Je zvláštne, že v súčasnosti je vôbec potrebné zdôvodňovať vysokoškolské vzdelanie sestier. Očakávala by som, že si všetci prajeme, aby sa o nás ako pacientov starali tí najlepší a najkompetentnejší odborníci v súlade s modernými trendmi v ošetrovateľskej starostlivosti.
Implementovanie smerníc únie
Vzdelávanie sestier prešlo postupným a náročným vývojom. Proces transformácie sa začal koncom 90. rokov implementovaním smerníc EÚ, ktoré sa Slovensko zaviazalo plniť. Cieľom transformácie bolo zvýšiť odbornú úroveň ošetrovateľstva nielen ako praktickej činnosti, ale aj ako vedného odboru a posilniť autonómiu profesie.
Zmeny vo vzdelávaní sestier a pôrodných asistentiek ovplyvnili dokumenty ako Bolonská deklarácia (1999), Mníchovská deklarácia (2000), Strategické dokumenty SZO pre vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek (2000), ktoré Slovensko ratifikovalo.
Výsledkom bolo prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií. V prístupovom konaní do EÚ prijalo Slovensko požiadavky na vzdelávanie sestier ako regulovanej profesie a práve splnenie týchto požiadaviek bol nevyhnutný predpoklad pre voľný pohyb sestier na trhu práce v rámci únie.
V roku 2012 sa novelizovala smernica 2013/55/EÚ o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií.
Minimálnou požiadavkou pre štúdium v odbore ošetrovateľstvo je minimálny vek 18 rokov, ukončená školská dochádzka v dĺžke 10 – 12 rokov maturitnou skúškou a dĺžka trvania štúdia 4 600 hodín, z toho minimálne dve tretiny praxe a jedna tretina teórie.
Slovensko tieto kritériá napĺňa. Legislatíva v nariadení vlády 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v § 11 určuje, že odborná spôsobilosť na výkon pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra sa získava nadobudnutím a) vyššieho odborného štúdia v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, b) vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo alebo c) vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v magisterskom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré nadväzuje na získanie vzdelania podľa písmena b).
Aj Nemecko mení vzdelávanie
Z toho vyplýva, že aj u nás je stále možné nadobudnúť spôsobilosť pre výkon povolanie sestry na stredných zdravotníckych školách. Asociácia stredných zdravotníckych škôl vo svojom vyhlásení hovorí o pripravenosti na rozšírenie vzdelávania sestier.
Napriek doteraz aktivovanému vyššiemu odbornému štúdiu na stredných zdravotníckych školách sa však nedarí vzdelávať sestry na tejto úrovni, keďže absolventi stredných škôl dávajú prednosť ďalšiemu štúdiu na vysokých školách.
Takže je len malá pravdepodobnosť, že toto vzdelávania bude riešiť problém nedostatku sestier. Skôr naopak. Nebude záujem tento odbor študovať ako druhú strednú školu vôbec a budú sa musieť podnikať kroky na zabezpečenie ošetrovateľského personálu iným spôsobom. Krajiny, ktoré tradične nemali vysokoškolské vzdelávanie sestier, napríklad Nemecko, transformuje systém vzdelávania na vysokoškolský podobný nášmu.
V Poľsku, kde existuje vysokoškolský systém vzdelávania sestier, sa dokonca rokuje o zvýšení ich kompetencii v snahe riešiť problém nedostatku lekárov. Česko má podobný systém vzdelávania ako na Slovensku.
O štúdium na stredných zdravotníckych školách v odbore všeobecná zdravotná sestra je síce väčší záujem ako u nás, napriek tomu sestry v systéme chýbajú, čo poukazuje na to, že tento krok situáciu nerieši.
Myslím si, že naše sestry zatiaľ ani nedostali príležitosť využiť vzdelanie, ktoré nadobudli, najmä preto, že celý zdravotnícky systém – zaužívaný medicínsky model, tradičná organizácia na pracoviskách, legislatíva, postoje lekárov, ale aj celej verejnosti, ich neumožňuje naplno preukázať, čo je najmä na škodu pacientov. Často však svoje profesijné kvality dokazujú v zahraničí.
Snahy o návrat a uznanie úplného stredného odborného vzdelania ukončeného maturitnou skúškou v študijnom odbore všeobecná sestra považujem za krok späť a je aj v rozpore so záväzkami, ktoré Slovensko prijalo.
