Tieto ochorenia bývajú často klasifikované i liečené nesprávne. Hovorili sme s neurológom a odborným asistentom MUDr. Matejom Škorvánkom, PhD. z Neurologickej kliniky Lekárskej fakutly UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice.
Venujete sa problematike extrapyramidových ochorení. Čo všetko medzi ne patrí?
Medzi extrapyramidové ochorenia zaraďujeme pohybové ťažkosti, ktoré sú spojené s poruchami riadenia motoriky na úrovni mozgovej kôry a bazálnych ganglií. Prejavujú sa buď nedostatkom pohybu (hypokinetické poruchy), pričom najznámejším ochorením z tejto skupiny je Parkinsonova choroba, alebo na druhej strane nadmernými mimovoľnými pohybmi (hyperkinetické poruchy), kde zaraďujeme ochorenia sprevádzané rôznymi typmi trasu, dystóniou, choreou (Huntingtonova choroba), myoklonom a tikmi.
Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením, pričom na Slovensku ňou trpí 10 000 až 12 000 pacientov. Ešte častejším ochorením je esenciálny tremor, ktorý postihuje tri až štyri percentá populácie.
Aké najmodernejšie postupy v liečbe týchto ochorení poznáme?
Okrem moderných možností farmakologickej liečby uvedených ochorení a lokálnej liečby dystónie a spasticity botulotoxínom máme v súčasnosti viacero pokročilých invazívnych možností liečby predovšetkým Parkinsonovej choroby, dystónie a zneschopňujúceho trasu.
Pri Parkinsonovej chorobe v pokročilých štádiách ochorenia môžeme veľmi efektívne používať buď pumpovú liečbu dopamínovým agonistom apomorfínom, ktorý sa aplikuje subkutánne na podobnom princípe, ako fungujú inzulínové pumpy, alebo kontinuálnou intrajejunálnou aplikáciou levodopy pumpou.
Táto liečba sa v súčasnosti považuje za poslednú líniu liečby pokročilej Parkinsonovej choroby. Tieto možnosti u vybraných pacientov prinášajú výrazný benefit a často ich vrátia do bežného fungovania. Inou modernou a zároveň veľmi efektívnou liečbou je hĺbková mozgová stimulácia, kde do vybraných hlbokých jadier mozgu implantujeme elektródy, ktoré následne prepojíme na neurostimulátor umiestnený v subklavikulárnej oblasti.
Táto neurostimulácia funguje na podobnom princípe ako kardiostimulátory pri ochoreniach srdca a vieme ňou veľmi efektívne potláčať prejavy Parkinsonovej choroby, niektorých typov dystónie a obmedzujúceho tremoru.
Všetky tieto možnosti liečby sú dostupné na troch univerzitných neurologických klinikách na Slovensku – v Bratislave, Košiciach a Martine. V rámci experimentálnej liečby sa v súčasnosti skúšajú napríklad génové terapie, liečba kmeňovými bunkami alebo imunizačné terapie, ktoré by mali zabraňovať patologickej agregácii proteínov, ktorá sprevádza väčšinu neurodegeneratívnych ochorení. Prelomové môžu byť dve nové štúdie u pacientov s Huntingtonovou chorobou, ktoré bežia na princípe potlačenia aktivity patologického génu (gene silencing techniques).
Nedávno sa v Košiciach konalo významné odborné podujatie Košický kurz extrapyramidových ochorení. Čo priniesol?
Cieľom Košického kurzu extrapyramidových ochorení bolo sprostredkovanie najnovších postupov v diagnostike a liečbe týchto ochorení, ktoré bolo prezentované špičkovými európskymi odborníkmi z ôsmich krajín.
Celkovo sa na podujatí zúčastnilo približne 200 účastníkov zo 16 krajín Európy a Ázie. Podujatie nemalo vedecký, ale skôr praktický edukačný charakter, pričom sa interaktívnym spôsobom prezentovali najnovšie poznatky, súčasné odporúčania, ako aj osobné skúsenosti zúčastnených odborníkov. Kurz ako prvý na Slovensku oficiálne spoluorganizovala International Parkinson and Movement Disorder Society (MDS).
