Turistika je obľúbenou aktivitou a dôvodov je mnoho. Aj pri nej však platí jedna zásada – bezpečnosť nadovšetko. Turistika totiž nie je len prechádzka prírodou, môže sa za ňou skrývať nejedno nebezpečenstvo.
Náročnosť turistiky závisí najmä od zvolenej trasy, a preto sa jej podľa možností môže venovať takmer každý – od malých detí, ktoré sa na prechádzke prírodou nielen vyšantia, ale aj veľa naučia, cez dospelých zdatných i menej zdatných turistov, až po seniorov, ktorí aj vo svojom veku aj istých zdravotných obmedzeniach niektoré trasy bez problémov zvládnu.
Bez ohľadu na to, či ste začiatočník alebo skúsený turista, vždy treba myslieť na bezpečnosť. Tú možno hodnotiť z viacerých hľadísk – jednak podľa toho, kde a ako sa pohybujeme, tiež podľa toho, ako sa pri turistike správame, a tiež ako sa na ňu pripravíme a vystrojíme.
Bezpečnosť už pred štartom
Ak chceme turistiku zvládnuť bez problémov, treba na bezpečnosť zo všetkých stránok myslieť už vopred. Cieľ cesty aj trasu si treba nielen dopredu premyslieť, ale aj sa na ňu pripraviť.
„Plánovať trasu je veľmi dôležité, nie je vhodné ísť len tak. Ideálne je pohybovať sa po turistických trasách, pokiaľ nemáte nejaký špeciálny cieľ alebo pokiaľ nepoznáte terén, v žiadnom prípade neplánovať mimo,“ uvádza Július Kárasz z Klubu slovenských turistov v Nitre.
Pri plánovaní trasy treba brať do úvahy najmä svoje schopnosti a nepreceňovať sa. Ak idete v skupine a na trasu sa necítite, radšej zostaňte doma alebo absolvujte len časť a potom sa vráťte, ideálne v sprievode ďalšieho turistu. O plánoch však ešte vopred niekoho informujte.
„Vždy je dobré pred začiatkom túry oboznámiť niekoho o tom, kam ideme – buď rodinu, alebo nechať informáciu v mieste, kde bývame, napríklad v hoteli alebo penzióne, aj s predpokladaným časom návratu.
Je to dobré pre prípad, že ak neprídeme späť načas, títo ľudia o tom vedia a môžu okamžite mobilizovať pomoc,“ dopĺňa vedúci turistického oddielu Klubu slovenských turistov Ján Lupták.
Nech idete kdekoľvek, nemali by ste zabúdať na turistické pripoistenie – a to v každom ročnom období. Zraniť alebo stratiť sa totiž môžete kedykoľvek a kdekoľvek a vhodným pripoistením si ušetríte kopu vrások ale aj peňazí, ktoré by vás záchrana mohla stáť.
Čo si zobrať so sebou?
Pokiaľ sa nechystáte na extrémnu turistiku, ktorá je vhodná len pre skutočne skúsených turistov, žiadnu špeciálnu výstroj nepotrebujete. „Dôležitá je turistická obuv, žiadne botasky či tenisky, ale pevná obuv pre turistov.
Dôležité je, samozrejme, aj vhodné oblečenie. V lete sa zdá, že je príjemne teplo, svieti slnko, ale podmienky vo vyšších polohách sú zradné, tam je iné počasie, preto si treba zobrať teplé oblečenie. Aj v lete sa napríklad môže hodiť čiapka a rukavice, zažili sme, že v Tatrách padal sneh aj v auguste.
Tam sa pohybujete vo vysokohorskom teréne aj štyri hodiny a letné oblečenie vám nepomôže. Treba myslieť na to, že aj podchladenie je jedným z rizík a môže byť nebezpečné,“ varuje turistický vedúci Ján Lupták.
„Vždy treba rátať s tým, že môže dôjsť k náhlej zmene počasia, preto je dobré pribaliť si pršiplášť a aj nejaké náhradné oblečenie, košeľu či sveter. Neraz sa stáva, že sa musí vrátiť celá skupina kvôli jednému-dvom, ktorí nemajú rezervné oblečenie,“ dopĺňa Július Kárasz.
