Po prvý raz túto šnúru pretrhla v roku 2012 právnička Zuzana Zvolenská. A dnes už nie je tabu, aby na čele rezortu stál nelekár.
Kríza
Zdravotníctvo nie je medicína. Na riadenie organizácie či rezortu sa vyžadujú znalosti, ktoré sa na lekárskej fakulte nevyučujú. Iste, jestvujú kombinácie dobrého lekára aj manažéra v jednej osobe.
Ale zďaleka to nie je pravidlo. Nemám preto najmenší problém s tým, aby ministrom zdravotníctva bol nelekár. Krízový manažér je v kríze lepšou voľbou. A slovenské zdravotníctvo je v kríze.
Do nového roka vstúpilo s polmiliardovým dlhom nemocníc. V zdravotníckom rozpočte na tento rok zíva obrovská diera, ktorá sa ešte zväčší pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Reexport oberá pacientov o dostupné lieky a vakcíny.
Budúci minister bude čeliť enormným operatívnym problémom a tlakom. To je aj odpoveď na otázku, prečo žiadna politická strana nechcela zobrať rezort zdravotníctva, hoci všetci mali pred voľbami plné ústa kritiky.
Riedke priority
Programové priority vlády sú riedke. Odrážajú skutočnosť, že rodiaca sa koalícia je naširoko rozkročená. Dosiahnutý kompromis je preto nemastný-neslaný, vágny.
Vláda sľubuje dokončiť veci, ktoré akosi nestihla urobiť za ostatné štyri roky ako eHealth či DRG.
Vraj skráti čakacie lehoty a viditeľne zvýši kvalitu zdravotnej starostlivosti. Obmedzí zisk súkromných poisťovní. Opraví zbabraný zákon o poplatkoch. A do kontrolných orgánov VšZP a ÚDZS obsadí nominantov opozície.
Uvidíme, aké podrobnosti prinesie programové vyhlásenie vlády, ale zatiaľ to nevyzerá na nejaké prevratné zmeny. Napríklad eHealth – Richard Raši ešte v roku 2008 sľuboval spustenie prvých služieb elektronického zdravotníctva na rok 2010.
Máme rok 2016 a stále nič... Alebo návrh, aby bola opozícia zastúpená vo VŠZP a ÚDZS. Znamená to posilňovanie systému straníckych nominácií v zdravotníctve.
Prečo majú dohľad verejnej moci robiť politici? Prečo nie napríklad odbory, komory, samosprávy, pacientske organizácie, tretí sektor?
Ale vráťme sa k časovaným bombám, akými sú rozpočtová diera či dlh nemocníc. Priority vlády, na ktorých sa zhodli koaliční partneri, sa týchto problémov ani nedotkli.
Pritom nám čochvíľa prerastú cez hlavu. Ak sa predpovede naplnia a do ministerského kresla si sadne profesionálny krízový manažér, nepolitik a nelekár, pre rezort to môže byť veľmi dobrá správa.
Zároveň by sa tým potvrdilo, že v Smere-SD došlo k presunu moci. Košická skupina zoslabla. Ako veľmi, ukážu ďalšie mesiace...
Kríza
Zdravotníctvo nie je medicína. Na riadenie organizácie či rezortu sa vyžadujú znalosti, ktoré sa na lekárskej fakulte nevyučujú. Iste, jestvujú kombinácie dobrého lekára aj manažéra v jednej osobe.
Ale zďaleka to nie je pravidlo. Nemám preto najmenší problém s tým, aby ministrom zdravotníctva bol nelekár. Krízový manažér je v kríze lepšou voľbou. A slovenské zdravotníctvo je v kríze.
Do nového roka vstúpilo s polmiliardovým dlhom nemocníc. V zdravotníckom rozpočte na tento rok zíva obrovská diera, ktorá sa ešte zväčší pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Reexport oberá pacientov o dostupné lieky a vakcíny.
Budúci minister bude čeliť enormným operatívnym problémom a tlakom. To je aj odpoveď na otázku, prečo žiadna politická strana nechcela zobrať rezort zdravotníctva, hoci všetci mali pred voľbami plné ústa kritiky.
Riedke priority
Programové priority vlády sú riedke. Odrážajú skutočnosť, že rodiaca sa koalícia je naširoko rozkročená. Dosiahnutý kompromis je preto nemastný-neslaný, vágny.
Vláda sľubuje dokončiť veci, ktoré akosi nestihla urobiť za ostatné štyri roky ako eHealth či DRG.
Vraj skráti čakacie lehoty a viditeľne zvýši kvalitu zdravotnej starostlivosti. Obmedzí zisk súkromných poisťovní. Opraví zbabraný zákon o poplatkoch. A do kontrolných orgánov VšZP a ÚDZS obsadí nominantov opozície.
Uvidíme, aké podrobnosti prinesie programové vyhlásenie vlády, ale zatiaľ to nevyzerá na nejaké prevratné zmeny. Napríklad eHealth – Richard Raši ešte v roku 2008 sľuboval spustenie prvých služieb elektronického zdravotníctva na rok 2010.
Máme rok 2016 a stále nič... Alebo návrh, aby bola opozícia zastúpená vo VŠZP a ÚDZS. Znamená to posilňovanie systému straníckych nominácií v zdravotníctve.
Prečo majú dohľad verejnej moci robiť politici? Prečo nie napríklad odbory, komory, samosprávy, pacientske organizácie, tretí sektor?
Ale vráťme sa k časovaným bombám, akými sú rozpočtová diera či dlh nemocníc. Priority vlády, na ktorých sa zhodli koaliční partneri, sa týchto problémov ani nedotkli.
Pritom nám čochvíľa prerastú cez hlavu. Ak sa predpovede naplnia a do ministerského kresla si sadne profesionálny krízový manažér, nepolitik a nelekár, pre rezort to môže byť veľmi dobrá správa.
Zároveň by sa tým potvrdilo, že v Smere-SD došlo k presunu moci. Košická skupina zoslabla. Ako veľmi, ukážu ďalšie mesiace...
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
MUDr. Tomáš Szalay, riaditeľ HPI