Zisk súkromných zdravotných poisťovní sa dostal do vládneho programu, jeho ďalšie obmedzenie sa bude pripravovať ústavne komfortným spôsobom. Vnímate to ako rušivý moment vo vzťahu so štátnou mocou?
V prvom rade som rád, že vládny program požaduje zvýšenie efektivity ako zásadnú zmenu, ktorá posunie zdravotníctvo k lepšiemu. Je zrejmé, že ani vláda zisk zdravotných poisťovní nepovažuje za hlavnú príčinu, prečo slovenské zdravotníctvo nie je v dobrej kondícii. Možno prekvapím, ale ak sa ma pýtate na reguláciu zisku, nemáme s tým žiadny problém.
Som presvedčený, že zisk všetkých subjektov – čiže nielen poisťovní – pôsobiacich v zdravotníctve by mal byť za každých okolností spoločensky zodpovedný. Znamená to, že nie je tvorený na úkor pacientov či poskytovateľov, odráža prínos pre systém napríklad v hľadaní úspornejších mechanizmov a tlaku na vyššiu efektivitu a kvalitu liečenia.
Aké vládne metódy obmedzenia zisku by už boli pre súkromnú poisťovňu neprijateľné?
Ak chce štát férovo riadiť financie v zdravotníctve, mal by byť ochotný regulovať nielen zisk, ale aj prípadné straty, ktoré hrozia na strane príjmov. Keď sa pozriete na čísla, za posledných päť rokov tvoril zisk poisťovní menej ako dve percentá všetkých prostriedkov investovaných do zdravotníctva.
Z toho je zrejmé, že zisk nepatrí medzi zásadné príčiny zlej situácie v zdravotníctve. Spôsob, ako chce štát presadiť spoločensky zodpovedný zisk v zdravotníctve, nie je pre mňa kľúčový.
Oveľa podstatnejšie je, aby táto zmena išla ruka v ruke s krokmi, ktoré zakotvia v zdravotníctve základné princípy ako efektívnosť, transparentnosť a meranie výsledkov liečby. Pretože na konci všetci chceme, aby sa miliardy eur konečne v plnom rozsahu prejavili na lepšom zdraví a starostlivosti o ľudí.
Zníženie správneho fondu zo súčasných 3,5 percenta by sa vás významne dotklo?
V snahe o obmedzenie zisku sa zabúda na otázku obmedzenia rizika straty, ktorému poisťovňa čelí na strane príjmov, pričom sa od nás očakávajú čoraz vyššie výdavky.
Hovorím o nečakaných zmenách legislatívy, ako bola napríklad minulý rok odpočítateľná položka pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov a záväzok vlády k platom zdravotníckych pracovníkov.
Pritom celkový objem financií na zdravotníctvo zostal rovnaký – a to nehovorím o stále nových a drahších liekoch a stále novšej a drahšej lekárskej technike. Výsledkom týchto zásahov je, že Union zp je od vstupu na trh v roku 2006 v celkovej strate.
Ale aj zisky dosahovala Union zp od vstupu na slovenský trh verejného zdravotného poistenia v roku 2006...
Union zp je od vstupu na trh v celkovej strate mínus 38 miliónov eur. To je skutočne výrazná strata aj pre spoločnosť, akou je naša materská spoločnosť Achmea.
V niektorých rokoch sa nám podarilo dosiahnuť zisk, ale v roku 2013, keď nám štátne nemocnice dali v rovnakom čase a koordinovane hromadné výpovede zmlúv, boli sme vzhľadom na našu zákonnú povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť nútení nesystémovo zásadne zvýšiť platby.
Zároveň sme v roku 2014 dostávali opakovane požiadavky na ďalšie zvyšovanie finančných platieb v zmluvách s Union zp, keďže štátna zdravotná poisťovňa podmienila zvýšenie svojich cien pre týchto poskytovateľov úpravami v zmluvách s našou poisťovňou. Tento nátlak nás dostal do červených čísiel.
Keďže ako jediná zo všetkých zdravotných poisťovní nemáme v zdravotníctve iné aktivity – nemáme žiadne nemocnice, lekárne a pod. – ako záujem zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre poistencov, odráža naše hospodárenie reálne mieru zásahov štátu a politických tlakov do podnikania poisťovní. Tie boli v posledných troch rokoch skutočne zásadné.
Ako odpovedáte poskytovateľom na argument, že im nepreplácate nadlimitné výkony či reálne náklady za poskytnuté zdravotné výkony a pritom dosahujete aj zisk?
My jednoducho nemáme kde brať. Ako som už uviedol, náš akcionár dlhodobo dotuje slovenské zdravotníctvo, keďže kumulatívne za desať rokov pôsobenia na trhu zdravotného poistenia sme stále v strate a zisk nevykazujeme ani posledné dva roky.
