Výskumníci z Ústavu makromolekulárnej chémie Akadémie vied ČR v spolupráci s českým výrobcom vymysleli spôsob, ako predĺžiť životnosť kĺbových náhrad a znížiť tak množstvo potrebných reoperácií.
Ako informovala hovorkyňa Technologickej agentúry ČR (TAČR) Ivana Drábková, pomocou ionizovaného žiarenia modifikujú štruktúru materiálu náhrad, a tým zvyšujú jeho odolnosť a trvanlivosť. TAČR podporila projekt sumou takmer 11 mil. Kč.
Ultravysokomolekulárny polyetylén
Podľa predsedu TAČR Petra Očka doteraz používaný materiál síce vykazuje dobré vlastnosti, no jeho trvanlivosť je obmedzená. „Napríklad priemerná životnosť totálnej náhrady bedrového alebo kolenného kĺbu v Európe mierne presahuje desať rokov, pričom v necelej desatine prípadov dochádza k zlyhaniu náhrady do piatich rokov po operácii.
Cieľom nami podporeného projektu bolo modifikovať súčasný materiál tak, aby vykázal dlhšiu životnosť,“ dodal P. Očko. Ako ďalej uviedol, konkrétne ide o ultravysokomolekulárny polyetylén (UHMWPE), ktorý sa v konštrukcii kĺbových náhrad využíva pre vyvážený súbor svojich úžitkových vlastností.
Hlavnou prednosťou tohto materiálu je, že je dobre tolerovaný organizmom a zároveň má nízky koeficient trenia a vysokú odolnosť proti oteru.
Ožarovanie gama lúčmi
„Na zvýšenie oteruvzdornosti UHMWPE, a tým aj na zvýšenie životnosti kĺbových náhrad sa dnes využíva jeho zosieťovanie ožarovaním gama lúčmi. Táto úprava však nesie značné riziko oxidačného poškodenia materiálu vystaveného dlhodobému účinku telových tekutín,“ spresnil Ing. Zdeněk Kruliš z Ústavu makromolekulárnej chémie AV ČR.
Podľa neho oxidácia polyetylénu vedie k jeho skrehnutiu a v konečnom dôsledku aj k jeho mechanickému poškodeniu.
„Aby sme zabránili poškodeniu UHMWPE dlhodobým pôsobením agresívneho prostredia živých tkanív, vyvinuli sme nový účinný spôsob jeho modifikácie a stabilizácie. Chemická podstata stabilizátora je zhodná s vitamínom E a stabilizovaný materiál je teda úplne biokompatibilný,“ zhrnul Z. Kruliš.
Ak sa podarí zaviesť zdokonalený modifikovaný materiál do praxe, mohlo by to podľa vedcov významne zvýšiť komfort pacientov, ktorí by nemuseli podstupovať revízne zákroky v takej miere ako doteraz. Predpokladajú, že zavedenie modifikácie do klinickej praxe bude možné postupne, v priebehu jedného až troch rokov.
Foto: capedental.com
