Počet ochorení pečene sa dramaticky zvyšuje a hepatológovia upozorňujú, že alarmujúcemu trendu zatiaľ odborná ani laická verejnosť nevenujú dostatočnú pozornosť. Chýbajú presné štatistiky a systém účinnej prevencie a starostlivosti o chorých. Aj to odznelo počas medzinárodného stretnutia na Májových hepatologických dňoch.
Alarmujúce štatistiky
Podľa najväčšej svetovej štúdie Global Burden of Disease je cirhóza pečene treťou najčastejšou príčinou úmrtí svetovej populácie v produktívnom veku. Renomovaný odborný časopis Journal of hepatology zaraďuje Slovensko medzi krajiny s „veľmi vysokou a stúpajúcou“ úmrtnosťou na následky chorôb pečene, z európskych krajín je Slovensko na 4. mieste.
Horšie sú na tom len Slovinsko, Rumunsko a Maďarsko. Závažné je aj porovnanie s ostatnými civilizačnými ochoreniami, kde sa tendencia úmrtnosti znižuje. „Ak s tým nezačneme niečo robiť, za niekoľko rokov sa u nás stanú ochorenia pečene hlavnou príčinou úmrtia. Budú zomierať práceschopní ľudia, s nedovychovávanými deťmi.
Náklady na ich liečbu a výpadok ich ekonomickej produktivity sa môže odraziť dokonca na HDP,“ tvrdí prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti a prednosta II. Internej kliniky SZU FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD.
Presné globálne štatistiky, ako sme na tom s výskytom ochorení na Slovensku, zatiaľ nie sú, rovnako ako ani celonárodný program na zníženie ich výskytu.
Jednou zo štatistík, ktoré sa na viacerých pracoviskách Slovenska zhromažďujú, sú alarmujúce počty hospitalizácií pre karcinóm pečene vo FNsP F. D. Roosevelta. Napriek tomu, že počet hospitalizácií je hrubý parameter, jeho dynamika v priebehu rokov je neklamná - každý rok je počet hospitalizácií vyšší.
„Pokým sme v roku 2007 mali na špecializovanom hepatologicko-transplantačnom oddelení hospitalizovaných 18 pacientov s nádorom pečene, v roku 2015 ich bolo až 242,“ povedal prednosta kliniky.
Reorganizácia starostlivosti o chorých
Čo sa s týmito zisteniami dá robiť? Ľ. Skladaný ako príklad uvádza: „V Británii majú zriadenú parlamentnú skupinu pod vedením ministerstva zdravotníctva. Majú vyčíslené náklady, koľko ich ochorenia pečene vo všetkých súvislostiach stoja.“
Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., tvrdí, že dôležitým krokom bude zaangažovanie do spolupráce viacero inštitúcií ako Štatistický úrad SR, zdravotné poisťovne, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či Národné centrum zdravotníckych informácií.
„Cieľom Májových hepatologických dní bolo aj spoločné zasadnutie pracovnej skupiny, ktorá určila metódu, akou sa budú v najbližšom období merať dáta na zistenie presného stavu. Druhým krokom slovenských hepatológov bude vypracovanie akčného plánu, ktorého cieľom bude začať s prispôsobovaním starostlivosti o pacienta s pečeňovými ochoreniami novým nálezom a trendom a zameranie sa na prevenciu vzniku ochorení,“ dodal.
Alkohol, pohodlie, plná chladnička
S výnimkou vírusových hepatitíd C a B a autoimunitných syndrómov sa na tejto alarmujúcej situácii v najvyššej miere podieľa životný štýl, ktorý sa za posledných 30 rokov výrazne zmenil.
Podľa najčerstvejších vyhodnotení prieskumu životného štýlu uskutočneného hepatológmi na vzorke takmer tisíc pacientov, denne cvičí len 12,7 percenta z nich.
Svoju daň si vyberá aj sedavá práca, používanie informačných technológií a vozenie sa aj na krátke vzdialenosti a výsledkom je narastajúca obezita. Nežiaduce účinky dlhého vysedávania možno prirovnať k fajčeniu.
K nárastu ochorení prispieva aj zlé stravovanie s pochybnou nutričnou hodnotou. Podľa MUDr. Mariána Oltmana, PhD., z Univerzitnej nemocnice Bratislava konzumujeme príliš veľa jedla.
„Je jasné, že kedysi potrebovali ľudia vysoko kalorickú stravu. Dnes, keď si môžeme ísť uloviť svojho mamuta niekoľkokrát za deň do niektorého z obchodných reťazcov, nám denne postačí prijať 1 400 kilokalórii.“
Podľa banskobystrickej hepatologičky MUDr. Svetlany Selčanovej-Adamcovej podstatné nie je len čo jeme, ale aj kedy a ako. Ďalším faktorom je konzumácia alkoholu.
„V kombinácii s nedostatkom pohybu, a príjmom množstva kalorickej stravy môže spôsobiť aj príležitostná konzumácia alkoholu zlyhanie pečenie. Najmä keď si vypijeme občas, povedzme na rodinnej oslave, ale vyššiu dávku,“ upozorňuje doc. MUDr. Mária Szantová, PhD., ktorá sa vplyvom alkoholu na ochorenia pečene zaoberá dlhodobo a je zároveň členkou pracovnej skupiny Slovenskej hepatologickej spoločnosti.
Neplatí už ani odborníkmi odporúčaný pohár vína denne. „Pretože v globále je pozitívny zdravotný efekt malých dávok alkoholu na kardiovaskulárny systém vysoko prevážený jeho škodlivými účinkami na pečeň,“ dodáva M. Szantová.
Závažné podľa hepatológov je, že marketing výrobcov alkoholických nápojov je zameraný hlavne na rizikovú skupinu mladých ľudí a aj napriek legislatívnym a ekonomickým obmedzeniam dosahujú na úkor nášho zdravia miliardové zisky.
Jediný príznak
Na Slovensku má chronickú hepatitídu B približne 2 percentá populácie a chronickú hepatitídu C približne 0,67 percenta populácie. Rizikovými faktormi pre prenos chronických vírusových hepatitíd sú hlavne vnútrožilové užívanie drog, tetovanie, piercing, chirurgické výkony, hemodialýza a pri chronickej hepatitíde B aj nechránený pohlavný styk.
„Chronické vírusové hepatitídy nemajú žiadne špecifické klinické príznaky, a preto sa na ne často nemyslí. Často jediným príznakom, ktorý na ochorenie pečene upozorní, sú zvýšené pečeňové testy, ktoré však v súčasnosti nie sú zahrnuté do preventívnej prehliadky u praktického lekára, “ vysvetľuje predsedníčka organizačného výboru konferencie MUDr. Sylvia Dražilová, PhD.
Aj to je dôvod, že chronická hepatitída C je diagnostikovaná približne len u 10 percent a chronická hepatitída B asi u 20 percent infikovaných pacientov.
