Domnievam sa, že ak sa spoľahne na fakt, že zdravotný systém postavený na primárnej sfére je efektívnejší, nemôže pochybiť.
Ak sa napríklad minister pozrie len na čísla, ktoré hovoria o tom, koľko predoperačných vyšetrení urobili všeobecní lekári za prvý rok, koľko financií sa tým ušetrilo, ak si vypočuje pacientov, ktorí boli spokojní s tým, že ich komfortne vybavil ich praktický lekár, neodolá a prihrá praktikom ďalšie príležitosti.
Chceme sa starať
Ďalšie prenášanie reálnych kompetencií na lekárov prvého kontaktu je len logické, šetria sa tým financie v systéme. A nielen to, šetrí sa tým aj čas a energia pacientov. Väčšina všeobecných lekárov by takýto prístup ministra uvítala.
Konečne by sme sa v diskusiách na medzinárodnej úrovni nemuseli hanbiť pri otázke kolegov zo zahraničia: „Čo vy vlastne v tej ambulancii robíte, keď sa nemôžete starať ani o diabetikov, astmatikov, pacientov s ochoreniami štítnej žľazy atď...“
Pretože aj my chceme, rovnako ako naši kolegovia v iných krajinách EÚ, vyriešiť väčšinu problémov pacienta v našich ambulanciách, chceme sa o nich starať nielen keď majú chrípku, hnačku alebo seknutý chrbát. Chceme sa o nich starať kontinuálne a komplexne a nie rozposielať ich krížom-krážom.
Je jasné, že časť všeobecných lekárov sa tomuto trendu bráni, veď boli roky zvyknutí len na kapitáciu bez potreby vyvinúť nejakú väčšiu aktivitu.
Na druhej strane si nemyslím, že trend znižovania pomeru kapitácia/výkon v prospech výkonov je správny smer. Vedie to k nutkavému pocitu nesústrediť sa na pacienta ako stredobod snaženia, ale na naháňanie výkonov.
Príkladom je uhrádzanie EKG všeobecným lekárom – zo skúseností viem, že lekári pod každou zámienkou natočia EKG každému, koho len trochu zabolí na hrudníku (či dokonca hornom bruchu). Prečo? Pretože za jedno EKG dostanú 4,20 eura navyše.
Ďalekozraký minister
Myslím si tiež, že by sa mal minister sústrediť na rezidentský program a zabezpečiť si tak armádu schopných „bojovníkov“ prvej línie. To by však musel byť minister skôr ďalekozraký, pretože investovanie do rezidentského programu nezačne prinášať ovocie skôr ako o pár rokov.
Som presvedčená, že tieto zmeny by boli najmä v prospech pacienta, ktorý je unavený a obťažovaný obiehaním špecialistov, to po odporučenie na ten či onen liek, to na inkontinenčné či iné zdravotnícke pomôcky. A ten, čo vyšetrenie u špecialistu potrebuje skutočne, sa načaká týždne...
Hoci je nový minister nelekár, verím, že preventívne prehliadky pozná z vlastných skúseností a tiež chápe ich význam, a teda potrebu otočiť nastavenie systému zo súčasného hasenia problémov smerom k ich predchádzaniu.
Týmto prístupom má šancu ušetriť značné finančné prostriedky a použiť ich tam, kde chýbajú, napríklad na platy vykorisťovaných sestier.
Problémom viac ako zrelým na riešenie je demografická situácia. Starnutie populácie je neodvratný trend, prináša so sebou chronické ochorenia, sťaženú orientáciu i mobilitu.
Toto sú skutočné prekážky pre pacienta, ktoré mu bránia dostať sa ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ak mu nie je nablízku. Všeobecný lekár je vždy poruke, je prakticky jediný, kto posledné roky života pacienta navštevuje.
Napriek tejto skutočnosti sa musí o pacienta starať akoby s kýpťami na oboch rukách, keď nemá kompetencie takémuto pacientovi v domácom prostredí v spolupráci s ADOS a opatrovateľmi poskytnúť všetku starostlivosť, na akú má nárok.
Verím, že sa minister so svojimi bohatými skúsenosťami vrhne do riešenia skutočných problémov rezortu a nie problémov, ktoré sa mu budú snažiť podsúvať lobistické skupiny.
