Obrázky deťmi obľúbených potravín s kockami cukru v popredí už určite poznáte. Napríklad taká známa lieskovooriešková nátierka, ktorú našim deťom reklama ponúka na raňajky, vo veľkom balení ich obsahuje 60 až 70.
Lepšie nedopadla ani známa piškótová pochúťka s medvedíkom na obale. Jeho jahodová verzia má podľa známej relácie Romana Vaněka Peklo na tanieri tri kocky cukru. Ešte horšie sú na tom rôzne salámy, šunky či párky. Do mnohých sú popridávané fosforečnany a iné prídavné látky.
Lepšie domáce
Aj preto začína čoraz viac ľudí na Slovensku dávať prednosť domácim výrobkom od domácich výrobcov. Ľudia chcú v šunke viac mäsa a menej prídavných látok, šťavy z ovocia, a nie z koncentrátu, prípadne čerstvé pečivo namiesto dopekaného.
„Nechceme, aby ľudia jedli chémiu, nechceme, aby to dávali svojim deťom. A tiež, aby museli u nás študovať obaly,“ uviedol Jozef Piroško, prevádzkový majiteľ siete slovenských potravín Starý Otec.
Ako príklad uviedol párky, do ktorých nepridávajú múku, sóju, stabilizátory ani emulgátory, či džemy, ktorých väčšina je varených tradičným spôsobom. Ako dodal, ich sieť odmietla vyše dvesto produktov len z toho dôvodu, že obsahovali prídavné látky, ktoré neboli v súlade s ich predstavami.
Viac šalátov
Nový trend sa začína prejavovať aj pri objednávaní donáškových jedál z reštaurácií. Podľa donáškovej služby objednávky bezmäsitých jedál počas jarných mesiacov stúpajú až o 15 percent oproti zvyšku roka.
„Jednoznačnými víťazmi spomedzi bezmäsitých zdravých jedál sú suši a šaláty, ktoré si ľudia objednávajú najčastejšie. Najobľúbenejším šalátom je túto sezónnu jednoznačne Cézar. Zaujímavé je, že za zdravé dobroty sú ľudia ochotní minúť viac – objednávky sú o tretinu vyššie než pri bežných jedlách,“ prezradil Marcel Milo, marketingový manažér DajmeJedlo.sk,
a dodal: „Letná kondička je silnou motiváciou dokonca aj pre našich konzervatívnych konzumentov, ktorí si doprajú najmä burger či steak. V jarných mesiacoch jeho hlavnú prílohu – hranolčeky často menia za coleslaw šalát.“ Stúpa tiež dopyt po vegetariánskej, vegánskej a raw strave.
„Dôvodom nie je len plážová príprava, ale trendy prenikajúce čoraz viac zo zahraničia,“ uviedol Marcel Milo.
Problém – deti
Kým mnohí dospelí začínajú jesť zdravšie, u detí je to horšie. Aj európske štúdie ukazujú, že naše deti jedia príliš veľa sladkostí a príliš málo ovocia či zeleniny v porovnaní so svojimi rovesníkmi v zahraničí.
Ako ukázala štúdia európskej HBSC správy, kde sa sledovalo 44 štátov, denné konzumovanie sladkostí je na Slovensku v porovnaní s priemerom ostatných sledovaných krajín veľmi vysoké a porovnateľné napríklad s Maďarskom. Viac sladkostí jedia len deti na Ukrajine.
Aj denné pitie sladených nápojov je na Slovensku veľmi rozšírené, výrazne presahujúce priemer. Naopak, konzumácia ovocia je na Slovensku v porovnaní mierne nižšia, najmä u detí vo veku 15 až 13 rokov. Podobná situácia je aj v susedných krajinách. Zaujímavosťou je, že napríklad deti na Ukrajine jedia ovocie oveľa častejšie ako u nás.
Aj konzumácia zeleniny je na Slovensku nižšia v porovnaní s priemerom HBSC s výnimkou 15-ročných dievčat, kde je percento porovnateľné s hodnotou priemeru HBSC.
Do svedomia by sme si mali vstúpiť aj my rodičia. Školáci na Slovensku napríklad uvádzajú každodenné raňajkovanie v porovnaní s sledovaných krajín zriedkavejšie o viac ako desať percent, pričom tento rozdiel je u chlapcov a dievčat a vo všetkých vekových skupinách.
Aj v rámci susediacich krajín (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina) je výskyt pozitívnych odpovedí jedným z najnižších. Pokiaľ ide o spoločné večeranie s rodičmi, hodnoty na Slovensku u 15-ročných školákov dosahujú len asi tretinu úrovne priemeru ostatných krajín.
Len 14 percent dievčat a 16 percent chlapcov na Slovensku v porovnaní s 44 percentami dievčat a 46 percentami chlapcov v rámci celej HBSC štúdie večeria s rodičmi denne. Je teda najvyšší čas zasadnúť za stôl spoločne s deťmi, ráno aj večer.
