Vláda schválila ministrovi financií Petrovi Kažimírovi dva zásadné dokumenty - Program stability SR na roky 2016 až 2019 a Národný program reforiem SR 2016. V pasážach, venovaných problémom zdravotníctva sa objavujú mnohé myšlienky, publikované v analýze Najlepší z možných svetov.
Jej spoluautorom bol popri Mgr. Ľudovítovi Odórovi a Ing. Štefanovi Kissovi z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj vtedajsí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR Mgr. Ing. Martin Filko, PhD., MSc., ktorý tragicky zahynul.
Celkové výdavky na zdravotníctvo v budúcom roku nepresiahnu podľa P. Kažímíra rast cien v ekonomike, teda 0,17 % HDP. Cieľom je tiež znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň priemeru krajín V3, teda Česka, Maďarska a Poľska. Pokračuje návrhová fáza výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, aj keď dokumenty neuvádzajú, či formou PPP projektu.
Zefektívni sa proces financovania zdravotníckych zariadení zavedením DRG. Posilní sa sektor primárnej zdravotnej starostlivosti a počíta sa so zavedím integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zvažované centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, na ktoré bolo počas pôsobenia ministerky Zuzany Zvolenskej pripravených 140 mil. eur sa konkrétne nespomínajú.
Oba dokumenty špecifikujú tiež opatrenia, zamerané na zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Začne postupná centralizácia obstarávania štátnych nemocníc na úrovni ministerstva zdravotníctva a zverejňovanie porovnávacích cenníkov“, uviedol v materiáloch P. Kažimír.
Revízia výdavkov
Verejné výdavky aj v zdravotníctve čaká veľká revízia, ako to navrhovala aj analýza Najlepší z možných svetov. Na ministerstve financií do troch rokov pribudne 60 analytikov, v rezorte zdravotníctva vznikne analytický odbor, či operatívna pracovná skupina, v kompetencii ktorej by táto inventúra mala byť. T. Drucker tím analytikov už formuje, okrem iných by mal v ňom pôsobiť aj súčasný výkonný riaditeľ HPI MUDr. Tomáš Szalay.
Analytici prehodnotia do kona roka doterajšie štátne výdavky, následne sa budú preverovať všetky nové tendre. Štát vynakladá ročne na nákupy tovarov a služieb 7 mld. eur, z nich sa dá ušetriť približne 500 mil. eur.
Revízia výdavkov na zdravotníctvo v objeme 5,2 percenta HDP ročne v rámci veľkej inventúry štátu sa zameria na možné úspory, predovšetkým vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, ale aj nevyhnutné investície. Identifikuje tým zdroje, ktoré potrebuje zdravotníctvo na nevyhnutné a efektívne investície do ústavných zariadení.
Slovensko síce za posledných desať rokov výrazne zvýšilo výdavky na zdravotníctvo, ale k zásadnejším investíciám v lôžkových zariadeniach dlhodobo nedochádza.
Podľa programu stability je realistické tlmenie rastu výdavkov, ktoré by mali rasť v súlade s infláciou. Základný scenár predpokladá rast výdavkov v súlade s daňovými príjmami ako odvody, platba za poistencov štátu, dlžné poistné, ročné zúčtovanie a pod.
Investície do lôžkových zariadení si vyžadujú dodatočné zdroje približne 633 mil. eur v priebehu štyroch rokov. Postavili by sa za ne nové koncové nemocnice, najmä UN Bratislava, respektíve zrekonštruovalo by sa niekoľko nemocníc.
Dlhy rastú
Ako upozorňuje Národný program reforiem, zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc pokračuje rýchlejšie ako v roku 2014. „Záväzky po lehote splatnosti sa medzimesačne zvyšovali v priemere o 5,7 mil. eur v roku 2014, v roku 2015 to bolo 9,1 mil. eur. Celkové záväzky v minulom roku dosiahli 533 mil. eur“, uviedol v dokumente minister financií.
Zo záväzkov štátnych nemocníc bolo vlani 426 mil. eur po lehote splatnosti a 106 mil. eur v lehote splatnosti. A to mali podľa zámerov Z. Zvolenskej a Viliama Čisláka štátne nemocnice uz vlani hospodáriť vyrovnane.
Pre tento rok ráta P. Kažimír u štátnych nemocníc s dlhom 640 mil. eur, z toho budú záväzky po lehote splatnosti 535 mil. eur a v lehote splatnosti 105 mil. eur. Ako národný program varuje, „pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky v roku 2018 dosiahnuť úroveň 857 mil. eur“.
V. Čislák začal diskusiu o oddlžení s tým, že by sa týkalo nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy. O prípadnom oddlžovaní štátnych nemocníc sa dokumenty nezmieňujú, minister financií tomu nie je veľmi naklonený.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker v nedávnom rozhovore pre ZdN potrebu oddlženia pripustil, podmienil ju zásadnými systémovými opatreniami, ktoré by ďalší rast dlhov zastavili. V SRo sa tiež vrátil k oddlžovaniu.
„Áno, budeme oddlžovať, akou formou – rokujeme s ministerstvom financií a pripravujeme rámec“, povedal minister. Nezaujíma ho len oddlženie, ale to, čo bude na ďalší deň, ak sa dlhy splatia a chce sa bližšie pozrieť, prečo nemocnice dlhy tvoria.
„A opäť to nie je iba zlodejina, ale je to iba o nejakej miere neefektivity“, povedal T. Drucker. Nemocnice štát oddĺžil už trikrát a daňových poplatníkov to vyšlo na takmer miliardu eur.
