Ale lekári potrebujú poriadok aj vo vlastných radoch. Aj o tom sme hovorili s členom rady SLK a viceprezidentom ASL SR MUDr. Ondrejom Kusým.
Zbadali ste zmeny v prístupe nového vedenia rezortu k primárnemu kontaktu a k ambulantným špecialistom?
Za nového vedenia ministerstva zdravotníctva sa zatiaľ nové prístupy alebo konkrétne rokovania o potrebných a možných pozitívnych zmenách smerom k ambulantnému sektoru primárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti ešte nerealizovali.
Uskutočnili sa opakované stretnutia ministra zdravotníctva Tomáša Druckera s prezidentom SLK MUDr. Marianom Kollárom, ako aj prezidentom ASL SR MUDr. Mariánom Šóthom, ale žiadne hmatateľné výsledky z týchto stretnutí zatiaľ nie sú.
Treba však počkať na blížiaci sa snem SLK 23. a 24. septembra a tiež na valné zhromaždenie ASL SR, ktoré sa koná 30. septembra a 1. októbra. Na obe podujatia je avizovaná návšteva a vystúpenie ministra zdravotníctva s tým, že predloží možnosti riešení problémov súkromnej ambulantnej sféry. A tých problémov skutočne nie je málo!
Čo považujete za akútne problémy primárnej a špecializovanej sféry, zrelé či už prezreté na riešenie?
V primárnej ambulantnej sfére je mimoriadne akútne doriešenie lekárskej služby prvej pomoci, predovšetkým zákonom ohraničiť lehotu trvania pohotovostí najviac do 22. hodiny. Dôvody na to sú výsostne racionálne – ekonomická aj odborná neefektívnosť súčasných pohotovostí z pohľadu nielen poskytovateľa, ale aj pacienta.
V rámci LSPP je tiež potrebné odstrániť povinnosť všeobecného lekára podieľať sa na službách pohotovostí. Táto činnosť musí byť založená na dohode dvoch rovnoprávnych subjektov, teda poskytovateľa LSPP a službukonajúceho lekára.
Len tak bude dodržaný právny systém, bežný v krajinách EÚ. Nesmie to byť na svojvôli štátnych alebo krajských orgánov tak, ako je to dnes.
Treba podľa vás aj zmeny vo financovaní ambulancií? Začína sa napríklad diskutovať o zmysle kapitácií, čo však všeobecní lekári prijímajú s nevôľou...
Určite je potrebné ponechať systém kapitácie, kde bude jasne definované, čo je jej súčasťou a čo, aké výkony sú hradené a účtované zdravotnej poisťovni mimo kapitácie. Tento moment bude prioritne určovať zoznam zdravotných výkonov, hlavne v položke všeobecných výkonov.
Výrazne je však potrebné zdvihnúť ceny kapitácie a výkonov s ohľadom na dnešnú ekonomickú realitu. Dnešné ceny pomaly nevyjadrujú ani len základné potreby ambulancie všeobecného lekára.
S potrebou zmeny a cenovej úpravy úzko súvisí aj záujem mladších lekárov pracovať v takej dôležitej sfére, akou ambulantný sektor všeobecného lekára pre dospelých a pre deti a dorast nepochybne je.
Všetci vieme, že dnes sú tieto dva sektory na pokraji „vyhynutia“. K tomu treba priradiť aj ambulantnú gynekológiu prvého kontaktu, ale dnes už aj špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Chcem upozorniť, že primárny a špecializovaný ambulantný sektor sú základným pilierom zdravotnej starostlivosti.
Jednou vetou – prečo?
Lebo je najefektívnejšia v časovej rýchlosti adekvátneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ako aj z pohľadu ekonomickej výhodnosti.
Niekoľkoročná je aj téma zoznamu zdravotných výkonov v ambulantnej starostlivosti. DRG systémom by sa mal zaviesť poriadok v nemocniciach, ale čo s poriadkom v ambulanciách?
Zoznam zdravotných výkonov predstavuje prioritnú záležitosť pre potrebu dnešnej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, aby bola konečne doriešená.
Základom však je, aby si všetci zainteresovaní uvedomili, že zoznam nie je nič iné len, alebo až, cenník zdravotných výkonov, ktorý je súčasťou zákona a kde je neoddeliteľnou súčasťou každého výkonu charakteristika výkonu, dĺžka trvania výkonu v minútach a jeho základná (minimálna) cena.