Prvý deň kurzu bol venovaný fenomenológii a diferenciálnej diagnostike extrapyramidových ochorení, druhý deň sa venoval súčasným možnostiam farmakologickej a invazívnej liečby. Pozvanie prednášať prijali významné osobnosti ako prof. Angelo Antonini z Benátok, ktorý je predsedom Európskej edukačnej komisie MDS a má na starosti schvaľovanie všetkých edukačných aktivít MDS v Európe.
O diferenciálnej diagnostike dystónií a liečbe botulotoxínom prednášal prof. Kailash Bhatia z Londýna, ktorý je považovaný za jedného z najlepších klinikov súčasnosti.
O genetike extrapyramidových ochorení prednášal významný genetik prof. Vincenzo Bonifati z Rotterdamu, ktorý opísal tretinu doteraz objavených génov pre Parkinsonovu chorobu a s ktorým má naša neurologická klinika veľmi aktívnu spoluprácu v diagnostike raritných genetických ochorení.
Na základe tejto spolupráce sme začiatkom roka objavili nový gén pre jednu z foriem paroxyzmálnej dystónie.
Začiatkom roka bol objavený nový gén pre jednu z foriem dystónie u členov rodiny z východného Slovenska. Ako vám tento objav pomôže?
Na objav nového génu sa dá pozerať z pohľadu pacienta aj lekára. Z hľadiska pacienta môžu neistota v súvislosti s príčinou ochorenia, dlhodobá neschopnosť jej odhalenia a opakované neefektívne vyšetrenia prispievať k iatrogenizácii a psychickej traumatizácii.
Problémom môžu byť aj rozhodnutia týkajúce sa založenia rodiny a ďalších aktivít v živote. Už samotné objasnenie príčiny ochorenia, resp. odhalenie genetickej mutácie, preto pacientom často prinesie dlhoočakávané odpovede, čo sa týka podkladu ochorenia, ako aj jeho ďalšej prognózy.
Z medicínskeho hľadiska nám odhalenie nového génu pomáha lepšie porozumieť etiopatogenéze ochorenia a pomáha nám odhaliť nové ochorenia s možnosťou kauzálnej liečby. V prípade uvedeného génu ECHS1, ktorý kóduje enoyl-CoA hydratázu, dochádza k patologickej akumulácii metabolitov metakrylyl-CoA, S-(2-carboxypropyl)cysteínu a N-acetyl-S-(2-carboxypropyl) cysteínu, čo nám ukazuje potenciálnu možnosť využívania detoxikačných látok ako cysteamínu alebo N-acetylcysteínu v kauzálnej liečbe tohto ochorenia. Samozrejme, ich reálny klinický benefit sa ešte musí bližšie ozrejmiť.
Druhým významným aspektom tohto objavu je rozšírenie spektra genetických mutácií, spôsobujúcich paroxyzmálne dystónie, ktoré sa až doteraz považovali za veľmi homogénnu skupinu geneticky podmienených ochorení s jednoznačne vyhraneným klinickým fenotypom, čo už však jednoznačne neplatí.
Biofarmaceutická firma UCB v spolupráci s Európskou asociáciou pre Parkinsonovu chorobu, Britským združením pre liečbu Parkinsonovej choroby a Španielskou federáciou pre Parkinsonovu chorobu vytvorili Mapu pre ľudí s Parkinsonovou chorobou. Aký je jej význam? Ako vám táto mapa pomáha?
S Parkinsonovou chorobou je spojených mnoho nemotorických prejavov, ktoré sú podmienené postihnutím viacerých neurotransmiter systémov mozgu. Tieto prejavy zahŕňajú psychiatrickú komorbiditu, kognitívnu dysfunkciu, poruchy spánku, gastrointestinálnu dysfunkciu, autonómne prejavy, únavu, senzorické prejavy ako bolesť a poruchu čuchu a iné prejavy.