Implementovanie smerníc únie
Vzdelávanie sestier prešlo postupným a náročným vývojom. Proces transformácie sa začal koncom 90. rokov implementovaním smerníc EÚ, ktoré sa Slovensko zaviazalo plniť. Cieľom transformácie bolo zvýšiť odbornú úroveň ošetrovateľstva nielen ako praktickej činnosti, ale aj ako vedného odboru a posilniť autonómiu profesie.
Zmeny vo vzdelávaní sestier a pôrodných asistentiek ovplyvnili dokumenty ako Bolonská deklarácia (1999), Mníchovská deklarácia (2000), Strategické dokumenty SZO pre vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek (2000), ktoré Slovensko ratifikovalo.
Výsledkom bolo prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií. V prístupovom konaní do EÚ prijalo Slovensko požiadavky na vzdelávanie sestier ako regulovanej profesie a práve splnenie týchto požiadaviek bol nevyhnutný predpoklad pre voľný pohyb sestier na trhu práce v rámci únie.
V roku 2012 sa novelizovala smernica 2013/55/EÚ o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií.
Minimálnou požiadavkou pre štúdium v odbore ošetrovateľstvo je minimálny vek 18 rokov, ukončená školská dochádzka v dĺžke 10 – 12 rokov maturitnou skúškou a dĺžka trvania štúdia 4 600 hodín, z toho minimálne dve tretiny praxe a jedna tretina teórie.
Slovensko tieto kritériá napĺňa. Legislatíva v nariadení vlády 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v § 11 určuje, že odborná spôsobilosť na výkon pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra sa získava nadobudnutím a) vyššieho odborného štúdia v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, b) vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo alebo c) vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v magisterskom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré nadväzuje na získanie vzdelania podľa písmena b).
Aj Nemecko mení vzdelávanie
Z toho vyplýva, že aj u nás je stále možné nadobudnúť spôsobilosť pre výkon povolanie sestry na stredných zdravotníckych školách. Asociácia stredných zdravotníckych škôl vo svojom vyhlásení hovorí o pripravenosti na rozšírenie vzdelávania sestier.
Napriek doteraz aktivovanému vyššiemu odbornému štúdiu na stredných zdravotníckych školách sa však nedarí vzdelávať sestry na tejto úrovni, keďže absolventi stredných škôl dávajú prednosť ďalšiemu štúdiu na vysokých školách.
Takže je len malá pravdepodobnosť, že toto vzdelávania bude riešiť problém nedostatku sestier. Skôr naopak. Nebude záujem tento odbor študovať ako druhú strednú školu vôbec a budú sa musieť podnikať kroky na zabezpečenie ošetrovateľského personálu iným spôsobom. Krajiny, ktoré tradične nemali vysokoškolské vzdelávanie sestier, napríklad Nemecko, transformuje systém vzdelávania na vysokoškolský podobný nášmu.
V Poľsku, kde existuje vysokoškolský systém vzdelávania sestier, sa dokonca rokuje o zvýšení ich kompetencii v snahe riešiť problém nedostatku lekárov. Česko má podobný systém vzdelávania ako na Slovensku.
O štúdium na stredných zdravotníckych školách v odbore všeobecná zdravotná sestra je síce väčší záujem ako u nás, napriek tomu sestry v systéme chýbajú, čo poukazuje na to, že tento krok situáciu nerieši.
Myslím si, že naše sestry zatiaľ ani nedostali príležitosť využiť vzdelanie, ktoré nadobudli, najmä preto, že celý zdravotnícky systém – zaužívaný medicínsky model, tradičná organizácia na pracoviskách, legislatíva, postoje lekárov, ale aj celej verejnosti, ich neumožňuje naplno preukázať, čo je najmä na škodu pacientov. Často však svoje profesijné kvality dokazujú v zahraničí.
Snahy o návrat a uznanie úplného stredného odborného vzdelania ukončeného maturitnou skúškou v študijnom odbore všeobecná sestra považujem za krok späť a je aj v rozpore so záväzkami, ktoré Slovensko prijalo.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Prof. Mgr. Katarína Žiaková, PhD., vedúca Ústavu ošetrovateľstva JLF UK