Ale máme/máte to v praxi?
Bez ktoréhokoľvek z týchto troch bodov bude zoznam taký, aký je doteraz. Len zdrap papiera, ktorý je síce súčasťou zákona 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, ale raz ho mení zdravotná poisťovňa, inokedy zas štát, niekedy sa to podarí aj organizáciám zastupujúcim poskytovateľov, pacientskym organizáciám, jednoducho hovorí doň kdekto.
Najhoršie na tomto celom procese je, že novelizácia zoznamu je už niekoľko rokov opakovane vypracovaná aj s ocenením výkonov jednotlivými odborným spoločnosťami, ktoré opakovane oslovilo samotné ministerstvo zdravotníctva.
Podotýkam, že od čias ministrovania Rudolfa Zajaca, čo je už naozaj dávno, sme mali sľúbenú aj odmenu 10 000 Sk v rokoch 2004 až 2006 pre predsedov jednotlivých odborností po vykonaní zmien v zozname. Výsledky zadaných úloh sú dodnes niekde v zásuvkách pracovných stolov alebo v počítačoch poverených ministerských úradníkov.
Ale ministerstvo vás znovu volá do práce na zozname...
Dnes sa skutočne opakovane táto inštitúcia snaží zaktivizovať odborné spoločnosti, aby zase vypracovali to, čo už zopár rokov rezort má! Tento jav vždy prichádza pri novej vláde, po nástupe nového ministra.
Inými slovami, vždy je to začiatok niečoho nového, lepšieho, len ten koniec je už pomaly desaťročia stále niekde v ďalekom nedohľadne. Nielen ja, ale určite aj iní zainteresovaní za tým vidíme jednoducho neochotu ministerských úradníkov, ale aj ich nadriadených konečne povedať, že novelizovaný zoznam je už dávno hotový, ale že cena a dĺžka trvania daných výkonov jednoducho speje k tomu, že zdravotné poisťovne nebudú mať peniaze na zabezpečenie celej zdravotnej starostlivosti ako ju dnes definuje dnes ústava – čiže zadarmo v rozsahu zdravotného poistenia pre každého!
Nalievate čisté víno?
Pokiaľ si konečne otvorene a verejne nepovieme pravdu, že jednoducho v tých cenových reláciách, ktoré sú reálne dané pre kapitáciu alebo každý zdravotnícky výkon zo zoznamu výkonov, alebo dnes aj DRG to v tak širokom rozsahu nepôjde, tak potom sa budeme aj do budúcnosti stále len klamať a zavádzať.
Na to vždy niekto doplatí presne tak, ako je to dnes. A ten niekto bude vždy ten najslabší a zároveň konečný článok v reťazi ekonomiky poskytovania zdravotnej starostlivosti – ambulancia, ambulantný lekár a pacient. Nič viac, ani nič menej.
SLK a ASL sú spojenci, či skôr úhlavní (ne)priatelia? Aj komora, aj asociácia čakajú volebné sedenia. Treba personálnu výmenu na postoch prezidentov? Čo by bolo potrebné vo fungovaní a v činnosti oboch organizácií zmeniť?
Dnes panuje v organizáciách, ktorých členmi sú ambulantní lekári, nejednotnosť. Tak morálna, ako aj etická, niekde dokonca aj odborná, aj z hľadiska ich ďalšieho smerovania. Keď už sa nevieme dohodnúť ani na tom, že má byť jedna organizácia, ktorá bude zabezpečovať právno-ekonomické aspekty fungovania súkromného ambulantného sektora, ktoré sú jednotné pre ambulantný sektor vždy a aj budú tak potom, ako sa hovorí, je niečo choré v štáte dánskom.
Vidím niekoľko možných dôvodov, prečo je to tak. Jednak sú to ambície viacerých činiteľov na funkcie vedúcich predstaviteľov, ale aj viacero smerov vízií, ktorá organizácia má ovládať súkromný ambulantný sektor z hľadiska ekonomicko-právnej agendy, či možnosť vonkajších vplyvov iných subjektov tak, aby sa zamedzilo zjednoteniu ambulantného sektora z právno-ekonomického hľadiska voči štátu, poisťovniam a iným organizáciám a združeniam.
Je to však aj neschopnosť predstaviteľov ambulantného sektora, hlavne z radov predstaviteľov vedenia lekárskej komory, pochopiť potrebu jednotnej, samostatnej, autonómnej a zo zákona určenej organizácie, ktorá bude zastupovať záujmy každého ambulantného poskytovateľa, pracujúceho v sieti ambulantnej starostlivosti.