Nemotorické symptómy majú u pacientov často výraznejší vplyv na kvalitu života ako samotné motorické prejavy. V tomto smere sú veľmi zaujímavé výsledky veľkej medzinárodnej štúdie na 3 200 pacientoch s Parkinsonovou chorobou, ktorú koordinujem.
Ukazuje, že celkový dosah nemotorických symptómov má výraznejší vplyv na kvalitu života ako motorický stav pacientov a navyše depresia, apatia, bolesti a únava sú 4 z 5 prejavov ochorenia najvýznamnejšie spojených s horšou kvalitou života.
Pacienti si tieto ťažkosti zväčša nespájajú s Parkinsonovou chorobu a pripisujú im iný pôvod. Niekedy ich v ambulancii nespomenú, pretože sa za ne hanbia, alebo jednoducho lekár v ambulancii nemá dostatok času, aby sa týmto ťažkostiam bližšie venoval.
Preto bola vytvorená spomínaná mapa, v ktorej pacienti pred vyšetrením u lekára na veľmi prehľadnej a jednoduchej škále zaškrtnú, či sa u nich konkrétne nemotorické prejavy vyskytujú a v akej intenzite.
Neurológovi to pomôže rýchlo sa zorientovať v ťažkostiach pacienta a špecificky sa venovať prejavom, ktoré sú pre pacienta dôležitejšie. Mapa nám tiež pomáha skrátiť čas potrebný na detailné odoberanie anamnézy a máme tak viac času pre riešenie praktických aspektov liečby.
Ktoré varovné signály pri Parkinsonovej chorobe často podceňujeme?
Chybovosť pri stanovovaní diagnózy Parkinsonovej choroby je veľmi vysoká, pričom u nešpecializovaného neurológa môže dosiahnuť až 40 percent a aj u špecialistov najmä v počiatočných štádiách ochorenia dosahuje približne 10 percent.
Parkinsonova choroba sa často začína nešpecifickými prejavmi ako výrazná únavnosť, nešpecifické svalové bolesti, zhoršenie písma alebo zmena vzorca chôdze, ktoré pacienti pripisujú iným ochoreniam.
Problém v diagnostike je často aj zamieňanie iných foriem tremoru za Parkinsonovu chorobu, pričom treba podotknúť, že až 30 percent pacientov s Parkinsonovou chorobou v priebehu ochorenia nikdy tremor mať nebude.
Aké skúsenosti máte s génovou terapiou, prípadne s liečbou kmeňovými bunkami?
Jedným z problémov neuroprotektívnej liečby je, že Parkinsonovu chorobu vieme diagnostikovať až v štádiu motorických prejavov, keď už však v skutočnosti patologický proces v mozgu beží približne 10 až 20 rokov.
Teda všetky liečby začíname už v patologicky pokročilom štádiu ochorenia. Liečba kmeňovými bunkami je veľmi zaujímavý koncept pri viacerých neurologických ochoreniach.
Pri Parkinsonovej chorobe sa v minulosti viacero štúdií predčasne ukončilo pre komplikácie liečby, ktoré súviseli najmä s nedokonalou metodikou vytvárania štepov. Aj preto FDA vydala odporúčanie nepokračovať v týchto štúdiách.
Po dôkladnom prehodnotení postupov a výraznejšej úprave metodológie sa začínajú v tomto smere nové štúdie, z ktorých však ešte neboli publikované žiadne zásadnejšie výsledky, aj preto sa táto liečba stále považuje za experimentálnu.
Podobne aj génová terapia sa stále považuje za experimentálnu, pretože napriek sľubným výsledkom štúdií na zvieratách štúdie na pacientoch s Parkinsonovou chorobou neviedli k významnejšiemu klinickému benefitu.
