Reformu zdravotníctva nezvládne jednotlivec

Bol pre vás prekvapením návrat SNS do parlamentu?

Nie, nebol som prekvapený. Aj preto, že slovenská spoločnosť neodmietala a neodmietla program našej politickej strany, ale správanie niektorých našich členov.

Čím ste podľa vás zaujali slovenských voličov natoľko, že poslali SNS opäť do parlamentu?

Myslím si, že za všetko hovorí náš slogan – hrdo, odborne, slušne.

Ako vnímate nálepkovanie „nacionalistická SNS“, ako o vás vytrvalo píšu niektoré médiá? Alebo to, že stôp Jána Slotu ste sa nezbavili?

Je na škodu veci, že niektoré médiá nezaujíma pravda a skutočnosť taká, aká je. Naša politická strana bola vždy vlastenecká a nie nacionalistická. Treba sa ísť len pozrieť napríklad do USA, koľko amerických zástav nájdete na súkromných domoch, benzínových čerpadlách a štátnych inštitúciách, ak sa hrá hymna, ako sa ľudia držia za srdcia, je bežné, ak hovoria o hrdom americkom národe. Myslím, že sa všetci ešte máme čo učiť. Ak by sme nemali lásku k vlastnému rodisku, mestu, lásku k vlasti, ako potom chceme mať radi Londýn, Paríž...?

Zdravotníctvo poznáte zhora – ako štátny tajomník, zvnútra ako dlhoročný poslanec a člen zdravotníckeho výboru, ale aj zdola, ako poskytovateľ a chirurg. Bola by to dobrá výbava na prípadný post ministra zdravotníctva či štátneho tajomníka rezortu?

Áno, mám dlhoročné teoretické aj praktické skúsenosti so slovenským zdravotníctvom. Na to, aby človek mohol odovzdať svoje skúsenosti, nemusí pracovať práve na poste ministra zdravotníctva, či štátneho tajomníka.

Ak o moje skúsenosti bude mať niekto záujem, rád ich odovzdám. Urobiť skutočnú reformu zdravotníctva, v ktorej bude mať svoje postavenie zdravotnícky pracovník, kde nájde pomoc nielen pacient, ale každý občan, to nezvládne jednotlivec. To musí byť tím skúsených ľudí, ktorí dobre poznajú organizáciu práce od obvodného lekára cez špecialistov, regionálne nemocnice, fakultné a univerzitné nemocnice až po vysokošpecializované celoslovenské pracoviská.

Nesmieme zabudnúť, že zdravotníctvo nie je len o peniazoch. Zdravotníctvo je najmä o ľuďoch, ktorí sú chorí, často sú ohrození na živote a hľadajú u zdravotníkov, v zdravotníctve pomoc.

Určite mnohých zaujíma, ako sa v koaličnej vláde rozdeľovali ministerské posty. Patrili ste k horúcim kandidátom... Kedy a prečo sa to zmenilo? Ktorá verzia je bližšia pravde – že rezort nikto z koaličných partnerov nechcel alebo že ho chcel z najrôznejších dôvodov pre seba Smer-SD?

Nebol som priamo účastný na žiadnych rokovaniach o zostavovaní koaličnej vlády, v každom prípade rozdelenie kresiel v súčasnej vláde rešpektujem.

Zatiaľ sú známe programové priority vlády v zdravotníctve, na ktorých sa koalícia zhodla zrejme bez väčších problémov. Keď podrobnejšie analyzujete programy koaličných partnerov, v čom sú styčné body, prieniky a v čom prípadne diametrálne rozdiely?

Zrejme všetci chceme, aby sa zastavilo netransparentné nakladanie s finančnými prostriedkami, chceme, aby sa zastavili predražené nákupy zdravotníckej techniky. Všetci chceme, aby postavenie každého zdravotníckeho pracovníka bolo dôstojné, nielen čo sa týka jeho platového ohodnotenia, ale najmä, aby mohol pracovať v priestoroch zodpovedajúcich súčasnej dobe a súčasným nárokom, s moderným prístrojovým a technickým vybavením, aby mal dostatok špeciálneho zdravotníckeho materiálu.

Všetci občania celkom oprávnene očakávajú, že ak budú našu zdravotnícku starostlivosť potrebovať, dostanú ju včas na vysokej profesionálnej úrovni. Občania očakávajú, že nebudú musieť pomoc zháňať, že si nebudú musieť vybavovať protekciu na akékoľvek vyšetrenie. Ale o tom by malo hovoriť programové vyhlásenie vlády, ktoré by malo tieto očakávania konkrétne riešiť.