Ideálne je aj zabaliť si menšiu cestovnú lekárničku s obväzom, náplasťou, dezinfekciou či masťou proti opuchu a liekmi proti bolesti. Zabúdať netreba ani na dostatok vody a niečo pod zub – myslieť treba na to, že si všetky veci musíme niesť v ruksaku na chrbte, a preto to netreba preháňať.
Vhodné sú ľahšie jedlá, ktoré je najlepšie zjesť až po dosiahnutí cieľa, aby ste si nezaťažili žalúdok. Pribaliť si môžete aj niečo sladké na povzbudenie alebo niečo drobné na zahryznutie počas túry.
V každom počasí, avšak najmä v lete, treba dbať na pitný režim. Súčasťou batožiny preto musí byť fľaša s vodou. „Množstvo vody závisí od dĺžky túry a aj od možností dopĺňať si zásoby.
Pokiaľ sú nablízku pramene a studničky, netreba jej brať až tak veľa, avšak ak sa pohybujete na hrebeňoch, kde pramene nie sú, treba brať viac vody. Je to individuálne,“ dodáva Júlis Kárasz z Klubu slovenských turistov.
Alkohol k turistike nepatrí – nie je vhodný ani v kombinácii so slnkom, navyše sa môžete ľahšie zraniť alebo zísť z cesty a po prípadnom zásahu záchranárov vám poisťovňa náklady nemusí preplatiť.
Pozor na počasie!
Ráno to vyzerá na príjemný slnečný deň, cez obed na horúčavy a popoludní sa na vás valia hektolitre vody. Počasie môže byť zradné a odhadnúť ho na turistike vôbec nie je ľahké. Vo vyšších polohách to navyše môže vyzerať úplne inak ako pod kopcom.
„Keď sme na horách a ideme na turistiku, treba sledovať predpoveď počasia. Pri frontálnych búrkach vieme, že ich máme očakávať, ale môžu prísť aj búrky z tepla a pri nich sa, samozrejme, nedá predpovedať, na ktorom mieste presne búrka bude.
Preto ak ideme na turistiku a hlásia búrky z tepla, treba vyraziť radšej skoro ráno, aby sme pred obedom už dosiahli vrchol a schádzali nadol, lebo búrky sú zväčša práve okolo obeda alebo neskôr.
Takže aby sme tú túru bezpečne zvládli skôr,“ uvádza záchranár a šéfredaktor detského časopisu Mladý záchranár Ing. Samuel Hruškovic. Pri predpokladaných búrkach treba opäť dbať aj na vek a schopnosti turistov, ako rýchlo zvládnu zdolať cieľ a v prípade náhlej zmeny počasia ako rýchlo sa dokážu dostať na bezpečné miesto.
„Keď je búrka, treba sa otočiť a čím skôr opustiť hrebene hôr. Ľudia si myslia, že keď sú 200 – 300 metrov pod vrcholom, tak sú v bezpečí. Ale pokiaľ tento chodník vedie po nejakom bočnom hrebeni, tak to môže byť nebezpečné, takže radšej čím viac zísť do doliny.
Ak nás búrka chytí na lúke, poľnej ceste, najmä ak je to úplná rovina, treba si tam doslova ľahnúť a splynúť s prostredím, lebo blesk si hľadá cestu najmenšieho odporu a radšej otvorené plochy čo najskôr opustiť a nedostať sa do takejto kritickej situácie,“ varuje záchranár.
Pri búrke sa nesmiete schovávať pod vysoké stromy a je vhodné aj ruksak, v ktorom je napríklad mobil alebo kovové predmety, umiestniť od seba aspoň pár desiatok metrov ďalej.
Vždy s chladnou hlavou
Riziko pri turistike často predstavuje zablúdenie. Základom je dobré plánovanie a pridržiavanie sa vyznačených trás. „Turistické chodníky sú bezpečné, vyznačkované a umožňujú turistom dostať sa práve na tie najkrajšie a najzaujímavejšie partie, ktoré daná lokalita poskytuje.
