„Ak by lekári, ktorí pacientovi predpisujú viac receptov ako tri štvrtiny ich kolegov, znížili preskripciu na ich úroveň, prinieslo by to dodatočné využitie prostriedkov zo zdravotného poistenia v objeme 158 mil. eur,“ uvádza správa. Primárny kontakt je však presvedčený, že aj v súčasnosti poskytuje zdravotnú starostlivosť efektívne.
Asociácia upozornila, že aj v roku 2017 bude štát za svojich poistencov platiť opäť menej a čoraz väčší rozsah solidarity musia pokrývať ekonomicky aktívni občania. „Za veľké riziko rozpočtu považujeme milióny eur ako záväzky nemocníc po lehote splatnosti i zavedenie systému DRG, pretože nemocnice sa začnú správať inak.
Určité limity máme s poisťovňami dohodnuté už teraz, nie sú však sankčné, ale motivačné. Ak sa lekár drží pri predpisovaní liekov a laboratórnych a rádiologických vyšetrení, má vyššiu úhradu,“ vysvetlil M. Šóth.
Sankčné limity
Sankčné limity sú v Česku. Ak napríklad lekár po vyčerpaní limitu predpíše liek, musí ho zaplatiť, tento mechanizmus zavádzali však postupne niekoľko rokov a zároveň uvádzali do života aj štandardné diagnostické a liečebné postupy.
Tamojšia lekárska komora síce uviedla, že sa nestáva, aby pacient svoj liek nedostal, ale prípadná penalizácia je náklad poskytovateľa a zdravotníckeho zariadenia.
Ako M. Šóth upozornil, „štandardné diagnostické a liečebné postupy u nás chýbajú, preto by predpokladané zavedenie sankčných limitov mohlo ohroziť dostupnosť liekov a vyšetrení pre pacienta. Je pravdepodobné, že po zavedení limitov bude pacient posúvaný od všeobecných lekárov k špecialistom a od nich do nemocníc“. Na jednej strane je pravda, že máme vyššie náklady na lieky, ako napríklad v Česku.
Podľa M. Šótha sa však treba detailne pozrieť aj na štruktúru spotreby liekov. „Náklady na bežné lieky, ktoré sa predpisujú masovo a sú najdôležitejšie pre hypertonikov, diabetikov, atď., sa zvyšujú minimálne. Rastú náklady najmä na drahé lieky onkologické, na biologickú liečbu a pod. Tie však nepredpisujú ambulantní lekári,“ dodal prezident ASL SR. Určité rezervy v ambulanciách sú.
„Preskripciou vznikajú nadlimity i preto, že lekári nevedia, čo ktorý kolega pacientovi predpísal. To by odstránil roky zavádzaný a nezavedený eHealth,“ konštatoval M. Šóth. Limity na diagnostiku môžu zas podľa neho spomaliť celý diagnostický a následne aj liečebný proces. Ako M. Šóth zdôraznil, „určite je potrebné o zavedení limitov odborne diskutovať, aby nebola ohrozená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov“.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker pred časom avizoval, že „v zmysle koncepcie Hodnota za peniaze budeme musieť realizovať viacero reštrikčných opatrení a od začiatku transparentne komunikujeme, že je potrebné vnútorne redistribuovať iným spôsobom peniaze“.
Podľa prezidentky AOOP MUDr. Kataríny Kafkovej už limity niektoré poisťovne zavádzali. „Boli jasne nastavené pravidlá tak, aby pacient alebo poistenec nebol poškodený a aj v súčasnosti poisťovne využívajú hodnotenie nákladov na lieky na posudzovanie nákladovej efektivity,“ dodala K. Kafková.
„O tejto téme ešte veľa nevieme, počuli sme o tom zatiaľ len okrajovo,“ konštatoval M. Šóth. ASL SR preto plánuje kvôli limitom stretnutie aj s T. Druckerom. Návrh štátneho rozpočtu ráta s tým, že výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotnícky materiál sa znížia o 105 mil. eur.
Je riešenie na obzore?
Roky neriešeným a odkladaným problémom je LSPP. Ako uviedol M. Šóth, „na ministerstve bolo rokovanie pracovnej skupiny Nová poliklinika (LSPP), kde rezort prezentoval možný návrh optimalizácie siete LSPP a všetky zainteresované strany vyjadrili názory a postupy na riešenie problematiky LSPP“.