Napriek tomu Union zp ako jediná poisťovňa nedáva poskytovateľom limity, ale dohoduje s nimi finančné objemy v rámci disponibilných zdrojov, ktoré sú v zdravotnom poistení obmedzené. Takzvaný degresívny koeficient, ktorý sa uplatňuje po prekročení objemov, je manažérsky nástroj, ako môže nemocnica pre pacientov efektívne plánovať zdravotnú starostlivosť.
Na základe vývoja zdrojov a požiadavky poskytovateľa finančné objemy prehodnocujeme. Ak má zdravotníctvo ľuďom pomáhať, musí každá jeho časť fungovať podľa princípov efektívnosti, transparentnosti a zdravej konkurencie. Od minulej jesene sme spustili pilotný model, ktorým meriame efektivitu poskytovateľov a už prvé mesiace ukazujú výrazné rozdiely.
Zásadný problém v slovenskom zdravotníctve sa volá neefektivita, netransparentnosť, v mnohých prípadoch vyslovená zlodejčina. Sme radi, že nový minister zdravotníctva tento neduh jasne pomenoval, a sme pripravení zapojiť sa do diskusie, ako sa s tým vyrovnať.
Ako sa narába so ziskom v materskej spoločnosti Achmea B.V.? Limitovala či limituje napríklad holandská legislatíva zisk z poistného trhu?
Holandsko má zdravotný systém, ktorý je dlhodobo hodnotený ako najlepší na svete. Zásluhu na tom má aj možnosť tvorby zisku, ktorý motivuje všetkých hráčov narábať s financiami efektívne a pozerať sa na výsledky kvality.
Dosahovanie zisku má svoje pevné pravidlá, ktoré sú súčasťou mnohých ďalších opatrení, v ktorých centre je pacient a jeho kvalitná a efektívna liečba podložená porovnateľnými výsledkami.
Aká je aktuálna situácia s arbitrážou Achmea vs. SR, čo sa týka zákazu zisku poisťovní? Zmení sa niečo na postoji Achmey po nástupe novej vlády?
Čo sa arbitráže týka, ide o záležitosť výlučne nášho akcionára, ktorá ide celkom mimo nás.
Slovenská lekárska komora hovorí o potrebe zmien vo verejnom zdravotnom poistení. V hrubých obrysoch ide asi o to, aby súkromné poisťovne pripoisťovali nadštandard a štátna štandard zdravotnej starostlivosti... Aké zmeny by podľa vás potreboval trh verejného zdravotného poistenia?
Pôvodné nastavenie poistného trhu sa mnohými nesystémovými zásahmi zásadne zdeformovalo. Čiže je čo naprávať. Nemá však zmysel reformovať poistný trh odtrhnuto od zvyšku zdravotníctva.
Definovanie štandardu a vyčlenenie časti zdravotnej starostlivosti do nadštandardu, v ktorom si bude klient vyberať medzi ponukami zdravotných poisťovní a podieľať sa sčasti na jeho úhrade, je jedným z krokov, ktoré vedú k efektívnejšiemu zdravotníctvu.
Tým najdôležitejším je však kontrola a transparentnosť využitia vyše štyroch miliárd eur, ktoré každoročne plynú do zdravotníctva. Ak sa to podarí zlepšiť, zvýši sa kvalita zdravotnej starostlivosti, čo sa zase reálne prejaví na zdraví ľudí.
Je pre poisťovne z hľadiska zdrojov alfou a omegou platba za poistencov štátu? Zákon určuje 4 percentá, každoročne sú okolo toho dohadovania, v rozpočte sa už ani explicitne neuvádza, koľko platí štát za svojich vyše tri milióny poistencov, vychádza to na 4,3 percenta. Memorandum AOPP, ktoré podpísali relevantné subjekty v zdravotníctve, žiada na tento rok 5 percent. Ako by mala byť podľa vás táto platba určovaná? V Česku ju určuje vyhláškou minister zdravotníctva...
Poistenci štátu tvoria približne 60 percent všetkých obyvateľov Slovenska. Každá desatina percenta, o ktorú štát znižuje platbu za svojich poistencov, sa zásadne prejaví na príjmoch zdravotných poisťovní.
A teda zásadne ovplyvňuje objem financií, ktoré môžeme investovať do zdravia ľudí. Dnes platí štát za poistencov neadekvátne málo, ak si to porovnávate s výškou odvodu zamestnanca či živnostníka, ktorá je navyše naviazaná na neisté – a niekedy aj prehnane optimistické – očakávania makroekonomického vývoja, ktoré keď sa nenaplnia, peniaze v systéme jednoducho chýbajú.
A sú tie percentá reálnym odrazom nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej starším ľuďom, ktorí ako dôchodcovia sú štátnymi poistencami?
Nie sú a ani nemôžu byť. Systém musí byť solidárny, čo dnes zabezpečuje jednak systém percentuálnej sadzby zdravotných odvodov a tiež prerozdelenie poistného medzi zdravotnými poisťovňami systémom PCG, čo je v poriadku. Otázka však takto nestojí.
Ak to zovšeobecním, zdroje v zdravotníctve sú obmedzené a navyše efektívnosť ich využitia u poskytovateľov je veľmi nízka. Lenže tu nie je priestor pre akékoľvek plytvanie či nehospodárnosť.
Starostlivosť o všetkých vrátane starších ľudí by vyzerala úplne inak, ak by sa efektivita zvýšila – získané dodatočné prostriedky by sa mohli použiť v zdravotnej starostlivosti, kde je to potrebné – a sledovali by sa ukazovatele kvality liečby aj zdravotnej prevencie.
So štátnou poisťovňou mierovo koexistujete alebo sú vaše pracovné kontakty nulové? Len im pošlete peniaze v rámci prerozdelenia PCG a nič viac?
Štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu vnímame ako legitímneho konkurenta, voči ktorému sa vymedzujeme. Chceme byť lepší v zabezpečení zdravotnej starostlivosti a služieb, vo zvyšovaní spokojnosti našich poistencov a tiež v efektivite, vďaka ktorej sa každé euro využije výrazne lepšie.
Snažíme sa celú pozornosť sústrediť na poistenca a jeho potreby, aby človek nebol iba číslo. Konkurencia nielenže prospieva jednotlivým hráčom na trhu zdravotného poistenia, ale posúva nás v rámci inovácií, poskytovania kvality zdravotnej starostlivosti a excelentnosti servisu pre svojich klientov.
Konkurencia prináša tiež benefit hlavne pre poistencov, ktorí na rozdiel od platenia zdravotných odvodov nie sú povinní byť práve v našej poisťovni a my musíme sa o nich uchádzať. Konkurencia v rámci limitovaných možností umožnila napr. naštartovanie prevencie a prevenčných programov, ktorých sme boli priekopníkmi.
Vašou stratégiou je byť nielen priekopníkom, ale aj sa stať lídrom v podpore prevencie a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Sebakriticky – ste, ako najmenšia poisťovňa, skutočne lídrom?
Nechcem znieť chválenkársky, ale môžem bez zaváhania povedať, že sme. Prevenciu sme priniesli na trh my – pred rokom 2006 nič také zdravotné poisťovne nepodporovali.
Podarilo sa nám naštartovať výborný trend, v ktorom, dovolím si povedať, sme stále lídrom. Stále máme najširší program prevencie a preventívnych benefitov, ako prvá poisťovňa sme zaviedli preventívnu pripomienku a rovnako sme jedinou poisťovňou, ktorá svojich poistencov odmeňuje za absolvovanie preventívnej prehliadky.
V čakacích lehotách sme takisto dlhodobo lídrom, máme niekoľkonásobne menej poistencov na čakacích listinách ako ostatné dve zdravotné poisťovne. Pustili sme sa do pilotného modelu, ktorým meriame efektivitu poskytovateľov a máme ambíciu vztiahnuť tieto čísla ku kvalite a odmeňovať tých, ktorí liečia najlepšie.
Čo s memorandom, uzatvoreným medzi poisťovňami a vtedajším ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom na tento rok? Práve Union, zp mala k nemu následne výhrady...
K memorandu sme vo chvíli podpisu jasne a transparentne formulovali legitímne výhrady, no nakoniec sme ho podpísali, keďže sme chceli stabilizovať situáciu v čase pred parlamentnými voľbami.
Navyše novovymenovaný minister Tomáš Drucker na spoločnom konštruktívnom stretnutí so zástupcami zdravotných poisťovní tlmočil jednoznačnú snahu o vyriešenie situácie v súvislosti s dodatočnými nákladmi na zvýšenie platov zdravotníkov a ďalšie opatrenia ako zavedenie odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny.
Preto sme potvrdili, že sme pripravení dočasne finančne preklenúť súčasnú úroveň platieb pre nemocnice do septembra tohto roka.
Badáte konkrétne zmeny v postoji T. Druckera k problematike poisťovní v porovnaní s jeho „socialistickejšímí“ predchodcami?
Vnímame pozitívne, že pán minister ako krízový manažér jasne vníma kľúčové boľavé miesta rezortu a má ambície riešiť ich systémovo. My sme pripravení do diskusie priniesť vyspelé holandské know-how z efektívne fungujúceho modelu a naše skúsenosti z poslednej dekády pôsobenia v zdravotníctve.