Ak idete mimo trasy a aj máte napríklad telefón, že v prípade potreby privoláte pomoc, prvá otázka je – kde sa nachádzate. Keď ste mimo chodníka, len ťažko udáte svoju polohu. Druhá vec je, že keď sa pohybujete mimo vyznačených trás, ničíte prírodu, vyrušujete zver a to nie je v poriadku.
Keď idete po vyznačenej trase, ľahko vás nájdu. A tiež nepoškodzujete prírodu a aj zver si zvyká, že tadiaľ chodia ľudia a prispôsobí sa tomu, takže ju nevyrušujete,“ uvádza turista Július Kárasz. Aj skúsený turista však môže občas zablúdiť, nech už sa na túru pripravil akokoľvek poctivo.
„Ak zablúdite, vždy je lepšie ísť nadol, ako sa krútiť v lese – popri potoku alebo nejakou zvažujúcou sa cestou sa dostať nadol, do nejakej dediny, a to najmä večer, keď nie je východisko. Radšej sa dostať aj na opačnú stranu kopca, ale keď sa dostanete do civilizácie, môžete požiadať ľudí, aby vám pomohli. Nikdy, keď nemáte výbavu na bivakovanie, nezostávať v lese, pokiaľ je to čo len trochu možné,“ odporúča turistický vedúci Ján Lupták.
Pri zablúdení vám môže pomôcť aj turistická navigácia, ktorú možno kúpiť samostatne alebo používať aj cez mobilný telefón. Ak sa stratíte alebo sa vám pri turistike prihodí čokoľvek nečakané, treba zachovať chladnú hlavu.
„Nikdy nepreceňovať svoje sily, to je dôležité. Ak nemáte dostatočnú výstroj alebo sa na to necítite, pokazí sa počasie alebo sa niečo prihodí, neriskovať, radšej sa otočiť, vzdať sa a nesplniť plánovaný cieľ.
Riziko nestojí za ten úspech. Treba radšej pokojne zísť dole z hrebeňa, nestrácať rozvahu a nepanikáriť,“ uzatvára Júlis Kárasz z Klubu slovenských turistov v Nitre.
Náročnosť turistiky závisí najmä od zvolenej trasy, a preto sa jej podľa možností môže venovať takmer každý – od malých detí, ktoré sa na prechádzke prírodou nielen vyšantia, ale aj veľa naučia, cez dospelých zdatných i menej zdatných turistov, až po seniorov, ktorí aj vo svojom veku aj istých zdravotných obmedzeniach niektoré trasy bez problémov zvládnu.
Bez ohľadu na to, či ste začiatočník alebo skúsený turista, vždy treba myslieť na bezpečnosť. Tú možno hodnotiť z viacerých hľadísk – jednak podľa toho, kde a ako sa pohybujeme, tiež podľa toho, ako sa pri turistike správame, a tiež ako sa na ňu pripravíme a vystrojíme.
Bezpečnosť už pred štartom
Ak chceme turistiku zvládnuť bez problémov, treba na bezpečnosť zo všetkých stránok myslieť už vopred. Cieľ cesty aj trasu si treba nielen dopredu premyslieť, ale aj sa na ňu pripraviť.
„Plánovať trasu je veľmi dôležité, nie je vhodné ísť len tak. Ideálne je pohybovať sa po turistických trasách, pokiaľ nemáte nejaký špeciálny cieľ alebo pokiaľ nepoznáte terén, v žiadnom prípade neplánovať mimo,“ uvádza Július Kárasz z Klubu slovenských turistov v Nitre.
Pri plánovaní trasy treba brať do úvahy najmä svoje schopnosti a nepreceňovať sa. Ak idete v skupine a na trasu sa necítite, radšej zostaňte doma alebo absolvujte len časť a potom sa vráťte, ideálne v sprievode ďalšieho turistu. O plánoch však ešte vopred niekoho informujte.
„Vždy je dobré pred začiatkom túry oboznámiť niekoho o tom, kam ideme – buď rodinu, alebo nechať informáciu v mieste, kde bývame, napríklad v hoteli alebo penzióne, aj s predpokladaným časom návratu.
Je to dobré pre prípad, že ak neprídeme späť načas, títo ľudia o tom vedia a môžu okamžite mobilizovať pomoc,“ dopĺňa vedúci turistického oddielu Klubu slovenských turistov Ján Lupták.
Nech idete kdekoľvek, nemali by ste zabúdať na turistické pripoistenie – a to v každom ročnom období. Zraniť alebo stratiť sa totiž môžete kedykoľvek a kdekoľvek a vhodným pripoistením si ušetríte kopu vrások ale aj peňazí, ktoré by vás záchrana mohla stáť.
Čo si zobrať so sebou?
Pokiaľ sa nechystáte na extrémnu turistiku, ktorá je vhodná len pre skutočne skúsených turistov, žiadnu špeciálnu výstroj nepotrebujete. „Dôležitá je turistická obuv, žiadne botasky či tenisky, ale pevná obuv pre turistov.
Dôležité je, samozrejme, aj vhodné oblečenie. V lete sa zdá, že je príjemne teplo, svieti slnko, ale podmienky vo vyšších polohách sú zradné, tam je iné počasie, preto si treba zobrať teplé oblečenie. Aj v lete sa napríklad môže hodiť čiapka a rukavice, zažili sme, že v Tatrách padal sneh aj v auguste.
Tam sa pohybujete vo vysokohorskom teréne aj štyri hodiny a letné oblečenie vám nepomôže. Treba myslieť na to, že aj podchladenie je jedným z rizík a môže byť nebezpečné,“ varuje turistický vedúci Ján Lupták.
„Vždy treba rátať s tým, že môže dôjsť k náhlej zmene počasia, preto je dobré pribaliť si pršiplášť a aj nejaké náhradné oblečenie, košeľu či sveter. Neraz sa stáva, že sa musí vrátiť celá skupina kvôli jednému-dvom, ktorí nemajú rezervné oblečenie,“ dopĺňa Július Kárasz.
Ideálne je aj zabaliť si menšiu cestovnú lekárničku s obväzom, náplasťou, dezinfekciou či masťou proti opuchu a liekmi proti bolesti. Zabúdať netreba ani na dostatok vody a niečo pod zub – myslieť treba na to, že si všetky veci musíme niesť v ruksaku na chrbte, a preto to netreba preháňať.
Vhodné sú ľahšie jedlá, ktoré je najlepšie zjesť až po dosiahnutí cieľa, aby ste si nezaťažili žalúdok. Pribaliť si môžete aj niečo sladké na povzbudenie alebo niečo drobné na zahryznutie počas túry.
V každom počasí, avšak najmä v lete, treba dbať na pitný režim. Súčasťou batožiny preto musí byť fľaša s vodou. „Množstvo vody závisí od dĺžky túry a aj od možností dopĺňať si zásoby.
Pokiaľ sú nablízku pramene a studničky, netreba jej brať až tak veľa, avšak ak sa pohybujete na hrebeňoch, kde pramene nie sú, treba brať viac vody. Je to individuálne,“ dodáva Júlis Kárasz z Klubu slovenských turistov.
Alkohol k turistike nepatrí – nie je vhodný ani v kombinácii so slnkom, navyše sa môžete ľahšie zraniť alebo zísť z cesty a po prípadnom zásahu záchranárov vám poisťovňa náklady nemusí preplatiť.
Pozor na počasie!
Ráno to vyzerá na príjemný slnečný deň, cez obed na horúčavy a popoludní sa na vás valia hektolitre vody. Počasie môže byť zradné a odhadnúť ho na turistike vôbec nie je ľahké. Vo vyšších polohách to navyše môže vyzerať úplne inak ako pod kopcom.
„Keď sme na horách a ideme na turistiku, treba sledovať predpoveď počasia. Pri frontálnych búrkach vieme, že ich máme očakávať, ale môžu prísť aj búrky z tepla a pri nich sa, samozrejme, nedá predpovedať, na ktorom mieste presne búrka bude.
Preto ak ideme na turistiku a hlásia búrky z tepla, treba vyraziť radšej skoro ráno, aby sme pred obedom už dosiahli vrchol a schádzali nadol, lebo búrky sú zväčša práve okolo obeda alebo neskôr.
Takže aby sme tú túru bezpečne zvládli skôr,“ uvádza záchranár a šéfredaktor detského časopisu Mladý záchranár Ing. Samuel Hruškovic. Pri predpokladaných búrkach treba opäť dbať aj na vek a schopnosti turistov, ako rýchlo zvládnu zdolať cieľ a v prípade náhlej zmeny počasia ako rýchlo sa dokážu dostať na bezpečné miesto.
„Keď je búrka, treba sa otočiť a čím skôr opustiť hrebene hôr. Ľudia si myslia, že keď sú 200 – 300 metrov pod vrcholom, tak sú v bezpečí. Ale pokiaľ tento chodník vedie po nejakom bočnom hrebeni, tak to môže byť nebezpečné, takže radšej čím viac zísť do doliny.
Ak nás búrka chytí na lúke, poľnej ceste, najmä ak je to úplná rovina, treba si tam doslova ľahnúť a splynúť s prostredím, lebo blesk si hľadá cestu najmenšieho odporu a radšej otvorené plochy čo najskôr opustiť a nedostať sa do takejto kritickej situácie,“ varuje záchranár.
Pri búrke sa nesmiete schovávať pod vysoké stromy a je vhodné aj ruksak, v ktorom je napríklad mobil alebo kovové predmety, umiestniť od seba aspoň pár desiatok metrov ďalej.
Vždy s chladnou hlavou
Riziko pri turistike často predstavuje zablúdenie. Základom je dobré plánovanie a pridržiavanie sa vyznačených trás. „Turistické chodníky sú bezpečné, vyznačkované a umožňujú turistom dostať sa práve na tie najkrajšie a najzaujímavejšie partie, ktoré daná lokalita poskytuje.
Ak idete mimo trasy a aj máte napríklad telefón, že v prípade potreby privoláte pomoc, prvá otázka je – kde sa nachádzate. Keď ste mimo chodníka, len ťažko udáte svoju polohu. Druhá vec je, že keď sa pohybujete mimo vyznačených trás, ničíte prírodu, vyrušujete zver a to nie je v poriadku.
Keď idete po vyznačenej trase, ľahko vás nájdu. A tiež nepoškodzujete prírodu a aj zver si zvyká, že tadiaľ chodia ľudia a prispôsobí sa tomu, takže ju nevyrušujete,“ uvádza turista Július Kárasz. Aj skúsený turista však môže občas zablúdiť, nech už sa na túru pripravil akokoľvek poctivo.
„Ak zablúdite, vždy je lepšie ísť nadol, ako sa krútiť v lese – popri potoku alebo nejakou zvažujúcou sa cestou sa dostať nadol, do nejakej dediny, a to najmä večer, keď nie je východisko. Radšej sa dostať aj na opačnú stranu kopca, ale keď sa dostanete do civilizácie, môžete požiadať ľudí, aby vám pomohli. Nikdy, keď nemáte výbavu na bivakovanie, nezostávať v lese, pokiaľ je to čo len trochu možné,“ odporúča turistický vedúci Ján Lupták.
Pri zablúdení vám môže pomôcť aj turistická navigácia, ktorú možno kúpiť samostatne alebo používať aj cez mobilný telefón. Ak sa stratíte alebo sa vám pri turistike prihodí čokoľvek nečakané, treba zachovať chladnú hlavu.
„Nikdy nepreceňovať svoje sily, to je dôležité. Ak nemáte dostatočnú výstroj alebo sa na to necítite, pokazí sa počasie alebo sa niečo prihodí, neriskovať, radšej sa otočiť, vzdať sa a nesplniť plánovaný cieľ.
Riziko nestojí za ten úspech. Treba radšej pokojne zísť dole z hrebeňa, nestrácať rozvahu a nepanikáriť,“ uzatvára Júlis Kárasz z Klubu slovenských turistov v Nitre.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín