„Prvých päť snímok musíme vnímať ako ochutnávku toho, na čo sa máme v budúcnosti pripraviť,“ hovorí Michal Bursa. „Snímky sú oveľa lepšie, oveľa kvalitnejšie a oveľa detailnejšie ako tie, ktoré poznáme z Hubbleovho teleskopu alebo z iných ďalekohľadov.“
Na čo sa môžeme v budúcnosti tešiť?
„Pri každom ďalekohľade ide v prvom rade o zrkadlo. Hubbleov teleskop má zrkadlo, ktoré má priemer zhruba dva metre. Webbov zhruba šesť metrov. Takže veľkosť zrkadla je trikrát väčšia. A samozrejme plocha predstavuje ešte mocninu priemeru, takže je dokonca 23-krát väčšia,“ vysvetľuje riaditeľ Astronomického ústavu s tým, že o to kvalitnejšie budú zábery.
Michal Bursa v Rozstrele detailne popísal, kde sa v tejto chvíli teleskop nachádza a ako sa na obežnú dráhu dostal. Priblížil tiež, čo bude vo vesmíre hľadať a skúmať.
„Bude sledovať všetko možné. Od hlbokého vesmíru až po objekty slnečnej sústavy, asteroidy, kométy a planéty,“ opisuje Bursa. „Bude pozorovať Urán a okrem iného aj hmloviny, ktoré sme už videli na prvých zverejnených snímkach. Teda zánik a vznik hviezd. Bude skúmať aj exoplanéty. Takže to môže byť práve Webbov ďalekohľad, ktorý má šancu objaviť planétu, ktorá má zloženie atmosféry vhodné na život.“
Takto vyzerá rovnaká časť vesmíru z Webbovho a Hubbleovho teleskopu. Rozdiel je priepastný
Hľadanie obývateľnej planéty
A ako by to šlo pomocou Webbovho teleskopu zrealizovať? „Ten trik je ľahký. Vyberieme takú sústavu, kde je možné vidieť, ako planéta prechádza cez kotúč materskej hviezdy. Následne môžeme odčítať záznam v situácii, keď tam planéta nie je, od situácie, keď tadiaľ planéta prechádza.“
„Najlepšie sa to robí na kraji, keď planéta vstupuje do kotúča hviezdy alebo z neho vystupuje. Práve tam vidíte spektrum žiarenia hviezdy prekrytej cez spektrum...
Zostáva vám 85% na dočítanie.