Súčasne bude povinnosťou každého ambulantného poskytovateľa, ktorý bude chcieť byť v sieti poskytovateľov platenej poisťovňami, aby bol členom danej organizácie. Podobne, ako to dlho platí zo zákona aj v Nemecku v modeli ambulantného sektora Kassenärztliche Bundesvereinigung.
Táto organizácia však nemôže byť poplatná, či inak podriadená akejkoľvek inej odbornej alebo záujmovej medicínskej organizácii, lebo jej záujmom sú len a len ekonomicko-právne záujmy ambulantného sektora spolu so zabezpečením a zachovaním efektívnej a optimálnej minimálnej siete ambulantných poskytovateľov.
A to len v spolupráci s poisťovňami a ministerstvom ako oficiálnym štátnym gestorom. S nikým iným – zase je príkladom Nemecko.
Sú problémy len vo funkcionároch a ich osobných ambíciách?
Musím uviesť holý fakt, že negatívnu úlohu v procese zjednotenia súkromného ambulantného sektora pri vytvorení novej jednotnej organizácie zohral prezident lekárskej komory M. Kollár a časť rady komory, ktorí napriek zápisnicovo overiteľným dohodám medzi vedením SLK a ASL SR svojvoľne a proti dohodnutým kritériám si navrhli a začali uplatňovať svoje vlastné predstavy.
Kde sa napríklad M. Kollár nechal nominovať členkou rady komory za predsedu správnej rady budúceho novotvoreného Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) ako občan a osobnosť!
Nie ako prezident komory, keďže tento stav bol predtým zápisnicovo dohodnutý medzi asociáciou a komorou, kde jasne bolo definované že ani jeden prezident zakladajúcich organizácii zväzu, čiže komory a asociácie, nebude vo vedení zväzu. Prezident asociácie MUDr. Ladislav Pásztor to splnil do bodky, dokonca sa vzdal funkcie prezidenta asociácie.
Ale M. Kollár nie, radšej sa nechal prostredníctvom členky pracovnej skupiny za komoru a súčasne aj členkou rady komory navrhnúť za predsedu správnej rady ZAP za SLK.
Dovtedy tá funkcia neexistovala ani na papieri, bola vytvorená len a len pre neho a ním, „občanom a osobnosťou, nie prezidentom“! Odvtedy sa prezident komory necháva občas titulovať ako „občan a osobnosť“, lebo inak by nemohol byť predsedom správnej rady ZAP! Dobré, čo?
Podľa vás sú však podobné scenáre aplikovateľné aj inde...
Tento vývoj a scenár úplne vystihuje scenár realizácie a novelizácie katalógu zdravotných výkonov. Čiže – všetci vykrikujeme, že katalóg a zväz nevyhnutne potrebujeme, len niektorí z nás to majú v rukách a „šalamúnsky“ tak zamotajú karty, že z celkového nášho chcenia realizovať dané náležitosti nakoniec je veľké nič, lebo v tejto kartovej hre všetci ostatní nemáme esá, ale len dolníkov.
Esá má zopár iných. V prípade tvorby ZAP napríklad prezident komory. Alebo ešte právnici komory, alebo ešte niekto iný... V prípade katalógu zase manažment ministerstva zdravotníctva a ešte aj iní, niekde vyššie...
A to nie je dobré, lebo výsledkom nášho chcenia a konania v prospech ostatných je potom nič. Alebo niečo, čo je veľmi blízke tomu nič. A to nič zase niekomu vyhovuje.
Určite, z pohľadu terajšieho ZAP to nevyhovuje ani jednému ambulantnému poskytovateľovi. Teraz to možno vyhovuje len predsedovi správnej rady, občanovi a osobnosti a jeho zopár blízkym...
Rozdeľuj a panuj bolo, je a bude aktuálne zrejme na večné časy...
Treba podotknúť ešte jeden holý fakt – sme ako predstavitelia ambulantného sektora na smiech napríklad zástupcom zdravotných poisťovní. Hlavne pri rokovaniach. Rokujeme o tom istom, ale každý zvlášť. O výsledkoch takýchto rokovaní už ani nehovorím.