Bude treba pri koncipovaní programového vyhlásenia vlády ustupovať a hľadať kompromisy?

Odpoviem obrazne... Každý občan na Slovensku má právo na ochranu svojho zdravia. Zdravotníctvo ma jasné úlohy, najmä – robiť prevenciu, rýchlu diagnostiku ochorení a správnu liečbu, a to či už v ambulantnej, alebo lôžkovej zdravotnej starostlivosti.

Aj pri diagnostike či liečbe pacienta často robíme kompromisy. Operovať hneď alebo skúsiť ešte konzervatívnu liečbu? Vždy za každým kompromisom musíme mať na zreteli, čo má byť konečným cieľom a výsledkom.

Mala by sa na tvorbe programu, ale neskôr aj na príprave legislatívy zúčastniť aj odborná verejnosť, ako na to upozornili napr. SLK, SLS či SK SaPA, alebo zdravotnícki odborári? Nemyslím na rozporové konania po ukončení MPK, ale priamo pri tvorbe legislatívy...

Neviem si predstaviť robiť potrebné reformy v zdravotníctve bez prizvania aktívnej odbornej verejnosti. Kto iný, ak nie odborná verejnosť vie poukázať a upozorniť na mnohé úskalia, ktoré v zdravotníctve sú.

Podľa prvých krokov ministra zdravotníctva Tomáša Druckera – aktívne pozval na rokovania predstaviteľov stavovských komôr, asociácií, zástupcov odborov, začal s niektorými personálnymi výmenami – vnímate ten nový vietor v zdravotníctve, ktorý avizoval aj premiér?

Je zrejmé, že minister chce pri práci na programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctvo vychádzať aj z poznatkov, skúseností a informácií odbornej verejnosti a to treba skutočne oceniť. Čo sa týka personálnych zmien, mne ako chirurgovi sa podobné razantné správanie nového ministra páči.

Po tých mnohých medializovaných prípadoch sa ani inak nedá ísť ďalej, kompetentní mali na kauzy reagovať dávno. Konkrétne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako roky pôsobil, bol v podstate zbytočný. Musia v ňom pracovať odborníci, ktorí budú podstatne inak reagovať na problémy, ktoré v zdravotníctve máme. Pozitívne hodnotím aj rázny krok v súvislosti s čipovými kartami poistencov, keď odišiel riaditeľ NCZI.

Sú tieto signály nádejou, že skutočne prídu potrebné zmeny v prospech zdravotníkov i pacientov? Dočkáme sa podľa vás napríklad konečne eHeatlh, na ktorého problémy poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad SR?

Podľa mňa by mal minister spraviť dôkladný audit súčasného stavu eHealth, veď aj kontrolný úrad zistil, že nie všetko je tak, ako sa to v poslednom čase prezentovalo, že sa elektronické zdravotníctvo overuje v troch či štyroch nemocniciach.

Hovoril som so zástupcami niekoľkých skupín, ktoré sa eHealth-u venujú a zabezpečujú softvér pre zdravotnícke zariadenia, a potvrdili mi, že nikto ich na riešenie problematiky eHealth neprizval. To podľa mňa múdre nie je. Aj preto sa mi zdalo predčasné vyrábať elektronické čipové karty pre pacientov, investovať do toho nemalé prostriedky. Myslím si, že keď sa minister zoznámi s realitou, bude vedieť, kedy bude mať zdravotníctvo eHealth a či to bude skutočne od 1. januára 2017.

Ako koaličná strana aj SNS bude tiež spoluzodpovedná za zdravotníctvo, nota bene, budete mať na ministerstve aj jedného z dvoch štátnych tajomníkov, vy vediete zdravotnícky výbor... Zbaví sa systém rôznych chobotníc ako to zaznelo pri rôznych kauzách v médiách?

Okrem kontroly, auditov, personálnych výmen by mal minister spraviť niekoľko krokov. Napríklad treba zverejniť ceny prístrojovej techniky, nemôže pokračovať prax, že do ústavného zariadenia príde zástupca firmy s tým, že sa nejako dohodneme. Určite by nemal o takomto nákupe rozhodovať len riaditeľ nemocnice, ale nejaký širší orgán, ktorý bude schvaľovať nákupy zdravotníckej prístrojovej techniky, prenájmy, predaje prebytočných pozemkov.

