Sledujúc dianie v slovenskom zdravotníctve, mám z času na čas pocit, že takíto ľudia – mudrci v našom zdravotníctve prežili a už desiatky rokov hľadajú kameň mudrcov, navyše ešte tvrdia, že už-už by ho aj našli, keby ich vonkajšie prostredie podporovalo a počúvalo rady mudrcov.
Aj napriek tomu, že nikto nemá rád posla zlých správ, musím s poľutovaním konštatovať, že kameň mudrcov či zázračné riešenia liečby slovenského zdravotníctva neexistujú. Našťastie, existujú však riešenia z kategórie tých „nezázračných“.
Zdravotníctvo na začiatku postačí odpolitizovať a riadiť ho ako sieť. Následne redefinovať nevyhnutný počet nemocníc a stanoviť štátom garantovaný štandard zdravotnej starostlivosti.
To, že nespomínam eHealth a DRG neznamená, že tieto ciele nie sú potrebné, ale len to, že im musí predchádzať skôr uvedené. Jednoduché vymenovať, ťažké realizovať.
V každom prípade súčasné vedenie ministerstva má všetky predpoklady zvládnuť túto úlohu vrátane existujúceho pocitu naliehavosti a celospoločenskej objednávky.
Zdravotníctvo je v kríze a to najhoršie, čo môžeme za súčasnej situácie urobiť, je bagatelizovať tento stav tvrdením, že o krízu vlastne ani nejde. Rád by som zdôraznil, že nemám na mysli krízu medicíny, ale krízu zdravotníctva, ktorá pochádza z celospoločenskej krízy a z krízy hodnôt.
Ako dôkaz mi dovoľte uviesť citát predstaviteľa stavovskej organizácie, ktorý by sa mal stať mementom súčasnosti dokazujúcim, kam až môže dospieť nevedomosť: „Treba v súvislosti s financovaním poskytovateľov v pôsobnosti štátu odmietnuť tvrdenia o zdravotníctve ako o čiernej diere. Je iluzórne myslieť si, že nejaký zázračný manažér dokáže nemocnice riadiť tak, by nevytvárali dlh, keď nemocnice vynakladajú 80 až 90 percent zdrojov na úhradu miezd. Tam už niet čo riešiť.“
Tu už naozaj niet čo riešiť, keďže autor tohto tvrdenia nechápe, čo je príčinou a čo dôsledkom, nechápe ani len okrajovo súvislosti a je dôkazom poznania, že zdravotníctvo je rezort s najväčším počtom zľudovených povier a mýtov.
Je to rezort, kde až nezdravo vysoký počet nevedomých obhajuje, respektíve mal by obhajovať záujmy širokých skupín. Rezort, kde stavovské organizácie robia odborársku agendu a odbory slúžia najmä na ochranu ich predstaviteľov.
To je, žiaľ, slovenské zdravotníctvo, kráľovstvo krivých zrkadiel!
Aj napriek tomu, že nikto nemá rád posla zlých správ, musím s poľutovaním konštatovať, že kameň mudrcov či zázračné riešenia liečby slovenského zdravotníctva neexistujú. Našťastie, existujú však riešenia z kategórie tých „nezázračných“.
Zdravotníctvo na začiatku postačí odpolitizovať a riadiť ho ako sieť. Následne redefinovať nevyhnutný počet nemocníc a stanoviť štátom garantovaný štandard zdravotnej starostlivosti.
To, že nespomínam eHealth a DRG neznamená, že tieto ciele nie sú potrebné, ale len to, že im musí predchádzať skôr uvedené. Jednoduché vymenovať, ťažké realizovať.
V každom prípade súčasné vedenie ministerstva má všetky predpoklady zvládnuť túto úlohu vrátane existujúceho pocitu naliehavosti a celospoločenskej objednávky.
Zdravotníctvo je v kríze a to najhoršie, čo môžeme za súčasnej situácie urobiť, je bagatelizovať tento stav tvrdením, že o krízu vlastne ani nejde. Rád by som zdôraznil, že nemám na mysli krízu medicíny, ale krízu zdravotníctva, ktorá pochádza z celospoločenskej krízy a z krízy hodnôt.
Ako dôkaz mi dovoľte uviesť citát predstaviteľa stavovskej organizácie, ktorý by sa mal stať mementom súčasnosti dokazujúcim, kam až môže dospieť nevedomosť: „Treba v súvislosti s financovaním poskytovateľov v pôsobnosti štátu odmietnuť tvrdenia o zdravotníctve ako o čiernej diere. Je iluzórne myslieť si, že nejaký zázračný manažér dokáže nemocnice riadiť tak, by nevytvárali dlh, keď nemocnice vynakladajú 80 až 90 percent zdrojov na úhradu miezd. Tam už niet čo riešiť.“
Tu už naozaj niet čo riešiť, keďže autor tohto tvrdenia nechápe, čo je príčinou a čo dôsledkom, nechápe ani len okrajovo súvislosti a je dôkazom poznania, že zdravotníctvo je rezort s najväčším počtom zľudovených povier a mýtov.
Je to rezort, kde až nezdravo vysoký počet nevedomých obhajuje, respektíve mal by obhajovať záujmy širokých skupín. Rezort, kde stavovské organizácie robia odborársku agendu a odbory slúžia najmä na ochranu ich predstaviteľov.
To je, žiaľ, slovenské zdravotníctvo, kráľovstvo krivých zrkadiel!
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ Siete nemocníc Svet zdravia