Tomu sa v názvosloví psychiatrických chorôb určite nejako tiež hovorí, ale nie som psychiater. Pozor však na to, čo je hlavné – stále hovoríme o peniazoch, o objemoch každého poskytovateľa, o jeho mesačných platbách, o limitoch, o kapitácii, proste o všetkom. A to sú mesačne milióny v eurách, nie v slovenských korunách.
Takže ak sa vrátim k otázke – sú dnes komora a asociácia úhlavní (ne)priatelia? Či, ak sa znovu opakujem, je problém v ľuďoch, funkcionároch?
Zas len poviem jeden holý fakt – za prezidentovania M. Kollára sa pre väčšinu vedenia komory, česť niekoľkým výnimkám, hlavným nepriateľom lekárskej komory stala asociácia a občianske združenie Zdravita.
Prečo je to tak, neviem si racionálne vysvetliť. Sám som členom rady komory, doteraz som bol prezidentom regionálnej lekárskej komory Nitra, som aj viceprezident asociácie pre špecializovanú zdravotnú starostlivosť.
Za posledný čas môjho pôsobenia v rade komory sa mi nepodarilo objektívne zistiť, prečo je niekedy až živočíšna antipatia voči asociácii a Zdravite. Pritom takmer všetci členovia ASL SR a Zdravity sú aj členmi SLK.
Nikdy v živote som nemal problém byť členom jednej alebo druhej organizácie, vždy som si ctil a vážil vedúcich predstaviteľov oboch združení, aj keď som mal na mnoho vecí iný názor.
Ale terajšie vedenie komory a hlavne jej prezident, tam mi už moje kompenzačné mechanizmy zlyhávajú. Keď pracovnou metódou vedúceho predstaviteľa je zavádzanie, populizmus, keď už bežní lekári z vidieka po vypočutí jeho prejavov hovoria len jedno – nazývame ho ja jediný, lebo počas hodinového prejavu stokrát opakuje len ja a jedine ja...
Mal by budúcotýždňový volebný snem lekárskej komory priniesť personálne zmeny na najvyššom poste?
Z predvolebných sľubov, daných ambulantnému medicínskemu sektoru pred štyrmi rokmi, nebol splnený ani jeden. Dokonca svoj vlastný sľub – zjednotenie ambulantného stavu v jednej samostatnej organizácii M. Kollár sám blokoval a zamietol počas posledných dvoch rokov napriek tomu, že mu pracovné skupiny budúcich zakladateľov, teda ASL SR a SLK, vytvorili všetky dostupné aj nedostupné podmienky na to, aby mohol navonok vystupovať ako hlavný zjednotiteľ jednotného ambulantného súkromného medicínskeho sektora, ktorý bol a je takmer celý aj v komore.
Aby mohol „dostať“ aspoň jednému svojmu predvolebnému sľubu, ktorý dal ambulantnému súkromnému sektoru pri svojich predvolebných kortešačkách. Keď sa asociácia a Zdravita pomaly podliezali už ako myši vedeniu komory a jej prezidentovi, len aby sa dosiahlo zjednotenie takého krehkého subjektu, akým je na zdravotnícko-ekonomickom a možno aj politickom poli ambulantný sektor.
Keď niekto odmietne a dokonca zavrhne aj takúto pomoc a spoluprácu dvoch ozaj vážnych subjektov, potom sa treba zamyslieť nad tým, prečo tak postupuje?
Prečo odmieta realizovať niečo, čo sám verbálne miliónkrát chcel a publikoval vo svojich predvolebných kampaniach pred štyrmi rokmi? Prečo odmieta realizovať to, prečo ho pred štyrmi rokmi volil aj ambulantný sektor lekárov?
Tak byť či nebyť, voliť či nevoliť?
Prečo máme my, lekári ambulantného sektora a zároveň delegáti volebného XXXII. snemu SLK opäť M. Kollára zvoliť za prezidenta na ďalšie štyri roky, keď nesplnil z pohľadu ambulantného sektora nič?
Ani len to nie, aby nás, ambulantný sektor, zjednotil v jednej samostatne fungujúcej organizácii. Pritom mal na to všetky páky, predpoklady, ochotných ľudí a celé organizácie pomôcť mu.
Dokonca mal a má perfektne vypracovaný plán a itinerár, ktorý však šmahom ruky pokrčil a zahodil do koša. Komu toto konanie a tento stav prospieva? Mne ako ambulantnému poskytovateľovi určite nie. A som úprimne presvedčený, že ani mnohým ostatným.