Aj zbor primárov by mohol byť poradným orgánom napríklad pri nákupe prístrojov. Aj to by bola nielen väčšia kontrola, ale aj efektívnejšie nakladanie s verejnými zdrojmi, lebo aj samotní zamestnanci by boli do týchto procesov zainteresovaní. Treba sa zbaviť subjektívnych pohľadov na túto problematiku, skrývania sa za zákony, že to či ono sa podľa zákona vysúťažilo. Aj v zdravotníctve treba každý cent dvakrát obrátiť a vynaložiť racionálne.

Ako môže pomôcť legislatíva, ktorá sa rodí aj v parlamente?

Čo sa týka legislatívy, v každom prijatom zákone by mali byť aj jasné a prísne sankcie za jeho porušene, čo by eliminovalo snahy obchádzať ho. Potrebovali by sme zaviesť aj trestnoprávnu zodpovednosť s náhradou škody. Vtedy si kompetentní ľudia, ktorí rozhodujú, dajú pozor, či a aké zmluvy s dodávateľom podpíšu.

V takom prípade by nepodpísal bývalý riaditeľ NCZI takú zmluvu, akú podpísal. Takéto zákony by mali byť prijaté cez ministerstvo spravodlivosti, podľa mňa by sa mal sprísniť trestný zákon. Chceli by sme to iniciovať cez našich odborníkov právnikov.

Máte konkrétne predstavy, ako by sa malo postupovať pri dosiahnutí cieľa, ktorým je skvalitnenie poskytovania a dostupnosti zdravotnej starostlivosti?

Napríklad určite je potrebné skrátenie čakacích lehôt na rôzne zdravotné výkony, čakať tri mesiace na vyšetrenie u špecialistu alebo na CT či MR je neúnosné. Lenže tu nás limituje personálna poddimenzovanosť v systéme, v slovenskom zdravotníctve chýba napríklad 12 000 až 15 000 sestier, chýbajú nám desiatky lekárov špecialistov, chýbajú všeobecní lekári na vidieku, v odľahlejších regiónoch. Mal by sa čo najskôr zaviesť efektívny rezidentský program a nielen pre všeobecných lekárov, ale aj pre lekárov špecialistov.

Bývalá ministerka Zuzana Zvolenská a bývalý minister zdravotníctva Viliam Čislák sa tvárili, ako keby boli len pre štátne zdravotnícke zariadenia. Rezortu však chýbajú zdravotníci aj v iných segmentoch, nielen v štátnych zariadeniach. Veď nám chýbajú lekári predovšetkým v ambulantnej sfére, chýba nám približne 2 500 špecialistov. Ak počty lekárov urýchlene nenaplníme, ťažko dokážeme skrátiť čakacie lehoty. Pritom vieme aj to, že priemerný vek lekárov je 50 až 55 rokov.

Sme už v hodine dvanástej, aby sme okamžite oslovili dekanov všetkých štyroch lekárskych fakúlt na Slovensku s tým, že mladým medikom treba ponúkať miesta aj tam, kde nám lekári akútne chýbajú. Túto situáciu treba detailne zmapovať, koľko v ktorom kraji chýba lekárov, sestier, ďalších zdravotníckych pracovníkov. A, samozrejme, motiváciou by malo byť aj lepšie finančné ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov, na to zas potrebujeme dostatočné finančné zdroje.

Nedávno Asociácia na ochranu práv pacientov iniciovala memorandum, ktoré podpísali takmer všetky relevantné subjekty v systéme. Zhodli sa na potrebe zvýšenia platby za poistencov štátu na 5 percent. Je to v súčasnosti reálne?

Je to veľmi aktuálna otázka, ktorej pozitívne vyriešenie by prispelo k zvýšeniu finančných zdrojov v systéme. My sme to chceli definovať v zákone tiež na úrovni 5 percent, aby sa to nemenilo každý rok, či dokonca štvrťrok, aby sa toto percento neznižovalo, keď rozpočtu chýbajú peniaze niekde inde.

Roky ste pôsobili v zdravotníckom parlamentnom výbore. Cítite, že v jeho činnosti sú potrebné zmeny? Aké? Veríte, že atmosféra vo výbore bude konštruktívna, odborná a nespolitizovaná?

Výbor Národnej rady SR pre zdravotníctvo, ako som ho poznal ja, bol vždy viac nadstranícky, čo nám mnohí poslaneckí kolegovia aj závideli. Chcem, aby sme odhodili stranícke tričká a zaoberali sa odbornými problémami, aby zákony pomáhali riešiť problém a nie ho komplikovali. Urobím všetko pre to, aby diskusie vo výbore boli vecné, konštruktívne a najmä v odbornej rovine.

Aká by mala byť kontrolná funkcia opozície v zdravotníctve?

Som presvedčený, že všetkým nám ide o to, aby sa s nemalými finančnými prostriedkami, ktoré do zdravotníctva, predovšetkým cez zdravotné poisťovne, idú, nakladalo transparentne. Je potrebná nulová tolerancia k akémukoľvek netransparentnému nakladaniu s verejnými financiami, akejkoľvek korupcii, výhodnejším zmluvám pre niekoho. Vôbec by som nemal problém s tým, keby napríklad opoziční poslanci boli v dozornej rade najväčšej zdravotnej poisťovne, vo VšZP.

Dá sa to veľmi jednoducho vyriešiť a my sme aj v našom predvolebnom programe navrhovali, aby sa VšZP transformovala z akciovej spoločnosti na verejnoprávnu inštitúciu, na ktorú by už politici, štát mal dosah, a aby reálne kontrolné funkcie v poisťovni mali napríklad priamo stavovské komory, poskytovatelia, lekári, sestry, predstavitelia zdravotníckych odborov a pod. Aj takto sme chceli zdravotníctvo odpolitizovať a vrátiť pacientom dôveru v zdravotníctvo.

Zdravotníctvo by malo byť budované na základe vzájomnej dôvery a spolupráci zdravotníkov pre prospech pacientov. Idea, že všetko v ňom vyrieši trh, bola od začiatku zlá a nesprávna.

Máte osobné ciele na pozícii predsedu výboru?

Chcem, aby výbor pracoval nie v záujme tej alebo inej politickej strany, ale aby závery boli prijímané konsenzom rozumu, odbornosti a skúsenosti. Chcem, aby sme prijímali jednoduché, ale pritom zrozumiteľné zákony, ktoré budú na prospech lekárov, sestier, všetkých zdravotníkov, ale, samozrejme, najmä na prospech pacientov.

Ako si predstavujete kooperáciu s rezortom zdravotníctva a ministrom Tomášom Druckerom? Skončia sa konečne časy nečakaných pozmeňovacích návrhov, predkladaných na poslednú chvíľu, aby sa obišlo medzirezortné pripomienkové konanie?

Situácia v slovenskom zdravotníctve je skutočne alarmujúca a treba byť vďačný každému, kto chce byť pri riešení jeho mnohých a neraz dlhoročných problémov nápomocný. Ja som pripravený a som presvedčený, že to môžem povedať aj za ostatných členov zdravotníckeho výboru, že sú tiež pripravení na aktívnu spoluprácu s rezortom a ministrom.

Aký je váš názor na vstup ĽS Naše Slovensko do parlamentu? Sú akceptovateľné názory poslankyne tejto strany MUDr. Natálie Grausovej, ako sú prezentované napríklad na sociálnej sieti?

MUDr. Natália Grausová je právoplatne zvolenou poslankyňou Národnej rady SR a je členkou zdravotníckeho výboru. Ako lekárka s dlhoročnou praxou má iste dostatok praktických skúseností, ktoré využije pri tvorbe zdravotníckej legislatívy.

Ste aj poslancom žilinského zastupiteľstva, predsedom jeho komisie zdravotníctva, podpredsedom Slovenskej asociácie jednodňovej chirurgie, majiteľom zdravotníckeho zariadenia Žilpo. Budete stíhať?

Už som požiadal svojich spoločníkov o ukončenie konateľstva v spoločnostiach, takáto funkcia sa nedá vykonávať popri iných verejných funkciách. Komisia zdravotníctva v žilinskom zastupiteľstve a parlamentný zdravotnícky výbor sú si veľmi blízke. Schválením zákonov v parlamente môžete cez komisiu zdravotníctva kraja dostať spätnú reakciu na schválené dokumenty. A zas naopak, mnohé podnety zdola môžete zapracovať do legislatívnej podoby.