Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez adekvátnej kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú.
Úspory zatiaľ virtuálne
O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na 2017. Celkovo bude štát platiť na budúci rok o vyše 100 mil. eur menej ako v tomto roku. Výpadok majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci, ktorí zaplatia o takmer 170 mil. eur viac. A možno zaplatia ešte viac, ak prejde návrh na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre lepšie zarábajúcich.
To, že sa platba štátu znižuje sa dá odôvodniť. Sadzba poistného sa vracia na „defaultnú“ úroveň 4 percentá z priemernej mzdy. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesá počet poistencov štátu. Pomer odvody versus dane ako zdroje financovania zdravotníctva sa tak dostáva na predkrízovú úroveň – okolo 70:30.
Súčasťou rozpočtu verejnej správy sú – v súlade s metodikou ESA 2010 – aj údaje za hospodárenie zdravotníckych zariadení. Návrh rozpočtu predpokladá, že v roku 2017 budú nemocnice hospodáriť vyrovnane (mimochodom, to pôvodne predpokladal aj vlaňajší rozpočet pre tento rok).
Aby to vyšlo, zdravotnícke zariadenia by mali dostať o 150 mil. eur viac (+10 percent). Ale to by zároveň znamenalo, že v rámci intersektorálneho členenia dostanú iné segmenty menej peňazí než v tomto roku. Ktoré by to mohli byť, naznačuje revízia výdavkov rozpracovaná na základe manifestu Hodnota za peniaze.
Až 115 mil. eur sa má ušetriť v liekovej politike (+ špeciálny zdravotnícky materiál a zdravotnícke pomôcky), 13 mil. eur v nákladoch spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Tieto úspory sú však zatiaľ virtuálne; reálne kroky na ich dosiahnutie sa ešte neuskutočnili. Náklady na oba segmenty pritom medziročne stúpajú, úspechom by bolo už aj spomalenie rastu.
Na rozdiel od virtuálnych úspor, rast miezd je reálny. Mzdová regulácia zdravotníckych pracovníkov je ovplyvnená rastom minimálnej, ako aj priemernej mzdy, ktoré vstupujú do indexov ich minimálnych mzdových nárokov.
V prípade minimálnej mzdy ide o 7,4-percentný nárast zo 405 na 435 eur, v prípade priemernej mzdy o 2,9-percentný z 858 na 883 eur. Mzdy a odvody predstavujú asi 55 percent výdavkov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa rozpočtu stúpnu ich mzdové výdavky medziročne o takmer 50 mil. eur (6,3 percent).
Medziročný rast zdrojov o cca 70 mil. eur preto len tak-tak postačí na krytie týchto výdavkov. Ale to všetko za predpokladu, že sa podarí zastaviť rast výdavkov na ostatné segmenty zdravotníctva. A čo ak nie? Pre také prípady máme ešte jeden zdroj financovania zdravotníctva.
A tým je dlh. Podľa mojich odhadov už prekročil 600 mil. eur. Každý rok narastie o sumu zodpovedajúcu 7 až 9 percentám výdavkov na nemocnice.
Ak sa neuskutočnia naozaj zásadné, bolestivé, nepopulárne kroky, na konci budúceho roka bude dlh nemocníc atakovať hranicu 750 mil. eur. Lebo o oddlžení sa v návrhu rozpočtu pre budúci rok nepíše ani ň.
