Odborná príprava sestier a pôrodných asistentiek prešla mnohými zmenami, napriek tomu sa však stále boríme s množstvom problémov, pretože ošetrovateľstvo ako vedný odbor je rovnako mladý a krehký ako naša demokracia.
Vyrovnávame sa s množstvom turbulencií, zmien, prekážok, ktoré bolo treba riešiť v úvode. Aj v minulosti sa diskutovalo, boli snahy o zrušenie vysokoškolského vzdelávania sestier, o návrat odbornej prípravy sestier na stredné zdravotnícke školy, čiastočne došlo k legislatívnemu posilneniu vyššieho odborného vzdelávania.
Hrozila degradácia?
Kreovanie vysokoškolského vzdelávania v roku 1992 má a malo veľký význam pre rozvoj a napredovanie ošetrovateľstva. Od začiatku však malo byť spojené aj s praktickým využitím nadobudnutých vedomostí vysokoškolsky vzdelaných sestier v súlade so študijnými programami v odbore ošetrovateľstva.
Návrhy na sestru prvej a druhej úrovne vtedy zavrhli samotné sestry so stredoškolským vzdelaním.
Obávali sme sa degradácie, neuznania stredoškolského vzdelania, našich dlhoročných praktických skúseností a zručností. Desila nás predstava, že nás budú riadiť vysokoškolsky vzdelané sestry bez praxe, ktoré nebudú prínosom pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.
V rámci možností doplnenia externej formy štúdia mnohé z nás využili túto možnosť. Doplnili sme si vzdelanie, buď vyššie odborné, alebo vysokoškolské, a to na vlastné náklady, na úkor dovoleniek, svojich rodín.
Mnohé tak urobili možno aj pod tlakom, že po vstupe do EÚ nebude uznané stredoškolské vzdelanie sestier, ale bol tu aj doslovný hlad po nových vedomostiach. Sestry očakávali, že im diplom automaticky prinesie zohľadnenie vzdelania, iné platové zaradenie, kompenzáciu finančných a časových nákladov.
Pred vstupom do EÚ v rámci prístupových rokovaní bolo v smerniciach EÚ pre potreby Slovenska uznané vzdelanie aj sestrám zo stredných zdravotníckych škôl, ktoré mali požadovanú prax.
Následne boli obsahy študijných programov, tak ako sú uvedené v smerniciach – bakalárske, vyššie odborné vzdelanie, implementované do našej legislatívy. Stredoškolské vzdelanie je u nás považované za rovnocenné vzdelanie, preto vraj nebolo možné sestrám, ktoré si doplnili bakalárske vzdelanie, zmeniť kompetencie, zohľadniť ich v platovom ohodnotení.
Podobne sa pristúpilo aj k sestrám, ktoré ukončili magisterský stupeň vzdelania. EÚ to však nezakazovala a je škoda, že naše vedomosti sa nevyužívajú v praxi, či už v edukácii, prevencii, v posilnení pokročilej praxe, komunitnej a dlhodobej starostlivosti, výskume, alebo odbornej príprave študentov na výkon povolania.
Výber, nie nábor
Na Slovensku sú dve možnosti získania odbornej spôsobilosti na výkon povolania sestra po ukončení stredoškolského štúdia, pretože ani desaťročnú, ani dvanásťročnú školskú prípravu nemáme, a to buď formou bakalárskeho štúdium, prípadne vyššieho odborného vzdelania.
Táto forma, umožňujúca nadobudnúť študentom vzdelanie v stredných zdravotníckych školách, zaznamenala za posledné roky klesajúci trend. Niektoré školy ani neotvorili ročníky.
V minulosti sme navrhovali zrušenie vyššieho odborného vzdelania, čo sa nestretlo s pochopením jedného z ministrov – vraj nie všetky sestry majú na to, aby ukončili vysokoškolské vzdelanie.
Keď na to nemajú, je otázne, či môžu vykonávať povolanie, ktoré je spojené s potrebou vysokej odbornosti, osvojením si nielen najnovších trendov v ošetrovateľstve a príbuzenských odboroch, ale aj praktických zručností, etických a morálnych noriem, zodpovednosti pri výkone povolania.
Nie je prekvapujúce, že záujem o štúdium je z roka na rok nižší, pretože výkon povolania je spojený nie s motivačnými, ale s demotivačnými prvkami, pričom vo vyspelých štátoch je trend opačný.
Povolanie sestry patrí medzi jedno z najperspektívnejších, takže záujem o štúdium je riadený výberom a nie náborom ako za posledné roky u nás. Možno si tí, ktorí majú roky rozhodujúce právomoci v rezorte, nechcú pripustiť, že aj trh má isté pravidlá – čo si dnes nenaplánujeme, adekvátne nezaplatíme, v budúcnosti všetci draho preplatíme.
V Smernici 2013/55/EÚ je uvedené, aké kritériá musí spĺňať záujemca o štúdium v povolaní sestra:
a) ukončenie všeobecného vzdelania trvajúceho aspoň 10 rokov, ktoré je potvrdené diplomom, osvedčením, potvrdenie o úspešnom absolvovaní prijímacej skúšky na VŠ
b) ukončenie všeobecného vzdelania trvajúceho aspoň 12 rokov, ktoré je potvrdené diplomom, osvedčením, potvrdenie o úspešnom absolvovaní prijímacej skúšky na štúdium v
školách pre odborné vzdelávanie alebo k programu odborného vzdelávania sestier a ošetrovateľov
c) odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť predstavuje celkovo najmenej tri roky štúdia, ktoré sa môžu vyjadriť aj ako ekvivalent kreditov ECTS a ktoré obsahujú aspoň 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická príprava je aspoň jedna tretina a klinická príprava aspoň jedna polovica trvania odbornej prípravy.
Ďalej sa uvádza, že odborná príprava prebiehala na univerzitách, vo vysokoškolských inštitúciách, ktorých úroveň sa uznáva ako rovnocenná, alebo v stredných zdravotníckych školách alebo prostredníctvom programov odborného vzdelávania pre sestry a ošetrovateľov.
Tam už treba preukázať viac zručností, schopností aj v rámci uznania kvalifikácie v jednotlivých členských štátoch bez toho, aby im do toho mohol zasahovať iný členský štát.
Z toho jasne vyplýva, že vysokoškolské vzdelanie bude sestrám uznané ako rovnocenné vzdelanie v rámci EÚ, ale v iných prípadoch to tak nemusí byť. Dôležité je aj uchovanie bezpečnosti verejného zdravia v rámci štátu i pri poskytovaní cezhraničnej starostlivosti a migrácie pracovnej sily.
To zaväzuje členské štáty aj k tomu, aby neboli sestry diskriminované kvôli odbornej príprave a mali možnosť vykonávať povolanie v inom členskom štáte.
Transformácia vysokých škôl
Vzhľadom na obsahy študijných programov sa dá hovoriť o duplicite v rámci vzdelávania vo vyššom odbornom štúdiu a bakalárskom štúdiu, ktoré by sestry museli absolvovať, ak by sa rozhodli pre druhostupňové magisterské štúdium.
Napriek tomu, že sa v praxi plne nevyužívajú vedomosti sestier s magisterským vzdelaním, je nespochybniteľné, že potrebujeme sestry manažérky. Kľúčovú úlohu budú zohrávať aj v rámci dlhodobej starostlivosti, pričom sa vyžaduje aj príslušná špecializácia.
Bolo by prijateľné, aby ich základné štúdium trvalo osem rokov a z toho šesť rokov by bolo duplicitných? Cestou by bola aj transformácia niektorých vysokých škôl na vysoké odborné školy, ktoré by mali síce nižšie požiadavky na vedecký výskum, ale po maturite by mohli vychovávať sestry bakalárky s väčším dôrazom na praktickú výučbu.
To by umožnilo sestrám pokračovať v budúcnosti aj vo vysokoškolskom vzdelávaní druhého stupňa. Magisterský stupeň vzdelania by sestry mohli nadobudnúť vo vybraných vysokých školách, kde by mali byť prísnejšie podmienky výberu a nižšie kvóty prijatých uchádzačov. V minulosti s tým zástupcovia vysokých škôl nesúhlasili.
Stredné zdravotnícke školy by mohli sústrediť viac pozornosti aj na výchovu iných zdravotníckych povolaní, napríklad sanitárov či opatrovateľov, ktorým 220-hodinový kurz zďaleka nepostačuje, lebo jeho úrovne sú veľmi rôznorodé.
V rámci sociálnej a dlhodobej starostlivosti opatrovatelia zohrávajú jednu z kľúčových úloh a ročná, prípadne dvojročná externá príprava v stredných zdravotníckych školách by bola pre prax veľmi prínosná.
Ide o vzdelávanie ľudí, ktorí sa rozhodnú pre prácu opatrovateľov v dospelom, zrelom veku, pričom by bolo možné využiť aj podporné granty, pretože „strieborná“ ekonomika je prioritou v rámci starnutia populácie v celej EÚ.
Dá sa očakávať, že s takým návrhom stredné školy nebudú súhlasiť nielen preto, že výchova opatrovateľov patrí pod iný rezort. Školy sa zamerali viac na výchovu a vzdelávanie sestier, prípadne zdravotníckych asistentov, ktorých je v praxi málo, lebo pokračujú buď v bakalárskom štúdiu v odbore ošetrovateľstvo, prípadne si po maturite vyberú iné štúdium. Ich výchova nenaplnila očakávania a potreby praxe.
Bolo by načase, aby namiesto odkazov cez médiá si príslušné ministerstvá, predstavitelia vysokých a stredných škôl, profesijných organizácií, politici sadli za rokovací stôl a prijali jasnú stratégiu vzdelávania sestier, iného kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, ktorý v praxi chýba a suplujeme jeho prácu.
Sestry roky volajú po zlepšení pracovných podmienok, zvyšuje sa ich vekový priemer, psychická a fyzická záťaž je neúnosná, uvedomujú si potrebu novej pracovnej sily.
Napriek tomu chcú, aby výber študentov v ošetrovateľských povolaniach nebol riadený náborom, ale výberom, aby sme občanom garantovali kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti, deklarovanú často iba papierovo. A aby sa ošetrovateľstvo rozvíjalo aj ďalej ako vedný odbor.