Ak sa napríklad minister pozrie len na čísla, ktoré hovoria o tom, koľko predoperačných vyšetrení urobili všeobecní lekári za prvý rok, koľko financií sa tým ušetrilo, ak si vypočuje pacientov, ktorí boli spokojní s tým, že ich komfortne vybavil ich praktický lekár, neodolá a prihrá praktikom ďalšie príležitosti.
Chceme sa starať
Ďalšie prenášanie reálnych kompetencií na lekárov prvého kontaktu je len logické, šetria sa tým financie v systéme. A nielen to, šetrí sa tým aj čas a energia pacientov. Väčšina všeobecných lekárov by takýto prístup ministra uvítala.
Konečne by sme sa v diskusiách na medzinárodnej úrovni nemuseli hanbiť pri otázke kolegov zo zahraničia: „Čo vy vlastne v tej ambulancii robíte, keď sa nemôžete starať ani o diabetikov, astmatikov, pacientov s ochoreniami štítnej žľazy atď...“
Pretože aj my chceme, rovnako ako naši kolegovia v iných krajinách EÚ, vyriešiť väčšinu problémov pacienta v našich ambulanciách, chceme sa o nich starať nielen keď majú chrípku, hnačku alebo seknutý chrbát. Chceme sa o nich starať kontinuálne a komplexne a nie rozposielať ich krížom-krážom.
Je jasné, že časť všeobecných lekárov sa tomuto trendu bráni, veď boli roky zvyknutí len na kapitáciu bez potreby vyvinúť nejakú väčšiu aktivitu.
Na druhej strane si nemyslím, že trend znižovania pomeru kapitácia/výkon v prospech výkonov je správny smer. Vedie to k nutkavému pocitu nesústrediť sa na pacienta ako stredobod snaženia, ale na naháňanie výkonov.
Príkladom je uhrádzanie EKG všeobecným lekárom – zo skúseností viem, že lekári pod každou zámienkou natočia EKG každému, koho len trochu zabolí na hrudníku (či dokonca hornom bruchu). Prečo? Pretože za jedno EKG dostanú 4,20 eura navyše.
Ďalekozraký minister
Myslím si tiež, že by sa mal minister sústrediť na rezidentský program a zabezpečiť si tak armádu schopných „bojovníkov“ prvej línie. To by však musel byť minister skôr ďalekozraký, pretože investovanie do rezidentského programu nezačne prinášať ovocie skôr ako o pár rokov.
Som presvedčená, že tieto zmeny by boli najmä v prospech pacienta, ktorý je unavený a obťažovaný obiehaním špecialistov, to po odporučenie na ten či onen liek, to na inkontinenčné či iné zdravotnícke pomôcky. A ten, čo vyšetrenie u špecialistu potrebuje skutočne, sa načaká týždne...
Hoci je nový minister nelekár, verím, že preventívne prehliadky pozná z vlastných skúseností a tiež chápe ich význam, a teda potrebu otočiť nastavenie systému zo súčasného hasenia problémov smerom k ich predchádzaniu.
Týmto prístupom má šancu ušetriť značné finančné prostriedky a použiť ich tam, kde chýbajú, napríklad na platy vykorisťovaných sestier.
Problémom viac ako zrelým na riešenie je demografická situácia. Starnutie populácie je neodvratný trend, prináša so sebou chronické ochorenia, sťaženú orientáciu i mobilitu.
Toto sú skutočné prekážky pre pacienta, ktoré mu bránia dostať sa ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ak mu nie je nablízku. Všeobecný lekár je vždy poruke, je prakticky jediný, kto posledné roky života pacienta navštevuje.
Napriek tejto skutočnosti sa musí o pacienta starať akoby s kýpťami na oboch rukách, keď nemá kompetencie takémuto pacientovi v domácom prostredí v spolupráci s ADOS a opatrovateľmi poskytnúť všetku starostlivosť, na akú má nárok.
Verím, že sa minister so svojimi bohatými skúsenosťami vrhne do riešenia skutočných problémov rezortu a nie problémov, ktoré sa mu budú snažiť podsúvať lobistické skupiny.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
MUDr. Jana Bendová, Veľký Biel