Názor Asociácie je niekoľko rokov rovnaký – LSPP do 22. hodiny, zrušenie povinnosti lekárov slúžiť, rozšíriť možnosť slúžiť aj lekárom iných odborností a zlepšenie úhrad.
„Začali sme sa oboznamovať s projektom a je zatiaľ predčasné robiť závery, aký bude jeho ďalší vývoj. Dôležitá je diskusia a akceptácia názorov a pripomienok odbornej verejnosti,“ zdôraznil M. Šóth. Na ďalšom stretnutí sa má diskutovať o plánovaní a rozvrstvení projektu Nová poliklinika – geografickom, personálnom a finančnom.
Minister sa v médiách na margo LSPP vyjadril, že „chceme definovať fixnú sieť aj vzhľadom na geografiu, demografiu a nemocnice. Dnes máme 94 pohotovostí v 24-hodinovej prevádzke. Myslíme si, že v tomto celodennom režime nám stačí asi polovica, ale zároveň ich chceme sústrediť k urgentným príjmom nemocníc. Okrem toho môžu existovať aj pohotovosti s kratšími ordinačnými hodinami“. Podobne ako ASL SR, aj SS VPL žiada skrátenie pohotovostnej služby do 20. alebo 22. hodiny.
„Nevidíme zmysel v tom, aby všeobecní lekári slúžili 24-hodinové pohotovostné služby, pri ktorých ošetria priemerne jedného pacienta. Po prebdenej noci ich čakajú v ambulancii desiatky chorých, o ktorých sa musia postarať,“ dodal prezident spoločnosti MUDr. Peter Makara, MPH, podľa ktorého práve rýchle záchranné služby a urgenty by mohli prevziať starostlivosť o pacienta v nočných hodinách.
Ako uzavrel M. Šóth, „v prípade zhody a akceptácie dostupnosti zdravotnej starostlivosti určite nájdeme konsenzus, ktorý bude v prospech pacientov, ako aj službukonajúcich lekárov“.
Bez zoznamu sa nepohneme
Problematiku poplatkov vyrieši nový zoznam výkonov ambulantnej zdravotnej starostlivosti namiesto dvadsať rokov starého a vytvorenie systému viaczdrojového financovania. „Už niekoľko rokov prezentujeme zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov a vytvorenie systému viaczdrojového financovania. Pacient musí vedieť, za čo má platiť a lekár, za čo má vyberať“, uviedol M. Šóth k poplatkom a doplatkom pacientov.
Novelu zákona 577/204 o rozsahu z minulého roka ASL SR vždy vnímala ako nesystémový krok, oslabujúci dôveru pacienta v lekára a vyvolávajúcu chaos. Ako konštatoval prezident, „naše názory sa ukázali ako správne.
Pacient prišiel o možnosť objednať sa na určitý čas, ambulancie o príjmy, z novely neprofitoval nikto. Už niekoľko rokov predkladáme návrh komplexného riešenia viaczdrojového financovania, čo by riešilo aj problém poplatkov“.
Lekári súhlasia s vyjadrením T. Druckera, že nie všetko môže byť zadarmo, ak na to nemáme zdroje. „Riešením je zavedenie nového zoznamu výkonov ambulantnej zdravotnej starostlivosti s presnými pravidlami, čo je obsahom ambulantného výkonu a aké sú jeho reálne náklady. Pri reálnej cene výkonu budeme vedieť, čo uhradí poisťovňa a čo pacient priamou formou, alebo cez doplnkové poistenie,“ uviedol M. Šóth.
Ako dodal, „vieme jasne povedať, že tento výkon stojí poskytovateľa toľko a na rad prichádza poisťovňa, ktorá povie, že z výkonu uhradí 100 percent. Keď uhradí 70 percent, 30 percent uhradí pacient buď cez komerčnú poisťovňu alebo pripoistenie“. Nový zoznam je podľa neho priorita a bez tohto kroku sa problém poplatkov, doplatkov a priamych úhrad nedá vyriešiť.
„Ministerstvo s ASL SR pri tvorbe nového zoznamu zdravotných výkonov spolupracuje,“ tlmočila stanovisko rezortu hovorkyňa Stanislava Luptáková.
