Aspoň taký je zámer pracovnej skupiny, vytvorenej na ministerstve zdravotníctva. Skupina by mala nájsť kompromis, ktoré pohotovosti budú otvorené nepretržite, v ktorých sa služba prípadne skráti a z ktorých sa vytvorí minimálna sieť.
V súčasnosti je na Slovensku približne 90 pohotovostí pre dospelých a rovnaký počet pre deti a dorast, kde povinne podľa rozpisu lekárov krajov slúžia všeobecní lekári pre dospelých a všeobecní lekári pre deti a dorast. Pracuje aj desiatka zubnolekárskych pohotovostí, je aj zopár lekárnických pohotovostí. Väčšinu pohotovostí prevádzkujú prevádzkovatelia LSPP.
Ako konštatoval minister zdravotníctva Tomáš Drucker, „máme zhruba 89 lekárskych služieb prvej pomoci na Slovensku, hoci, myslím si, že zo zákona je povinných 48. Niektoré pohotovosti skutočne nefungujú efektívne, sú tam lekári v 24-hodinovej prevádzke a nepotrebujú tam byť“.
Podľa vládneho nariadenia je verejná minimálna sieť poskytovateľov LSPP pre dospelých určená najmenej jedným poskytovateľom na 100 000 obyvateľov, LSPP pre deti a dorast najmenej jedným poskytovateľom na 50 000 detí a pri zubnolekárskej LSPP najmenej jedným poskytovateľom na 400 000 obyvateľov.
Ministerstvo si určilo kritériá, podľa ktorých sa v pracovnej skupine rozhodne, kde a aká pohotovosť by mala fungovať. Patrí medzi ne napríklad geografická dostupnosť, veľkosť daného územia, či jeho demografické zloženie i možnosti financovania pohotovostí. Podľa ministra je potrebné zmapovať súčasný stav.
„Hovorím nielen o lekárskej pohotovosti, ale aj o lekárnickej a zubnolekárskej pohotovosti, kde chceme stanoviť podmienky pre 24-hodinovú službu,“ uviedol T. Drucker.
Rezortná hovorkyňa Stanislava Luptáková doplnila, v súlade so schváleným programom vlády, ktorý rezort rozpracoval do projektu Nová pohotovosť, že chce v spolupráci s krajmi, SLK, SKZL, SLeK, ASL SR, ZAP, ÚDZS a poisťovňami určiť takú sieť, aby mali občania v prípade potreby prístup k lekárskej službe prvej pomoci pre dospelých, deti a dorast, zubnolekárskej a lekárenskej pohotovosti v nepretržitom 24-hodinovom režime.
„Pracovná skupina na základe dôkladných analýz navrhne novú sieť nepretržitej pohotovosti a možnosť doplnkovej pohotovosti tak, aby ostala zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov,“ dodala hovorkyňa.
VšZP má uzatvorené zmluvy o poskytovaní LSPP služieb so 129 organizátormi LSPP, Dôvera so 130 poskytovateľmi LSPP, resp. 155 prevádzkami LSPP, Union so 130 poskytovateľmi LSPP. Výkony a paušálne platby hradia poisťovne poskytovateľom LSPP, nie samotným lekárom. Vlani zaplatili poisťovne za výkony pohotovostí spolu s paušálom celkovo 16 481 772 eur.
Nastavenie nových pravidiel pre fungovanie siete LSPP je podľa VšZP vecou odbornej diskusie, ktorá pokračuje. „Z pohľadu poisťovne je dôležité, aby sme v prípade potreby poistencovi vedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek dennej či nočnej hodine, a to s využitím LSPP i ďalších foriem neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ako sú urgentné príjmy v nemocniciach či záchranná zdravotná služba,“ zdôraznila hovorkyňa Petra Balážová.
Podľa Mateja Štepianského z Dôvery „LSPP, ktorá je v bezprostrednej blízkosti ústavnej pohotovostnej služby, nemusí byť prevádzkovaná v 24-hodinovom režime. Samozrejme, tento krok by sa mal realizovať aj s adekvátnym prerozdelením finančných zdrojov“.
Personálne zabezpečenie je však podľa neho povinný zabezpečiť prevádzkovateľ LSPP, preto by mali na túto otázku zodpovedať poskytovatelia LSPP. Ako uviedla hovorkyňa Unionu Judita Smatanová, „sme zástancami 24-hodinovej nepretržitej LSPP v súčinnosti s nepretržitou lekárenskou službou“.
Najčastejšími výkonmi, ktoré poisťovne hradili v pohotovostiach, boli krátka správa lekára LSPP ošetrujúcemu lekárovi, intrakutánna, subkutánna, submukózna, subkonjuktiválna alebo intramuskulárna injekcia, štandardné fyzikálne vyšetrenie jedného orgánového systému a intravenózna injekcia.
Napríklad Dôvera preplatila 247 000 výkonov 71B, čo je krátka správa lekára LSPP ošetrujúcemu lekárovi, či 125 000 výkonov 252, čo je injekcia intrakutánna, subkutánna, submukózna, subkonjuktiválna alebo intramuskulárna.
Pokusy už boli
Posledná štúdia, ktorá analyzovala podrobne situáciu s pohotovosťami, je z roku 2009, keď ju na žiadosť parlamentného zdravotníckeho výboru vypracovalo ministerstvo zdravotníctva vedené Richardom Rašim. Okrem iného konštatovala, že „je definovaná minimálna sieť LSPP. Ak je optimum, tak ako v iných oblastiach očakávané zhruba 10 percent nad minimom, reálny počet poskytovateľov verejnej siete je predimenzovaný“.
Vtedy bolo na Slovensku 95 ambulancií LSPP pre dospelých, 73 ambulancií LSPP pre deti a dorast a 46 ambulancií zubnolekárskej LSPP. Podľa minimálnej siete by však malo byť len 43, resp. 23, resp. 14 pohotovostí.
Analýza potvrdila verejne známe fakty, aktuálne aj dnes, že totiž vyťaženie služby pacientmi významne klesá po 22. hodine a po polnoci je služba vyťažená len na 3 – 8 percent.
Ročne navštívi LSPP po polnoci približne 59 000 pacientov, čo pri reálne existujúcej sieti znamená návštevu menej ako 1 pacienta na hodinu na ambulanciu LSPP, pri minimálnej sieti by to boli približne dvaja pacienti za hodinu.
Analýza tiež upozornila, že „financovanie je regulované, sporná je jeho adekvátnosť najmä v súvislosti s odmeňovaním lekárov slúžiacich LSPP“. Hodinová mzda lekára za výkon LSPP sa vtedy pohybovala od 1 po 10 eur, boli a sú však aj lekári, ktorí vykonávajú túto povinnosť zadarmo, pretože odmietajú podpísať neadekvátne zmluvy s poskytovateľmi, u ktorých slúžia. „Možno konštatovať, že adekvátna odmena lekára LSPP by sa mala pohybovať zhruba na úrovni 6,8 eura za hodinu,“ uviedla analýza.
Z troch možností, ako situáciu riešiť, sa vtedy ministerstvo priklonilo k pevnej sieti LSPP, určenej rezortom v spolupráci s krajmi, pričom výkon činnosti by bol povolený aj pre iných špecialistov, pracovný čas obmedzený do 24. hodiny a poskytovateľ LSPP by dostával kapitačnú platbu za určený zdravotný obvod a výkonovú zložku v dostatočnej výške, ktorá by zabezpečila adekvátnu odmenu aj slúžiacim lekárom a sestrám. Tento návrh sa však nakoniec nerealizoval.
Návrhy lekárov
SLK si vypracovala z dostupných zdrojov analýzu súčasnej siete LSPP a na jej základe navrhla sídla pevnej siete ambulantnej pohotovostnej služby. Pri tomto návrhu bola, okrem iných parametrov, zohľadnená rozloha a počty obyvateľov v jednotlivých oblastiach, geografická dostupnosť i počty lekárov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorí sa v danom regióne môžu podieľať na výkone LSPP.
„O predloženom návrhu siete, ale i ďalších návrhoch organizačných zmien novej APS sme pripravení rokovať. Predkladáme návrh siete s výkonom LSPP do 22. hodiny a sme voči členom povinní urobiť všetko, aby bolo splnených čo najviac požiadaviek na zmeny v LSPP, schválených v januári 2016 mimoriadnym snemom komory,“ povedala zástupkyňa SLK MUDr. Zuzana Teremová.
Komora predstavila aj návrh, kde majú sídliť ambulancie pohotovostí a verí, že rokovania budú konštruktívne a povedú k dlhoočakávaným legislatívnym zmenám v ambulantnej pohotovostnej službe, ktoré budú v prospech nielen službukonajúcich lekárov, ale v konečnom dôsledku v prospech pacientov.
Pre ASL SR, zastupujúcu vyše 3 000 ambulantných lekárov, ako priorita stále ostáva zrušenie povinnosti všeobecných lekárov slúžiť na pohotovostiach, ako aj skrátenie prevádzky ambulancií LSPP do 22. hodiny.
„Vychádzame z uznesení valného zhromaždenia ASL SR, ako aj z prieskumu u našich členov, ktorý nám poskytol presné čísla fungovania LSPP v jednotlivých regiónoch a zároveň otvoril aj ďalšie problémy s jeho fungovaním,“ uviedol prezident ASL SR MUDr. Marián Šóth. Podľa neho slúžiaci lekári za hodinu na pohotovosti dostanú od 2 do 5 eur.