Ako na hospodárenie
V programovom vyhlásení vlády sa plánujú viaceré systémové zmeny. ktoré by mali ovplyvniť hospodárenie štátnych nemocníc. Z plánovaných opatrení bude v roku 2016 dokončená jednotná štruktúra účtovania nemocníc.
V rámci nej 14 nemocníc v pôsobnosti ministerstva vykonalo finančný audit s cieľom odstrániť zistené chyby a zvýšiť transparentnosť reportovaniu zariadení. Expertný informačný systém je v implementačnej fáze, prebieha validácia dát a zaškoľovanie.
Začne sa s postupnou centralizáciou obstarávania štátnych nemocníc na úrovni ministertsva a so zverejňovaním porovnávacích cenníkov. Ministerstvo už upravilo pravidlá obstarávania zdravotníckej techniky, ktoré nahradili plánované zavedenie cenových stropov.
„Podľa nových pravidiel sú štátne nemocnice povinné využívať benchmarkované ceny ministerstva zdravotníckej techniky pri stanovovaní predpokladanej hodnoty zákazky a pri vyhodnocovaní výsledkov verejného obstarávania pre techniku v hodnote viac ako 50 000 eur“, zdôrazňuje program stability.
Do konca roka 2016 táto výška klesne na 20 000 eur. Benchmarkovanie sa v budúcnosti rozšíri aj na základné nemedicínske služby a nákupy v hodnote nad 200 000 eur budú povinne podrobené cost-benefit analýze.
V januári prebehlo po prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa tak znížia ceny skoro 600 pomôcok o viac ako 21 percent, predpokladaná úspora je 8,6 mil. eur ročne.
„Podľa platnej legislatívy úradne určená cena zdravotníckej pomôcky nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien, za ktoré sa táto pomôcka predáva v iných krajinách EÚ. Referencovanie prebieha rovnako ako pri liekoch, ktoré sú medzinárodne porovnávajú od roka 2009“, pripomenul národný program.
Na základe medzinárodného porovnania a údajov o hospodárení nemocníc rezort financií identifikoval oblasti, kde je najväčší priestor na úspory. Ide napríklad o renty, pochádzajúce z poistného trhu a z neprehľadných vzťahov a interakcií medzi poisťovňami a poskytovateľmi.
Je to ale aj nadspotreba, indukovaná a chybná preskripcia, a nákladovo neefektívna kategorizácia liekov, zdravotníckych pomôcok a špecializovaného zdravotníckeho materiálu.
Peniaze unikajú aj pri prevádzkových nákladoch nemocníc (nadbytočné kapacity a drahé nákupy), zdravotníckej záchrannej službe (výrazne vyššie náklady v porovnaní so susedmi a dobrými krajinami naznačujú priestor pre efektívnejšiu súťaž licencií) a pri laboratóriách a zobrazovacích vyšetreniach (výrazne vyššie výdavky v porovnaní so susednými krajinami).
Vládny program
Zdravotníctvu chce vláda pomáhať opatreniami, ktoré sú aj v jej programe. Medzi nimi je aj zlepšenie finančného riadenia a hospodárenia poskytovateľov, výstavba novej nemocnice v Bratislave, zavedenie DRG a eHealth.
Znovu definovať by sa mali typy nemocníc, čo by mohlo zlepšiť koordináciu zapojenia zariadení do liečby, zefektívniť by sa malo využitie lôžkových kapacít. Vláda potvrdila úmysel zaviesť pravidlá pre platby poistencov a viaczdrojové financovanie zdravotníctva.
Pokračuje príprava DRG so skúšobnou prevádzkou plánovanou od tohto roku, pričom zber údajov prebieha zatiaľ bez vplyvu na financovanie. Ministerstvo zdravotníctva pripravuje metodiku výpočtu a stanovenia jednej alebo viacerých základných sadzieb, ktoré budú v strednodobom horizonte konvergovať na jednu sadzbu.
Od roku 2017 sa bude financovanie podľa DRG postupne premietať do platobného mechanizmu. Významnou súčasťou integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti je zavedenie eHealth do praxe v roku 2017.
Aktuálne prebieha príprava a spustenie 2. fázy programu implementácie eHealth. V tejto fáze dôjde k celoplošnému nasadeniu elektronických služieb zdravotníctva a k pripojeniu informačných systémov poskytovateľov. Do roku 2018 bude postupne spustený Národný portál zdravia, ePreskripcia a eMedikácia, Elektronická zdravotná knižka občana a eAlokácie.
Bude pokračovať rezidentský program posilnenia kapacít všeobecných lekárov, ako aj zvyšovanie ich vzdelávania. Cieľom je posilňovanie primárnej zdravotnej starostlivosti a zníženie návštevnosti špecializovaných ambulancií.
Redefinovaním typov nemocníc a starostlivosti sa dosiahne lepšia koordinácia zapojenia zariadení do liečby a zefektívni sa využitie lôžkových kapacít. Dôjde k stratifikácii typov nemocníc a rozsahu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Rezort zdravotníctva v súčasnosti analyzuje návrh stratifikácie nemocníc, pripravený ANS. Konkrétne nastavenie a detailné definície budú postupne profilované v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 - 2030, ktorý je ex-ante kondicionalitou pre využívanie finančných zdrojov EÚ. Pripraví sa aj zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov a vytvorenie systému viaczdrojového financovania.
„Pre tento účel je potrebné oddeliť potreby pacienta, ktoré nie sú predmetom nevyhnutnej liečby podľa súčasných poznatkov na základe medicínskych dôkazov, od potrieb smerujúcich k službám zdravotníctva“, konštatoval v Národnom programe reforiem P. Kažímir.