To súvisí s problémom metódy doručenia génu na adekvátne miesto v mozgu, kde by mal byť aktívny, a takisto s tým, že štúdie sa robia až u pacientov s motorickými prejavmi, čo znamená, že neurodegenerácia je v mozgu veľmi pokročilá a zjednodušene povedané, už veľmi nie je čo zachraňovať.
Tu prichádza do kontextu význam biomarkerov, ktoré by nám pomohli odhaliť ochorenie už v predmotorickom štádiu.
Čomu všetkému sa na vašej klinike venujete?
Venujeme sa celej škále extrapyramidových ochorení – Parkinsonovej chorobe a iným typom parkinsonizmu, tremorom a hyperkinetickým ochoreniam ako napríklad Huntingtonovej chorobe a iným ochoreniam spojeným s choreou, dystóniou, myoklonom a tikom.
Okrem bežnej farmakologickej liečby na klinike realizujeme liečbu botulotoxínom, pumpovú liečbu Parkinsonovej choroby, ako aj chirurgickú liečbu hĺbkovou mozgovou stimuláciou pre pacientov s pokročilou Parkinsonovou chorobou, dystóniou a refraktérnym tremorom inej etiológie.
Extrapyramidová ambulancia pri klinike slúži ako referenčné centrum pre región východného Slovenska, ale aj pre pacientov z iných krajov. Sledovaní sú najmä pacienti s komplikovaným klinickým obrazom a nedoriešenou diagnózou, s genetickou príčinou ochorenia alebo pri neuspokojivej odpovedi na liečbu.
Výskumne sa na klinike venujeme prevažne štúdiu klinických, tkanivových a zobrazovacích biomarkerov premotorickej Parkinsonovej choroby, nemotorických prejavov Parkinsonovej choroby a dystónie, genetickým štúdiám dystonických syndrómov a iných raritných extrapyramidových ochorení, ako aj Huntingtonovej chorobe.
Robíte aj zákroky, ktoré iné pracoviská u nás nevykonávajú?
Neurologické kliniky univerzitných nemocníc v Košiciach, Martine a Bratislave, špecializujúce sa na extrapyramidové ochorenia, poskytujú pacientom celé spektrum medzinárodne akceptovaných terapií v zmysle farmakologickej a chirurgickej liečby.
V Košiciach máme osobitný záujem o pacientov s geneticky podmienenými extrapyramidovými ochoreniami, pričom pri ich diagnostike spolupracujeme s viacerými zahraničnými univerzitnými pracoviskami.
S akými?
Výskumne a klinicky spolupracujeme najmä s Univerzitou v Groningene, kde obhajovalo titul PhD viacero pracovníkov kliniky venujúcich sa Parkinsonovej chorobe, dystónii a sclerosis multiplex.
Pri zriedkavých genetických ochoreniach spolupracujeme s prof. Vincenzom Bonifatim z Rotterdamu a pri hyperkinetických ochoreniach spolupracujeme aj s prof. Kailashom Bhatiom z Londýna.
V médiách nedávno odznela informácia, že lekári prišli s revolučnou liečbou Parkinsonovej choroby. Izraelčania testujú liečbu, ktorá za pár hodín odstráni nepríjemné trasenie rúk. Pacienti nemusia byť operovaní, pomôže im ultrazvuk. Aký máte názor na túto liečbu?
Ultrazvuková thalamotómia je určite zaujímavá metóda pre vybraných pacientov s Parkinsonovou chorobou. Metóda je modifikáciou inej neinvazívnej liečby tremoru, konkrétne talamotómie, gamanožom, ktorá sa tiež v súčasnosti považuje skôr za experimentálnu.
Problém týchto modalít v porovnaní s invazívnou hĺbkovou mozgovou stimuláciou je, že sa môžu uskutočniť len v jednej polovici mozgu, čiže ovplyvňujú tremor len na kontralaterálnych končatinách, metóda neodstráni ani iné prejavy ochorenia okrem tremoru.
Jej široké použitie je limitované aj technickým vybavením nemocníc, pretože si vyžaduje prístup k špeciálnemu ultrazvuku a MR prístroju v priebehu asi piatich hodín.
Venujete sa problematike extrapyramidových ochorení. Čo všetko medzi ne patrí?
Medzi extrapyramidové ochorenia zaraďujeme pohybové ťažkosti, ktoré sú spojené s poruchami riadenia motoriky na úrovni mozgovej kôry a bazálnych ganglií. Prejavujú sa buď nedostatkom pohybu (hypokinetické poruchy), pričom najznámejším ochorením z tejto skupiny je Parkinsonova choroba, alebo na druhej strane nadmernými mimovoľnými pohybmi (hyperkinetické poruchy), kde zaraďujeme ochorenia sprevádzané rôznymi typmi trasu, dystóniou, choreou (Huntingtonova choroba), myoklonom a tikmi.
Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením, pričom na Slovensku ňou trpí 10 000 až 12 000 pacientov. Ešte častejším ochorením je esenciálny tremor, ktorý postihuje tri až štyri percentá populácie.
Aké najmodernejšie postupy v liečbe týchto ochorení poznáme?
Okrem moderných možností farmakologickej liečby uvedených ochorení a lokálnej liečby dystónie a spasticity botulotoxínom máme v súčasnosti viacero pokročilých invazívnych možností liečby predovšetkým Parkinsonovej choroby, dystónie a zneschopňujúceho trasu.
Pri Parkinsonovej chorobe v pokročilých štádiách ochorenia môžeme veľmi efektívne používať buď pumpovú liečbu dopamínovým agonistom apomorfínom, ktorý sa aplikuje subkutánne na podobnom princípe, ako fungujú inzulínové pumpy, alebo kontinuálnou intrajejunálnou aplikáciou levodopy pumpou.
Táto liečba sa v súčasnosti považuje za poslednú líniu liečby pokročilej Parkinsonovej choroby. Tieto možnosti u vybraných pacientov prinášajú výrazný benefit a často ich vrátia do bežného fungovania. Inou modernou a zároveň veľmi efektívnou liečbou je hĺbková mozgová stimulácia, kde do vybraných hlbokých jadier mozgu implantujeme elektródy, ktoré následne prepojíme na neurostimulátor umiestnený v subklavikulárnej oblasti.
Táto neurostimulácia funguje na podobnom princípe ako kardiostimulátory pri ochoreniach srdca a vieme ňou veľmi efektívne potláčať prejavy Parkinsonovej choroby, niektorých typov dystónie a obmedzujúceho tremoru.
Všetky tieto možnosti liečby sú dostupné na troch univerzitných neurologických klinikách na Slovensku – v Bratislave, Košiciach a Martine. V rámci experimentálnej liečby sa v súčasnosti skúšajú napríklad génové terapie, liečba kmeňovými bunkami alebo imunizačné terapie, ktoré by mali zabraňovať patologickej agregácii proteínov, ktorá sprevádza väčšinu neurodegeneratívnych ochorení. Prelomové môžu byť dve nové štúdie u pacientov s Huntingtonovou chorobou, ktoré bežia na princípe potlačenia aktivity patologického génu (gene silencing techniques).
Nedávno sa v Košiciach konalo významné odborné podujatie Košický kurz extrapyramidových ochorení. Čo priniesol?
Cieľom Košického kurzu extrapyramidových ochorení bolo sprostredkovanie najnovších postupov v diagnostike a liečbe týchto ochorení, ktoré bolo prezentované špičkovými európskymi odborníkmi z ôsmich krajín.
Celkovo sa na podujatí zúčastnilo približne 200 účastníkov zo 16 krajín Európy a Ázie. Podujatie nemalo vedecký, ale skôr praktický edukačný charakter, pričom sa interaktívnym spôsobom prezentovali najnovšie poznatky, súčasné odporúčania, ako aj osobné skúsenosti zúčastnených odborníkov. Kurz ako prvý na Slovensku oficiálne spoluorganizovala International Parkinson and Movement Disorder Society (MDS).
Prvý deň kurzu bol venovaný fenomenológii a diferenciálnej diagnostike extrapyramidových ochorení, druhý deň sa venoval súčasným možnostiam farmakologickej a invazívnej liečby. Pozvanie prednášať prijali významné osobnosti ako prof. Angelo Antonini z Benátok, ktorý je predsedom Európskej edukačnej komisie MDS a má na starosti schvaľovanie všetkých edukačných aktivít MDS v Európe.
O diferenciálnej diagnostike dystónií a liečbe botulotoxínom prednášal prof. Kailash Bhatia z Londýna, ktorý je považovaný za jedného z najlepších klinikov súčasnosti.
O genetike extrapyramidových ochorení prednášal významný genetik prof. Vincenzo Bonifati z Rotterdamu, ktorý opísal tretinu doteraz objavených génov pre Parkinsonovu chorobu a s ktorým má naša neurologická klinika veľmi aktívnu spoluprácu v diagnostike raritných genetických ochorení.
Na základe tejto spolupráce sme začiatkom roka objavili nový gén pre jednu z foriem paroxyzmálnej dystónie.
Začiatkom roka bol objavený nový gén pre jednu z foriem dystónie u členov rodiny z východného Slovenska. Ako vám tento objav pomôže?
Na objav nového génu sa dá pozerať z pohľadu pacienta aj lekára. Z hľadiska pacienta môžu neistota v súvislosti s príčinou ochorenia, dlhodobá neschopnosť jej odhalenia a opakované neefektívne vyšetrenia prispievať k iatrogenizácii a psychickej traumatizácii.
Problémom môžu byť aj rozhodnutia týkajúce sa založenia rodiny a ďalších aktivít v živote. Už samotné objasnenie príčiny ochorenia, resp. odhalenie genetickej mutácie, preto pacientom často prinesie dlhoočakávané odpovede, čo sa týka podkladu ochorenia, ako aj jeho ďalšej prognózy.
Z medicínskeho hľadiska nám odhalenie nového génu pomáha lepšie porozumieť etiopatogenéze ochorenia a pomáha nám odhaliť nové ochorenia s možnosťou kauzálnej liečby. V prípade uvedeného génu ECHS1, ktorý kóduje enoyl-CoA hydratázu, dochádza k patologickej akumulácii metabolitov metakrylyl-CoA, S-(2-carboxypropyl)cysteínu a N-acetyl-S-(2-carboxypropyl) cysteínu, čo nám ukazuje potenciálnu možnosť využívania detoxikačných látok ako cysteamínu alebo N-acetylcysteínu v kauzálnej liečbe tohto ochorenia. Samozrejme, ich reálny klinický benefit sa ešte musí bližšie ozrejmiť.
Druhým významným aspektom tohto objavu je rozšírenie spektra genetických mutácií, spôsobujúcich paroxyzmálne dystónie, ktoré sa až doteraz považovali za veľmi homogénnu skupinu geneticky podmienených ochorení s jednoznačne vyhraneným klinickým fenotypom, čo už však jednoznačne neplatí.
Biofarmaceutická firma UCB v spolupráci s Európskou asociáciou pre Parkinsonovu chorobu, Britským združením pre liečbu Parkinsonovej choroby a Španielskou federáciou pre Parkinsonovu chorobu vytvorili Mapu pre ľudí s Parkinsonovou chorobou. Aký je jej význam? Ako vám táto mapa pomáha?
S Parkinsonovou chorobou je spojených mnoho nemotorických prejavov, ktoré sú podmienené postihnutím viacerých neurotransmiter systémov mozgu. Tieto prejavy zahŕňajú psychiatrickú komorbiditu, kognitívnu dysfunkciu, poruchy spánku, gastrointestinálnu dysfunkciu, autonómne prejavy, únavu, senzorické prejavy ako bolesť a poruchu čuchu a iné prejavy.
Nemotorické symptómy majú u pacientov často výraznejší vplyv na kvalitu života ako samotné motorické prejavy. V tomto smere sú veľmi zaujímavé výsledky veľkej medzinárodnej štúdie na 3 200 pacientoch s Parkinsonovou chorobou, ktorú koordinujem.
Ukazuje, že celkový dosah nemotorických symptómov má výraznejší vplyv na kvalitu života ako motorický stav pacientov a navyše depresia, apatia, bolesti a únava sú 4 z 5 prejavov ochorenia najvýznamnejšie spojených s horšou kvalitou života.
Pacienti si tieto ťažkosti zväčša nespájajú s Parkinsonovou chorobu a pripisujú im iný pôvod. Niekedy ich v ambulancii nespomenú, pretože sa za ne hanbia, alebo jednoducho lekár v ambulancii nemá dostatok času, aby sa týmto ťažkostiam bližšie venoval.
Preto bola vytvorená spomínaná mapa, v ktorej pacienti pred vyšetrením u lekára na veľmi prehľadnej a jednoduchej škále zaškrtnú, či sa u nich konkrétne nemotorické prejavy vyskytujú a v akej intenzite.
Neurológovi to pomôže rýchlo sa zorientovať v ťažkostiach pacienta a špecificky sa venovať prejavom, ktoré sú pre pacienta dôležitejšie. Mapa nám tiež pomáha skrátiť čas potrebný na detailné odoberanie anamnézy a máme tak viac času pre riešenie praktických aspektov liečby.
Ktoré varovné signály pri Parkinsonovej chorobe často podceňujeme?
Chybovosť pri stanovovaní diagnózy Parkinsonovej choroby je veľmi vysoká, pričom u nešpecializovaného neurológa môže dosiahnuť až 40 percent a aj u špecialistov najmä v počiatočných štádiách ochorenia dosahuje približne 10 percent.
Parkinsonova choroba sa často začína nešpecifickými prejavmi ako výrazná únavnosť, nešpecifické svalové bolesti, zhoršenie písma alebo zmena vzorca chôdze, ktoré pacienti pripisujú iným ochoreniam.
Problém v diagnostike je často aj zamieňanie iných foriem tremoru za Parkinsonovu chorobu, pričom treba podotknúť, že až 30 percent pacientov s Parkinsonovou chorobou v priebehu ochorenia nikdy tremor mať nebude.
Aké skúsenosti máte s génovou terapiou, prípadne s liečbou kmeňovými bunkami?
Jedným z problémov neuroprotektívnej liečby je, že Parkinsonovu chorobu vieme diagnostikovať až v štádiu motorických prejavov, keď už však v skutočnosti patologický proces v mozgu beží približne 10 až 20 rokov.
Teda všetky liečby začíname už v patologicky pokročilom štádiu ochorenia. Liečba kmeňovými bunkami je veľmi zaujímavý koncept pri viacerých neurologických ochoreniach.
Pri Parkinsonovej chorobe sa v minulosti viacero štúdií predčasne ukončilo pre komplikácie liečby, ktoré súviseli najmä s nedokonalou metodikou vytvárania štepov. Aj preto FDA vydala odporúčanie nepokračovať v týchto štúdiách.
Po dôkladnom prehodnotení postupov a výraznejšej úprave metodológie sa začínajú v tomto smere nové štúdie, z ktorých však ešte neboli publikované žiadne zásadnejšie výsledky, aj preto sa táto liečba stále považuje za experimentálnu.
Podobne aj génová terapia sa stále považuje za experimentálnu, pretože napriek sľubným výsledkom štúdií na zvieratách štúdie na pacientoch s Parkinsonovou chorobou neviedli k významnejšiemu klinickému benefitu.
To súvisí s problémom metódy doručenia génu na adekvátne miesto v mozgu, kde by mal byť aktívny, a takisto s tým, že štúdie sa robia až u pacientov s motorickými prejavmi, čo znamená, že neurodegenerácia je v mozgu veľmi pokročilá a zjednodušene povedané, už veľmi nie je čo zachraňovať.
Tu prichádza do kontextu význam biomarkerov, ktoré by nám pomohli odhaliť ochorenie už v predmotorickom štádiu.
Čomu všetkému sa na vašej klinike venujete?
Venujeme sa celej škále extrapyramidových ochorení – Parkinsonovej chorobe a iným typom parkinsonizmu, tremorom a hyperkinetickým ochoreniam ako napríklad Huntingtonovej chorobe a iným ochoreniam spojeným s choreou, dystóniou, myoklonom a tikom.
Okrem bežnej farmakologickej liečby na klinike realizujeme liečbu botulotoxínom, pumpovú liečbu Parkinsonovej choroby, ako aj chirurgickú liečbu hĺbkovou mozgovou stimuláciou pre pacientov s pokročilou Parkinsonovou chorobou, dystóniou a refraktérnym tremorom inej etiológie.
Extrapyramidová ambulancia pri klinike slúži ako referenčné centrum pre región východného Slovenska, ale aj pre pacientov z iných krajov. Sledovaní sú najmä pacienti s komplikovaným klinickým obrazom a nedoriešenou diagnózou, s genetickou príčinou ochorenia alebo pri neuspokojivej odpovedi na liečbu.
Výskumne sa na klinike venujeme prevažne štúdiu klinických, tkanivových a zobrazovacích biomarkerov premotorickej Parkinsonovej choroby, nemotorických prejavov Parkinsonovej choroby a dystónie, genetickým štúdiám dystonických syndrómov a iných raritných extrapyramidových ochorení, ako aj Huntingtonovej chorobe.
Robíte aj zákroky, ktoré iné pracoviská u nás nevykonávajú?
Neurologické kliniky univerzitných nemocníc v Košiciach, Martine a Bratislave, špecializujúce sa na extrapyramidové ochorenia, poskytujú pacientom celé spektrum medzinárodne akceptovaných terapií v zmysle farmakologickej a chirurgickej liečby.
V Košiciach máme osobitný záujem o pacientov s geneticky podmienenými extrapyramidovými ochoreniami, pričom pri ich diagnostike spolupracujeme s viacerými zahraničnými univerzitnými pracoviskami.
S akými?
Výskumne a klinicky spolupracujeme najmä s Univerzitou v Groningene, kde obhajovalo titul PhD viacero pracovníkov kliniky venujúcich sa Parkinsonovej chorobe, dystónii a sclerosis multiplex.
Pri zriedkavých genetických ochoreniach spolupracujeme s prof. Vincenzom Bonifatim z Rotterdamu a pri hyperkinetických ochoreniach spolupracujeme aj s prof. Kailashom Bhatiom z Londýna.
V médiách nedávno odznela informácia, že lekári prišli s revolučnou liečbou Parkinsonovej choroby. Izraelčania testujú liečbu, ktorá za pár hodín odstráni nepríjemné trasenie rúk. Pacienti nemusia byť operovaní, pomôže im ultrazvuk. Aký máte názor na túto liečbu?
Ultrazvuková thalamotómia je určite zaujímavá metóda pre vybraných pacientov s Parkinsonovou chorobou. Metóda je modifikáciou inej neinvazívnej liečby tremoru, konkrétne talamotómie, gamanožom, ktorá sa tiež v súčasnosti považuje skôr za experimentálnu.
Problém týchto modalít v porovnaní s invazívnou hĺbkovou mozgovou stimuláciou je, že sa môžu uskutočniť len v jednej polovici mozgu, čiže ovplyvňujú tremor len na kontralaterálnych končatinách, metóda neodstráni ani iné prejavy ochorenia okrem tremoru.
Jej široké použitie je limitované aj technickým vybavením nemocníc, pretože si vyžaduje prístup k špeciálnemu ultrazvuku a MR prístroju v priebehu asi piatich hodín.
Foto: LF UPJŠ v Košiciach. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN