinsekčným prostriedkom a jeho opakovanie. Toto opatrenie je účinné iba v prípade, ak sa umytie vlasov šampónom proti všiam uskutoční v rovnakom čase u všetkých postihnutých osôb, to znamená napríklad u všetkých žiakov danej triedy alebo školy vrátane zdravých žiakov a členov ich rodín,“ uvádza Mgr. Martina Merková, podľa ktorej si riešenie nákazy vyžaduje ochotu a zodpovedné zapojenie všetkých rodičov.
Napriek dôsledným opatreniam však odvšivavenie nemusí dopadnúť hneď úspešne. Na jednej strane môžu byť vši proti účinným látkam odolné, na druhej strane môže ťažkosti spôsobiť aj nesprávny prístup.
„Problémom vedúcim k nižšej účinnosti chemických odvšivovacích prípravkov je skutočnosť, že diagnózu a aplikáciu odvšivovacích prípravkov vo väčšine prípadov vykonávajú rodičia, teda ľudia bez zdravotníckeho vzdelania. Nesprávna aplikácia môže byť neúčinná, čo vedie k recidíve ochorenia alebo k opakovaným infekciám.
Opakovaná expozícia odvšivovaných detí voči insekticídom zas môže ohrozovať ich zdravie. Z tohto dôvodu sa musia klásť vysoké nároky na bezpečnosť odvšivovacích prípravkov. Pri používaní chemických prípravkov na odvšivovanie je nutná opakovaná aplikácia, a to o 8 až 10 dní po prvej aplikácii, teda po vyliahnutí všetkých vajíčok, ale ešte pred tým, ako nymfy z nich vyliahnuté dospejú a začnú klásť ďalšie vajíčka,“ vysvetľuje hovorkyňa hygienikov.
Na trhu je v súčasnosti dostupných množstvo prípravkov na odvšivavenie, v ponuke sú tiež hrebene určené na vyčesávanie hníd z vlasov. Pri pretrvávajúcich problémoch môže pomôcť aj ostrihanie vlasov, hoci nie je nevyhnutné.
Pretrvávajúce hnidy
Aj po úspešnom odvšivavení môžu vo vlasoch zostať po všiach stopy – a to v podobe mŕtvych hníd. Nie je to však dôvod na paniku. Mŕtve hnidy majú priesvitnú farbu a nepredstavujú žiadne riziko, sú skôr estetickým problémom. Ich odstránenie však nebýva jednoduché.
„V súčasnosti neexistuje žiadny prípravok, ktorý by ich spoľahlivo odstránil. Príčinou je pevný, prakticky nerozpustný tmel, ktorým sú hnidy na vlasy prilepené. Sú však iba kozmetickým nedostatkom a za niekoľko mesiacov na vlasoch odrastú,“ uvádza Mgr. Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva.
Hnidy sa môžete pokúsiť z vlasov vyčesať hustým hrebeňom, hoci ťažko povedať, či sa vám podarí odstrániť skutočne všetky. Mŕtve hnidy však neraz bývajú príčinou nesprávnej diagnózy, čo vedie k zbytočnej aplikácii odvšivovacích prípravkov. V prípade neistoty je preto vhodné poradiť sa aj s lekárom.
Existuje prevencia?
Pri pedikulóze je jedinou možnou prevenciou vyhýbanie sa kontaktu so zdrojom nákazy. To však nie je jednoduché – najmä v detských kolektívoch. Práve preto je potrebné najmä v jesennom a zimnom období pravidelne kontrolovať vlasy dieťaťa a dodržiavať zásady osobnej hygieny.
Ak sa vši vyskytnú v okolí, prípadne priamo v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, je vhodné aj preventívne umytie vlasov dezinsekčným šampónom. Okrem toho existujú spreje s obsahom repelentných zložiek, ktoré pôsobia ako prevencia pred nákazou.
Vhodné je tiež dieťa viesť k tomu, aby si v škôlke a škole nevymieňalo oblečenie so spolužiakmi a nosilo len vlastné šály a čiapky. Takisto by si deti medzi sebou nemali požičiavať hrebene, sponky, gumičky a iné ozdoby do vlasov.
V prípade nákazy v rodine sa ostatní členovia môžu chrániť taktiež pravidelnou kontrolou a preventívnym umývaním vlasov. Navyše je nutné, aby nakazený člen používal vlastný hrebeň, uterák či posteľnú bielizeň.
Tú je vhodné aj každý deň vymieňať a vyvárať, hrebene zas pravidelne dezinfikovať a plyšové hračky, na ktorých sa vši tiež môžu istý čas udržať, opakovane vyprať v horúcej vode.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín