Dnes majú nádej, že veci sa začnú konečne riešiť. Hovorili sme s prezidentom ASL SR MUDr. Mariánom Šóthom.
Asociácia súkromných lekárov v konečnom dôsledku na realizáciu svojho nápadu vytvoriť Zväz ambulantných poskytovateľov rezignovala...
Takto to nevnímam. Skôr by som povedal, že pri rokovaniach o vytvorení zväzu s nami v istej fáze predstavitelia Slovenskej lekárskej komory, resp. zväzu, ktorý mali v úmysle založiť prestali komunikovať a rokovania ukončili.
My však pokračujeme ďalej, pretože podstata organizácie nového druhu, ktorá bude riešiť efektívne všetky špecifiká ambulantného sektora nespočíva len v založení zväzu, ale v komplexnom zákonnom nastavení ambulantného zdravotného systému. Hovoríme o tom na stretnutiach aj s ministrom zdravotníctva.
Vzťahy asociácie a komory sú zdržanlivé. Neprehĺbil vznik zväzu medzi vami priepasť? Vy aj čestný prezident ste vystúpili z komory...
Bol som prekvapený, že pomerne dosť lekárov nasledovalo náš krok a odišli z komory. Netvrdím, že by nás mali nasledovať stovky lekárov, ale určite to aj predstaviteľom lekárskej komory dalo najavo, že vedenie zrejme smeruje trochu iným smerom, ako by členská základňa očakávala.
Takže spoločná cesta zväzu je zrejme zarúbaná, ale predpokladám, že pri iných témach a problémoch ste schopní hľadať a presadzovať spoločné riešenia...
Nemyslím si, že by bola zarúbaná. Naša organizácia má zastrešovať všetkých ambulantných poskytovateľov. Uvidíme... Pri iných témach, viac menej sme sa našli, napríklad razíme problematiku lekárskej služby prvej pomoci tým istým smerom.
Chceme dosiahnuť službu v pohotovostiach do 22. hodiny a zároveň aj zrušenie povinnosti pre lekárov v pohotovostiach slúžiť. Vychádzame z uznesení valného zhromaždenia asociácie i z prieskumu u našich členov, ktorý nám poskytol presné čísla fungovania pohotovostí v jednotlivých regiónoch.
Zároveň však otvoril aj ďalšie problémy s fungovaním pohotovostí. Všetky problémy budeme riešiť v pracovnej skupine na ministerstve tak, aby boli prínosom tak pre službukonajúcich lekárov a samozrejme aj pre pacientov.
Nemáme pocit, že niekto niekomu tieto myšlienky o pohotovostiach ukradol, pretože aj asociácii aj komore ide o to, aby sa konečne lekárska služba prvej pomoci zásadne zmenila.
Tento návrh korešponduje aj s ministerským názorom, ktoré pripúšťa zrušenie určitých bodov pohotovostí a vytvorenie povinnej siete?
To je pravda, doterajšie rokovania s ministerstvom ukazujú, že sa v mnohom zhodujeme. Pre nás je podstatné, aby – ak bude fungovať takýto systém siete pohotovostí, to bolo naviazané na centrálne príjmy, čo je ďalší projekt.
Ak bude v krajskom meste slúžiť lekárska pohotovosť do 22. alebo 24. hodiny a súčasne tam bude aj centrálny príjem v nemocnici, bolo by to podľa nás dupľovaním zdravotnej starostlivosti.
Je ale tiež potrebné analyzovať a riešiť rad čiastkových otázok, ktorými môže byť napríklad umožnenie vykonávať služby iným odbornostiam, personálne obsadenie ambulancií pohotovostí zdravotníckym asistentom, zmena v materiálno-technickom vybavení týchto ambulancií, či prehodnotenie výjazdovej lekárskej služby prvej pomoci.
Nedávno som bol na rokovaní UEMO (Union Européenne des Medecins Omnipracticiens) v Portugalsku, kde európski všeobecní/praktickí lekári opäť bojovali za to, aby nemuseli byť na telefónnej službe, nieto ešte v službe fyzickej.
Napríklad v Taliansku je pohotovosť do polnoci a potom ju preberá rýchla zdravotnícka pomoc. Nepredpokladám, že u nás by boli ľudia chorejší po 22. hodine ako vo vyspelej Európe. A ak už je vážna situácia, riešia to záchranky a centrálne príjmy.
Bodov záchraniek je na Slovensku dostatok...
Skutočne nezabúdajme, že efektívne funguje 273 staníc rýchlej zdravotníckej pomoci, takže prakticky každý má aj rýchlu zdravotnú pomoc dostupnú. Aj pri zrušení povinnosti slúžiť v pohotovostiach a pri skrátení služieb do 22. hodiny nie je v žiadnom prípade ohrozený život pacientov a zdravotná starostlivosť je saturovaná.
Akú úlohu ale v tomto procese zmien zohrajú chúťky regionálnych politikov?
Samozrejme, uvedomujeme si, že pre každého regionálneho politika je dôležité, aby mal pre občanov/voličov zdravotnú starostlivosť v podstate vo dne v noci zabezpečenú a dostupnú.
Treba si ale uvedomiť, že ani jeden z týchto predstaviteľov nechce na tejto službe finančne participovať, nechce za službu pre občanov platiť, iba ju prijímať.
A neprídu zmenami o biznis prevádzkovatelia lekárskej služby prvej pomoci?
Myslím si, že prevádzkovatelia sa necítia byť ohrození. Samozrejme, pre nich je to zárobková činnosť, ale treba si uvedomiť, že v tomto hrá prvé husle priamo poskytovateľ zdravotnej služby, lekár v službe, ktorý je povinný slúžiť za každej situácie a prevádzkovateľ sa k nemu neraz chová z pozície musíš a hotovo.
A týka sa to aj finančného ohodnotenia. Poskytovateľ je v pozícii nevoľníka.
Aká je vôbec úroveň prevádzok, kde sa poskytuje prvá pomoc? Dodržiavajú sa príslušné požiadavky?
Je to veľmi individuálne. Tam, kde pohotovosti spravuje nezisková organizácia, je zabezpečené nielen potrebné vybavenie, ale aj, obrazne povedané, komfort pre lekárov.
Sú však aj také pohotovosti, kde je zriaďovateľom nemocnica, alebo ten „vykorisťovateľ“ a kde nie je zabezpečené ani finančné ohodnotenie, ale ani prostredie pre lekárov.
Samozrejme, existuje povinné materiálov-technické vybavenie – v pohotovostnej ambulancii musí byť napríklad prístroj EKG, defibrilátor, samozrejmosťou je počítač.
Preveruje niekto kompetentný, či je toto vybavenie aj v praxi?
Kontrolovať by to mal vyšší územný celok, jeho odbor zdravotníctva, ktorý aj vydáva povolenia na poskytovanie služieb pohotovostí, ale aj poisťovne, ktoré výkony v pohotovostiach preplácajú.
A kontrolujú to?
Myslím si, že nie.
Kto teda na pripravovaných zmenách v konečnom dôsledku vyhrá? Ušetria napríklad poisťovne?
Ušetria. Ak bude pohotovosť platená do 22. hodiny, ak sa zredukuje počet pohotovostí, mal by z toho byť pre poisťovne určitý finančný efekt.
Na druhej strane, pre mnohých lekárov bola služba na pohotovosti zaujímavá aj finančne...
To síce nepopieram, ale pre nás je prioritou zrušenie povinnosti pohotovosti slúžiť. Keď sa táto povinnosť zruší, prevádzkovatelia budú prinútení vytvoriť pre dobrovoľne slúžiacich lekárov také podmienky, aby do pohotovostí chceli prísť.
Každý lekár, ktorý si potrebuje privyrobiť si pôjde rád v pohotovosti privyrobiť, keď to bude dobrovoľné a zároveň aj dobre zaplatené. Ale určite nebude musieť v noci slúžiť tehotná lekárka, či lekár s horúčkou, môže tam ísť mladý človek, môže tam slúžiť rezident, možno lekár s internou atestáciou z nemocnice, ktorý si bude chcieť privyrobiť.
Spomínate iné odbornosti, ktoré by mohli slúžiť na pohotovostiach. Ktoré konkrétne?
Slúžiť by mali samozrejme predovšetkým všeobecní lekári pre dospelých, prípadne pre deti a dorast, ďalej lekári s aprobáciou z interných odborov, ale aj rezidenti. To je náš cieľ, ktorý by sme chceli dosiahnuť.
Kto vlastne zabezpečuje pre pohotovosti sestry? Zrejme ambulantný lekár neberie do nočnej služby svoju sestru z ambulancie...
Sestry pre pohotovosti by mal zabezpečiť prevádzkovateľ lekárskej služby prvej pomoci. Prípadne, ako som spomenul, by sa možno dali využiť aj zdravotnícki asistenti s príslušnými kopetenciami.
Ak teda padne rozhodnutie o sieti povinných pohotovostí, ostanú pod palcom prevádzkovateľov?
Predovšetkým je dnes ťažko povedať, či je súčasná sieť pohotovostí vyhovujúca. Prvým cieľom rezortu i našim v pracovnej skupiny projektu, kde sú zástupcovia krajov, asociácie, komory, poisťovní, Úradu pre dohľad, urgentnej medicíny a ministerstva je zdokumentovať reálny stav – kde a ako sú pohotovosti využívané.
V tom potrebujeme aj pomoc poisťovní, aby nám dali kritériá, čísla a dáta, ako sú pohotovosti využívané. To, kde sú body síce vieme, ale nemáme prehľad o tom, ako ich pacienti využívajú.
Ale tieto čísla už malo ministerstvo, resp. aj poslanci zdravotníckeho výboru ešte v roku 2009, keď sa zdalo, že riešenie problémov pohotovostí pohne...
Ale od roku 2009 sa situácia zmenila. Napríklad poskytovateľov, ktorí slúžia je čím ďalej tým menej. Podľa posledných informácií máme 76 pohotovostí pre dospelých pacientov a približne rovnaký počet pre deti a dorast. Ak chceme presadzovať zmeny, potrebujeme presné informácie.
Vy slúžievate na pohotovosti?
Áno, chodím do pohotovostí. Zarobím pri tom päť eur za hodinu pred zdanením, čo ešte závisí od toho, či je to výjazdová služba, služba priamo na pohotovosti, či služba cez sviatok a víkend.
Platby za poskytnuté výkony uhradia poisťovne prevádzkovateľovi. Služba na pohotovosti nie je dnes pre lekára určite lukratívna záležitosť. Nehovoriac o tom, že päťeurová sadzba je tak povediac priemer, ale sú aj takí prevádzkovatelia, ktorí platia lekárom dve eurá aj menej za hodinu. Pritom sankcia za nenastúpenie do služby je 3 300 eur.
Dostal takúto pokutu už niektorý lekár?
V súčasnosti riešime cez Trenčiansky kraj lekárov v regióne Bánovce nad Bebravou lekárov, ktorí nenastúpili a posielame si obsielky, či to majú zaplatiť alebo nie.
Toto je teda cesta, po ktorej kráčate spoločne s lekárskou komorou. Kde sa ešte vaše snahy a ciele prelínajú?
Ak bude druhá strana ochotná ísť s nami po spoločnej ceste, budeme veľmi radi. Napríklad nám ide o rezidentský program, ktorý je podľa nás nedotiahnutý a je potrebné ho dotvoriť. Boli by sme radi, keby sa aj komora pridala k nášmu stanovisku, ktoré razíme.
V čom je nedotiahnutý?
Rezident, ktorý v súčasnosti nastúpi do tohto programu je buď pod záštitou niektorej nemocnice, ktorá je súčasťou rezidentského programu v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, alebo je možnosť, aby si ho zobral pod krídla poskytovateľ ambulantnej starostlivosti a je garantom rezidentského programu, platí rezidenta a ministerstvo zdravotníctva mu to refunduje.
Ja mám v ambulancii ako školiteľ dvoch rezidentov, ktorí sú zamestnancami fakultnej nemocnice. Program, na ktorý je v tomto roku vyčlenených z rezortu 7,4 mil. eur je nedotiahnutý napríklad v tom, že rezident nemá po skončení uplatnenie, lebo nie je stanovené, kam pôjdu títo lekári pracovať, kde ich sieť poskytovateľov ambulantnej starostlivosti potrebuje.
Druhá vec je, že pokiaľ by aj rezident odišiel z rezidentského programu, nie je žiadna sankcia za to, že päť rokov príspevok za účasť v programe poberal. Snažíme sa dosiahnuť, aby si ambulantný lekár mohol rezidenta vychovať k „obrazu svojmu“ a ďalší krok aby mohol byť, že mu môže potom prax predať, prípadne rezident by mohol získať potrebný výhodný úver, či už z ministerstva alebo banky na nákup ambulancie.
Nie je jednoduchší český variant, kde rezort rozhodol o takmer dvadsiatich regiónoch, kde rezident, praktický lekár po nástupe dostane od štátu približne pol milióna korún, ktoré mu do štartu nepochybne pomôžu?
Určite nie, pretože to je vlastne vznikajúca konkurencia mladých lekárov súčasným ambulantným poskytovateľom. My chceme program dopracovať do tej podoby, aby naši ambulantní poskytovatelia mohli predať svoje ambulancie práve rezidentom a aby ich mohli oni získať.
Proste aby rezident už vtedy keď do rezidentského programu nastúpi vedel, kam pôjde po jeho skončení. Dnes nie je v podstate možnosť reálne donútiť rezidenta, kam má nastúpiť, chýba finančná motivácia, ale aj motivácia pre samotný odbor všeobecného lekárstva, aj perspektíva.
Ako teda vnímate rezidentov z tohto, či budúceho roku?
Pre mnohých je to určite premárnená šanca, mnohí iba potrebovali vykryť to obdobie. Naviac, ešte stále máme málo lekárov, spĺňajúcich kritériá, aby mohli byť školiteľmi rezidentov. Musia mať napríklad tzv. veľkú európsku atestáciu zo všeobecného lekárstva, alebo dve staré.
Veľká väčšina našich poskytovateľov má internú alebo jedno všeobecné lekárstvo, ale snažíme sa dosiahnuť prechodné obdobie, kedy by aj títo lekári mohli byť školiteľmi.
O poplatkch v ambulanciách za posledný rok diskutoval už kde kto. Veríte, že sa to konečne do konca roka vyrieši ako sľuboval minister zdravotníctva?
Verím. Sme za to, aby sa to celé kompletne „preoralo“, aby vznikol nový zoznam výkonov aj s ich reálnou cenou, na základe ktorej by poisťovne nakupovali zdravotnú starostlivosť.
Je potrebné, aby bolo jasné, koľko ktorý výkon stojí a z toho sa bude odvíjať platba poisťovne a platba pacienta, prípadne by táto zložka ostala na komerčné pripoistenie.
A ak sa rozbehne aj systém pripoistenia bude to benefit pre pacienta a mal by doplácať menej. Usudzujeme, že takejto filozofii je naklonený aj rezort.
Asociácia súkromných lekárov v konečnom dôsledku na realizáciu svojho nápadu vytvoriť Zväz ambulantných poskytovateľov rezignovala...
Takto to nevnímam. Skôr by som povedal, že pri rokovaniach o vytvorení zväzu s nami v istej fáze predstavitelia Slovenskej lekárskej komory, resp. zväzu, ktorý mali v úmysle založiť prestali komunikovať a rokovania ukončili.
My však pokračujeme ďalej, pretože podstata organizácie nového druhu, ktorá bude riešiť efektívne všetky špecifiká ambulantného sektora nespočíva len v založení zväzu, ale v komplexnom zákonnom nastavení ambulantného zdravotného systému. Hovoríme o tom na stretnutiach aj s ministrom zdravotníctva.
Vzťahy asociácie a komory sú zdržanlivé. Neprehĺbil vznik zväzu medzi vami priepasť? Vy aj čestný prezident ste vystúpili z komory...
Bol som prekvapený, že pomerne dosť lekárov nasledovalo náš krok a odišli z komory. Netvrdím, že by nás mali nasledovať stovky lekárov, ale určite to aj predstaviteľom lekárskej komory dalo najavo, že vedenie zrejme smeruje trochu iným smerom, ako by členská základňa očakávala.
Takže spoločná cesta zväzu je zrejme zarúbaná, ale predpokladám, že pri iných témach a problémoch ste schopní hľadať a presadzovať spoločné riešenia...
Nemyslím si, že by bola zarúbaná. Naša organizácia má zastrešovať všetkých ambulantných poskytovateľov. Uvidíme... Pri iných témach, viac menej sme sa našli, napríklad razíme problematiku lekárskej služby prvej pomoci tým istým smerom.
Chceme dosiahnuť službu v pohotovostiach do 22. hodiny a zároveň aj zrušenie povinnosti pre lekárov v pohotovostiach slúžiť. Vychádzame z uznesení valného zhromaždenia asociácie i z prieskumu u našich členov, ktorý nám poskytol presné čísla fungovania pohotovostí v jednotlivých regiónoch.
Zároveň však otvoril aj ďalšie problémy s fungovaním pohotovostí. Všetky problémy budeme riešiť v pracovnej skupine na ministerstve tak, aby boli prínosom tak pre službukonajúcich lekárov a samozrejme aj pre pacientov.
Nemáme pocit, že niekto niekomu tieto myšlienky o pohotovostiach ukradol, pretože aj asociácii aj komore ide o to, aby sa konečne lekárska služba prvej pomoci zásadne zmenila.
Tento návrh korešponduje aj s ministerským názorom, ktoré pripúšťa zrušenie určitých bodov pohotovostí a vytvorenie povinnej siete?
To je pravda, doterajšie rokovania s ministerstvom ukazujú, že sa v mnohom zhodujeme. Pre nás je podstatné, aby – ak bude fungovať takýto systém siete pohotovostí, to bolo naviazané na centrálne príjmy, čo je ďalší projekt.
Ak bude v krajskom meste slúžiť lekárska pohotovosť do 22. alebo 24. hodiny a súčasne tam bude aj centrálny príjem v nemocnici, bolo by to podľa nás dupľovaním zdravotnej starostlivosti.
Je ale tiež potrebné analyzovať a riešiť rad čiastkových otázok, ktorými môže byť napríklad umožnenie vykonávať služby iným odbornostiam, personálne obsadenie ambulancií pohotovostí zdravotníckym asistentom, zmena v materiálno-technickom vybavení týchto ambulancií, či prehodnotenie výjazdovej lekárskej služby prvej pomoci.
Nedávno som bol na rokovaní UEMO (Union Européenne des Medecins Omnipracticiens) v Portugalsku, kde európski všeobecní/praktickí lekári opäť bojovali za to, aby nemuseli byť na telefónnej službe, nieto ešte v službe fyzickej.
Napríklad v Taliansku je pohotovosť do polnoci a potom ju preberá rýchla zdravotnícka pomoc. Nepredpokladám, že u nás by boli ľudia chorejší po 22. hodine ako vo vyspelej Európe. A ak už je vážna situácia, riešia to záchranky a centrálne príjmy.
Bodov záchraniek je na Slovensku dostatok...
Skutočne nezabúdajme, že efektívne funguje 273 staníc rýchlej zdravotníckej pomoci, takže prakticky každý má aj rýchlu zdravotnú pomoc dostupnú. Aj pri zrušení povinnosti slúžiť v pohotovostiach a pri skrátení služieb do 22. hodiny nie je v žiadnom prípade ohrozený život pacientov a zdravotná starostlivosť je saturovaná.
Akú úlohu ale v tomto procese zmien zohrajú chúťky regionálnych politikov?
Samozrejme, uvedomujeme si, že pre každého regionálneho politika je dôležité, aby mal pre občanov/voličov zdravotnú starostlivosť v podstate vo dne v noci zabezpečenú a dostupnú.
Treba si ale uvedomiť, že ani jeden z týchto predstaviteľov nechce na tejto službe finančne participovať, nechce za službu pre občanov platiť, iba ju prijímať.
A neprídu zmenami o biznis prevádzkovatelia lekárskej služby prvej pomoci?
Myslím si, že prevádzkovatelia sa necítia byť ohrození. Samozrejme, pre nich je to zárobková činnosť, ale treba si uvedomiť, že v tomto hrá prvé husle priamo poskytovateľ zdravotnej služby, lekár v službe, ktorý je povinný slúžiť za každej situácie a prevádzkovateľ sa k nemu neraz chová z pozície musíš a hotovo.
A týka sa to aj finančného ohodnotenia. Poskytovateľ je v pozícii nevoľníka.
Aká je vôbec úroveň prevádzok, kde sa poskytuje prvá pomoc? Dodržiavajú sa príslušné požiadavky?
Je to veľmi individuálne. Tam, kde pohotovosti spravuje nezisková organizácia, je zabezpečené nielen potrebné vybavenie, ale aj, obrazne povedané, komfort pre lekárov.
Sú však aj také pohotovosti, kde je zriaďovateľom nemocnica, alebo ten „vykorisťovateľ“ a kde nie je zabezpečené ani finančné ohodnotenie, ale ani prostredie pre lekárov.
Samozrejme, existuje povinné materiálov-technické vybavenie – v pohotovostnej ambulancii musí byť napríklad prístroj EKG, defibrilátor, samozrejmosťou je počítač.
Preveruje niekto kompetentný, či je toto vybavenie aj v praxi?
Kontrolovať by to mal vyšší územný celok, jeho odbor zdravotníctva, ktorý aj vydáva povolenia na poskytovanie služieb pohotovostí, ale aj poisťovne, ktoré výkony v pohotovostiach preplácajú.
A kontrolujú to?
Myslím si, že nie.
Kto teda na pripravovaných zmenách v konečnom dôsledku vyhrá? Ušetria napríklad poisťovne?
Ušetria. Ak bude pohotovosť platená do 22. hodiny, ak sa zredukuje počet pohotovostí, mal by z toho byť pre poisťovne určitý finančný efekt.
Na druhej strane, pre mnohých lekárov bola služba na pohotovosti zaujímavá aj finančne...
To síce nepopieram, ale pre nás je prioritou zrušenie povinnosti pohotovosti slúžiť. Keď sa táto povinnosť zruší, prevádzkovatelia budú prinútení vytvoriť pre dobrovoľne slúžiacich lekárov také podmienky, aby do pohotovostí chceli prísť.
Každý lekár, ktorý si potrebuje privyrobiť si pôjde rád v pohotovosti privyrobiť, keď to bude dobrovoľné a zároveň aj dobre zaplatené. Ale určite nebude musieť v noci slúžiť tehotná lekárka, či lekár s horúčkou, môže tam ísť mladý človek, môže tam slúžiť rezident, možno lekár s internou atestáciou z nemocnice, ktorý si bude chcieť privyrobiť.
Spomínate iné odbornosti, ktoré by mohli slúžiť na pohotovostiach. Ktoré konkrétne?
Slúžiť by mali samozrejme predovšetkým všeobecní lekári pre dospelých, prípadne pre deti a dorast, ďalej lekári s aprobáciou z interných odborov, ale aj rezidenti. To je náš cieľ, ktorý by sme chceli dosiahnuť.
Kto vlastne zabezpečuje pre pohotovosti sestry? Zrejme ambulantný lekár neberie do nočnej služby svoju sestru z ambulancie...
Sestry pre pohotovosti by mal zabezpečiť prevádzkovateľ lekárskej služby prvej pomoci. Prípadne, ako som spomenul, by sa možno dali využiť aj zdravotnícki asistenti s príslušnými kopetenciami.
Ak teda padne rozhodnutie o sieti povinných pohotovostí, ostanú pod palcom prevádzkovateľov?
Predovšetkým je dnes ťažko povedať, či je súčasná sieť pohotovostí vyhovujúca. Prvým cieľom rezortu i našim v pracovnej skupiny projektu, kde sú zástupcovia krajov, asociácie, komory, poisťovní, Úradu pre dohľad, urgentnej medicíny a ministerstva je zdokumentovať reálny stav – kde a ako sú pohotovosti využívané.
V tom potrebujeme aj pomoc poisťovní, aby nám dali kritériá, čísla a dáta, ako sú pohotovosti využívané. To, kde sú body síce vieme, ale nemáme prehľad o tom, ako ich pacienti využívajú.
Ale tieto čísla už malo ministerstvo, resp. aj poslanci zdravotníckeho výboru ešte v roku 2009, keď sa zdalo, že riešenie problémov pohotovostí pohne...
Ale od roku 2009 sa situácia zmenila. Napríklad poskytovateľov, ktorí slúžia je čím ďalej tým menej. Podľa posledných informácií máme 76 pohotovostí pre dospelých pacientov a približne rovnaký počet pre deti a dorast. Ak chceme presadzovať zmeny, potrebujeme presné informácie.
Vy slúžievate na pohotovosti?
Áno, chodím do pohotovostí. Zarobím pri tom päť eur za hodinu pred zdanením, čo ešte závisí od toho, či je to výjazdová služba, služba priamo na pohotovosti, či služba cez sviatok a víkend.
Platby za poskytnuté výkony uhradia poisťovne prevádzkovateľovi. Služba na pohotovosti nie je dnes pre lekára určite lukratívna záležitosť. Nehovoriac o tom, že päťeurová sadzba je tak povediac priemer, ale sú aj takí prevádzkovatelia, ktorí platia lekárom dve eurá aj menej za hodinu. Pritom sankcia za nenastúpenie do služby je 3 300 eur.
Dostal takúto pokutu už niektorý lekár?
V súčasnosti riešime cez Trenčiansky kraj lekárov v regióne Bánovce nad Bebravou lekárov, ktorí nenastúpili a posielame si obsielky, či to majú zaplatiť alebo nie.
Toto je teda cesta, po ktorej kráčate spoločne s lekárskou komorou. Kde sa ešte vaše snahy a ciele prelínajú?
Ak bude druhá strana ochotná ísť s nami po spoločnej ceste, budeme veľmi radi. Napríklad nám ide o rezidentský program, ktorý je podľa nás nedotiahnutý a je potrebné ho dotvoriť. Boli by sme radi, keby sa aj komora pridala k nášmu stanovisku, ktoré razíme.
V čom je nedotiahnutý?
Rezident, ktorý v súčasnosti nastúpi do tohto programu je buď pod záštitou niektorej nemocnice, ktorá je súčasťou rezidentského programu v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, alebo je možnosť, aby si ho zobral pod krídla poskytovateľ ambulantnej starostlivosti a je garantom rezidentského programu, platí rezidenta a ministerstvo zdravotníctva mu to refunduje.
Ja mám v ambulancii ako školiteľ dvoch rezidentov, ktorí sú zamestnancami fakultnej nemocnice. Program, na ktorý je v tomto roku vyčlenených z rezortu 7,4 mil. eur je nedotiahnutý napríklad v tom, že rezident nemá po skončení uplatnenie, lebo nie je stanovené, kam pôjdu títo lekári pracovať, kde ich sieť poskytovateľov ambulantnej starostlivosti potrebuje.
Druhá vec je, že pokiaľ by aj rezident odišiel z rezidentského programu, nie je žiadna sankcia za to, že päť rokov príspevok za účasť v programe poberal. Snažíme sa dosiahnuť, aby si ambulantný lekár mohol rezidenta vychovať k „obrazu svojmu“ a ďalší krok aby mohol byť, že mu môže potom prax predať, prípadne rezident by mohol získať potrebný výhodný úver, či už z ministerstva alebo banky na nákup ambulancie.
Nie je jednoduchší český variant, kde rezort rozhodol o takmer dvadsiatich regiónoch, kde rezident, praktický lekár po nástupe dostane od štátu približne pol milióna korún, ktoré mu do štartu nepochybne pomôžu?
Určite nie, pretože to je vlastne vznikajúca konkurencia mladých lekárov súčasným ambulantným poskytovateľom. My chceme program dopracovať do tej podoby, aby naši ambulantní poskytovatelia mohli predať svoje ambulancie práve rezidentom a aby ich mohli oni získať.
Proste aby rezident už vtedy keď do rezidentského programu nastúpi vedel, kam pôjde po jeho skončení. Dnes nie je v podstate možnosť reálne donútiť rezidenta, kam má nastúpiť, chýba finančná motivácia, ale aj motivácia pre samotný odbor všeobecného lekárstva, aj perspektíva.
Ako teda vnímate rezidentov z tohto, či budúceho roku?
Pre mnohých je to určite premárnená šanca, mnohí iba potrebovali vykryť to obdobie. Naviac, ešte stále máme málo lekárov, spĺňajúcich kritériá, aby mohli byť školiteľmi rezidentov. Musia mať napríklad tzv. veľkú európsku atestáciu zo všeobecného lekárstva, alebo dve staré.
Veľká väčšina našich poskytovateľov má internú alebo jedno všeobecné lekárstvo, ale snažíme sa dosiahnuť prechodné obdobie, kedy by aj títo lekári mohli byť školiteľmi.
O poplatkch v ambulanciách za posledný rok diskutoval už kde kto. Veríte, že sa to konečne do konca roka vyrieši ako sľuboval minister zdravotníctva?
Verím. Sme za to, aby sa to celé kompletne „preoralo“, aby vznikol nový zoznam výkonov aj s ich reálnou cenou, na základe ktorej by poisťovne nakupovali zdravotnú starostlivosť.
Je potrebné, aby bolo jasné, koľko ktorý výkon stojí a z toho sa bude odvíjať platba poisťovne a platba pacienta, prípadne by táto zložka ostala na komerčné pripoistenie.
A ak sa rozbehne aj systém pripoistenia bude to benefit pre pacienta a mal by doplácať menej. Usudzujeme, že takejto filozofii je naklonený aj rezort.
Foto: Pavol Funtál. Prezident ASL SR MUDr. Marián Šóth
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Branislav Janík, redaktor ZdN